Ahojte,
kedže v článku nie sú uvedené negatívne účinky chloru, tak trošku doplním a takisto ako sa minimalizovať účinky chloru. Samotný chlór totiž nie je tak nebezpečný, ako jeho vedľajšie produkty,ktoré vznikajú chemickou reakciou s pridanými dezinfekčnými látkami v pitnej vode. Sú to najmä trihalometány a halogenoctové kyseliny, spájané s rakovinou, reprodukčnými a vývojovými vadami. Chlór, v kombinácii s ďalšími zložkami môže spôsobiť alergické reakcie,ako vyrážky, bolesti hlavy, či tráviace problémy.
Ako obmedziť príjem chlóru?
Hoci je kvalita pitnej vody, ako aj obsah chlóru v nej, pravidelne kontrolovaný, môže sa stať,že nastane jeho dočasný výkyv, napríklad po odstávke vody a vplyvom havarijného stavu a následnej opravy potrubí. Tu je niekoľko zásad, ktoré však preventívne môžete dodržiavať,aby sme minimalizovali riziko nebezpečného vplyvu na organizmus:
Vodu zbavíte chlóru len cca 15 minútovým varom, či odstátím minimálne 8 hodín.
Pokiaľ má voda z vodovodu zafarbenie, či zápach – nekonzumujte ju a kontaktujte vodárenskú spoločnosť.
Ak používate na pitnú vodu filtráciu, vedzte že vodu zbavujete aj zdraviu
prospešných minerálov – tie je potrebné pravidelne dopĺňať napríklad konzumáciou minerálnych vôd.
Pramenitá voda predstavuje základ pitného režimu. Garanciu kvality vody
dosiahnete pitím balenej vody. Tá je zárukou čistoty, ale i konštantného zloženia.
Zaraďte do svojho pravidelného pitného režimu kvalitné minerálne vody. Slovensko sa pýši takmer 1600 prameňmi- stačí si len vybrať.
Chlórovanie pitnej vody
Dezinfekcia znamená ničenie choroboplodných zárodkov a pri úprave pitnej vody je základným opatrením na zamedzenie šírenia vodou prenosných ochorení. Používanie rôznych spôsobov dezinfekcie pitnej vody či už fyzikálnych alebo chemických musí byť zárukou epidemiologickej bezpečnosti ako aj zdravotnej bezchybnosti pitnej vody.
Najbežnejším dezinfekčným prostriedkom, ktorý sa využíva vo vodárenstve z celosvetového pohľadu sa javí chlór. V mnohých prípadoch však chlór bol vo vodárenstve prvotnou príčinou tvorby trihalogénmetánov, a to najmä po reakcii s humínovými a inými organickými látkami v upravovanej vode.
Oxid chloričitý sa na dezinfekciu pitnej vody používa už od 60-tych rokov a je považovaný za jednu z najvhodnejších alternatív úpravy kvality vody vo vzťahu k zníženiu koncentrácie THM.
Medzi ďalšie jeho výhody patria viricídne, algicídne a sporicídne účinky, ako aj jeho oxidačné vlastnosti napr. oxidačne pôsobí na železo a pod. Z toho dôvodu sa zaviedol v polovici 90-tych rokov na niektorých úpravniach vody na Slovensku ako dezinfekčný prostriedok.
Pokiaľ ide o vedľajšie produkty, účinok chlórdioxidu na organické a anorganické látky má za následok tvorbu chloritanov a chlorečnanov. Po oxidácii sa približne 50 % chlórdioxidu transformuje na chloritany, chlorečnany bývajú v nižšej koncentrácii a tvoria sa z roztoku dávkovaného chlórdioxidu.
Poznatky z využívania chlórdioxidu na vybraných vodárenských systémoch v SR z hľadiska výkonu štátneho zdravotného dozoru nad hromadným zásobovaním obyvateľstva pitnou vodou.
Dezinfekcia pitnej vody chlórdioxidom bola ešte v apríli roku 1996 zavedená na skupinovom vodovode Jelka – Galanta -Nitra s celkovou dĺžkou 60 km. Ukázalo sa, že tento spôsob dezinfekcie má aj svoje nedostatky ako sú napr.:
- uvoľňovanie inkrustov a ostatných usadenín z potrubia, pričom sa tieto dostávajú do prúdiacej vody,
- zmena senzorických vlastností dodávanej vody (zvýšený zákal až 350 ZF, zvýšená koncentrácia železa až 4 mg/l a pod.) pričom tieto skutočnosti nemusia znamenať zdravotné riziko, ale voda je nevhodná i pre mnohé úžitkové účely či v domácnosti na pranie najmä bielej bielizne alebo pri spracúvaní potravín (výroba masla a pod.),
- vo vzorkách zakalenej vody sa dokonca zistila zvýšená koncentrácia toxických kovov aj v nových vodovodoch (obce Horná Kráľová, Mojmírovce), pričom koncentrácia Cu v dodávanej vode dosahovala až 1,5 mg/l, Hg – 0,007 mg/l a Mn – 3,8 mg/l. Príčinou tohto stavu bola voda z diaľkovodu Jelka – Galanta – Nitra.
Nakoľko problémy s kvalitou dodávanej pitnej vody na uvedenom prívodnom rade dlhodobo pretrvávali Ministerstvo zdravotníctva SR – Hlavný hygienik SR vydal v zmysle zákona NR SR č. 272/1994 Z.z. o ochrane zdravia ľudí odborné usmernenie na používanie chlórdioxidu na zdravotné zabezpečenie pitnej vody.
Týmto odborným usmernením č. SOZO-2905/99-04 Mi z 15.3.1999 sa určil rozsah podkladov potrebných pre posudkovú činnosť orgánov na ochranu zdravia pričom prevádzkovateľ musí predložiť nasledovné podklady:
- Prehľad laboratórnych výsledkov kvality vody pred dezinfekciou s dôrazom na koncentráciu zdravotne významných ukazovateľov (mikrobiologické a biologické, organické látky – napr. humínové látky, trihalogenmetány a pod.) na účely posúdenia správnosti voľby zavedenia spôsobu zdravotného zabezpečenia pitnej vody chlórdioxidom.
- Objektívne zhodnotenie technického stavu celej dotknutej vodárenskej sústavy a ak si to jej technický stav vyžaduje, vypracovanie návrhu prečistenia a odinkrustovania rozvodných potrubí vrátane vodojemov.
Technológia dávkovania chlórdioxidu musí byť navrhnutá tak, aby bola dodržaná koncentrácia ClO2 a produktov jeho rozkladu – chloritanov v súlade s platným legislatívnym predpisom pre kvalitu pitnej vody. Súčasne je treba požadovať ich kontinuálne sledovanie.
Prechod zo zdravotného zabezpečenia vody chlórom na dezinfekciu chlórdioxidom nie je možné vykonať naraz, ale spôsobom postupného znižovania dávok chlóru a postupného zvyšovania dávok chlórdioxidu. Pri rýchlej zámene hrozí zakalenie vody vo vodárenskom systéme z možného uvoľňovania inkrustov z vodovodného systému.
Preto dávkovanie chlórdioxidu prípadne aj chlóru musí byť navrhnuté tak, aby sa vylúčila možnosť vzniku nežiadúcich senzorických zmien vody v spotrebiteľskej sieti.
Počas skúšobnej prevádzky na overenie funkčnosti zariadení na výrobu chlódioxidu vrátane odskúšania účinnosti technológie úpravy treba rozsah sledovania kvality pitnej vody z hľadiska ochrany zdravia obyvateľstva zamerať najmä na tieto ukazovatele:
mikrobiologické a biologické, zápach, zákal, Fe, Mn, CHSK-Mn, Cl2 , ClO2, chloritany, chlorečnany, trihalogénmetany.
Je treba poznamenať, že dezinfekcia pitnej vody chlórdioxidom ak sa aplikuje odborne vo vzťahu ku kvalite surovej vody naopak vylepšuje kvalitu upravovanej vody. Táto skutočnosť sa potvrdila na skupinovom vodovode Nová Bystrica – Čadca – Žilina, kde ešte v tzv. skúšobnej prevádzke od 30.4. 1997 – 31.12.1997 došlo k výraznému zníženiu koncentrácie železa a dusitanov na koncových vodojemoch
( - Fe max. hodnota 0,16 mg/l
- NO2 max. hodnota 0,015 mg/l)
Od októbra roku 2001 sa začalo s dezinfekciou ClO2 na ÚV Hriňová v okrese Banská Bystrica, pričom postupným dávkovaním chlórdioxidu v kombinácii s chlórom sa doposiaľ negatívne zmeny v kvalite dodávanej pitnej vody nezistili. Súhlasné rozhodnutie štátneho krajského hygienika v Banskej Bystrici bolo aj časovo obmedzené takzvanou skúšobnou prevádzkou.
Záver
- Dezinfekcia pitnej vody chlórdioxidom je účinný spôsob zdravotného zabezpečenia pitnej vody z hľadiska vylúčenia mikrobiálnej a biologickej kontaminácie.
- Dezinfekčný účinok tohto prípravku pretrváva dlhú dobu, preto sa hodí pre diaľkovodné systémy, ale aj pre vodovodné sústavy s malým odberom, v ktorých voda dlho stagnuje.
- Zavedenie tohto spôsobu dezinfekcie pitnej vody je však v prvom rade podmienené kvalitou upravovanej vody – najmä vo vzťahu ku zdravotne významným ukazovateľom kvality dodávanej vody (mikrobiologické a biologické oživenie, organické látky napr. humínové látky, trichalogénmetány a pod.).
- Baktericídny účinok chlórdioxidu je tak vysoký, že likviduje aj mikrobiálny filter, ktorý vznikol dlhodobým usadzovaním na stenách potrubí, vodojemov a iných zariadení rozvodu vody. V dôsledku toho sa však uvoľňujú aj ostatné usadeniny a inkrusty z potrubia a dostávajú sa do prúdiacej vody. Preto by sa dezinfekcia chlórdioxidom mala používať prednostne v nových vodovodných systémoch.
- Pre zavedenie tohto spôsobu dezinfekcie v starých rozvodoch je treba postupovať podľa osobitne vypracovaného plánu s postupným znižovaním dávok chlóru a zvyšovaním dávok chlórdioxidu.
- Ani takýto postup však podľa skúseností z výkonu štátneho zdravotného dozoru nad hromadným zásobovaním pitnou vodou (najmä v mestách Nitra, Šaľa, v obciach Horná Kráľová a Mojmírovce) nezaručuje nežiadúce zmeny v kvalitatívnych ukazovateľoch (zvýšený zákal, železo a pod.).
- V praxi nemožno vylúčiť skutočnosť, že zo sedimentov a inkrustov z potrubia sa do vody nedostanú aj zdravotne nežiadúce substancie, ktoré sa vo vode nachádzali v zanedbateľných hodnotách a po likvidácií fixujúceho mikrobiálneho filmu by sa mohli uvoľňovať do dodávanej pitnej vody.
- Túto skutočnosť je preto treba najmä na starších prívodných radoch overiť odbornou štúdiou, na základe ktorej by bolo možné objektívne posúdiť vhodnosť zmeny zdravotného zabezpečenia upravovanej vody.
Chlor podla mna nie je jediny problem vody z vodovodu. Ja sa bojim aj tych roznych zlucenin okrem chloru, ktore sa pouzivaju na jej dezinfekciu. Vraj niektore mozu reagovat aj s mydlami a samponmi a sposobovat alergie. Asi by si mal kazdy z nas nechat spravit rozbor vody aby skutocne uveril tomu, ze aj on moze mat problem. Ved kopa ludi si mysli, ze ked tieto veci nevidno tak neexistuju.. Nie je voda ako voda!! A malo by sa o tom hovorit.
Poctivo som si prečítal článok, rovnako ako kopu ďalších a musím teda povedať že občas fakt neviem čo si myslieť. Raz sa v článkoch píše, že chlór škodlivý je, raz že nie je.. Popravde neviem ako to presne je, ale že chlór je jed viem (počas vojny sa používal aj ako bojový plyn!). Rozmýšľam, že ako dlho človek môže dávať svojmu telu jed len tak bez následkov.. Aj keď v minimálnom množstve, stále to jed je! To, že tu nemáme výskumy, ktoré by preukázali škodlivosť chlóru je len tým, že akosi pokusy na ľuďoch už nie sú v dnešnej dobe dovolené a nikto by si toto nevzal na zodpovednosť, keby skupinka ľudí skutočne začala mať po x rokoch problém... Možno teda aspoň na zamyslenie, že to čo pijeme denne možno nie je úplne zdravotne nezávadné
