Zdroj foto: Shutterstock.com
Priemerný potrebný čas pre spánok sa udáva medzi 6 až 9 hodinami, ale zazlatý stred sa uznáva sedem hodinový spánok.
Veľmi dôležitým faktorom je vek jedinca, či už je reč o kvalite alebo a kvantite spánku. Kým u novorodenca sa pozoruje až 16 hodinový spánok denne, tak u dvojročného dieťaťa sa to zníži až na 9-12 hodín a u seniorov nie je výnimočný ani 6 hodinový spánok.
Podobne sa aj periodicita spánku mení so starnutím organizmu. Počas denného rytmu novorodenca sa vystrieda aj 5-6 spánkových periód a až potom, čo sa obmedzí nočné kŕmenie a poobedňajšie či poobedňajšie zdriemnutia, sa vytvorí režim nočného spánku a denného bdenia.
Hlavným cieľom spánku je regenerácia organizmu a upratanie "neporiadku v hlave" = sny. Počas dňa prežité zážitky sa zaradujú do správnych schránok a nepotrebné sa vyraďujú. Je to taká denná uzávierka. Prečítajte si viac o snoch a snívaní.
Dôležitú úlohu hrá retikulárny aktivačný systém (ARAS). Jeho úloha je udržiavanie stavu bdenia z čoho vyplýva, že pôsobí excitačne na vedomie. Je spolupracovníkom hypotalamu, spolu regulujú, aby cyklické striedanie spánku a bdenia bolo bezproblémové.
Zaspávanie – zvyčajne už v noci (tma) – stimuluje sa syntéza a vylučovanie melatoninu – táto syntéza nastáva práve v ARAS. Východisková látka pre túto syntézu je tryptofán, ktorý sa nachádza v krvi aj za normálnych podmienok v malých množstvách. Tryptofán sa v ARAS mení na serotonín a ten v epifýze na melatonín. Aby sa tryptofán mohol dostať do CNS súťaži s inými aminokyselinami a práve zvýšený príjem karbohydrátov má za následok zvýšený vstup tryptofánu do mozgu a zvýšenú produkciu serotonínu.
Len si zoberme za príklad ľudí trpiacich na sezónnu depresiu. Majú väčšiu túžbu po cukroch, po sladkostiach čo prináša nielen zvyšovanie hmotnosti ale aj hypersomniu (ospalosť).
Melatonin je hormón a na jeho produkciu a hladinu vplýva úroveň osvetlenia prostredia. Nízka hladina melatonínu pri dennom svetle sa až 10 násobne zvýši v nočnej tme (cirkadianny rytmus). Podľa niektorých štúdií na hladinu melatonínu prekvapivo pôsobia niektoré farmaká, napríklad už 20 minut po podaní marihuanny sa výrazne zvýši hladina melatonínu v krvi a po 2 hodinách táto hladina sa vyšplhá až na 3000 percent.
Melatonín pôsobí utlmujúco na pohlavné žľazy a spomaľuje pohlavné dozrievanie. V jarných mesiacoch, kedy sa predlžuje deň, sa jeho hladina znižuje, a tým sa ekvivalentne zvyšuje pohlavná aktivita. Je tiež účinným antioxidantom. To znamená, že pôsobí priaznivo pred poškodením voľnými radikálmi. Jeho produkcia postupne klesá vekom.
"Spánok je reverzibilný stav zníženej reakcie na podnety a zníženej interakcie s prostredím". A práve preto každé štádium spánku má svoje vlastné špecifiká, pre ktoré je nenahraditeľný. Rozoznávame dve hlavné štádia spánku, REM a NON-REM spánok. Zaspávame vždy do NON – REM spánku a ten sa následne cyklicky strieda s REM spánkom.
Nazývaný aj hlboký alebo ortodoxný spánok. Po dostavení sa spánku prvých 90-100 minút je najhlbší. Ortodoxným spánkom ho nazývame aj preto, lebo náš mozog odpočíva v pohyblivom tele. Len si zoberme ľudí či už so somnambulizmom (chodenie počas spánku) či so somnilokviou (hovorenie so spánku). Nespočetné množstvo filmov je obohatené o zábery v ktorých sa spiaci človek prechádza na streche či sme aj sami mohli zažiť, že nám bolo povedané, aby sme človeka hovoriaceho počas spánku nebudili. Samozrejme, má to svoje logické opodstatnenie. V tomto štádiu sme plne závislý na svojich reflexoch. Teda máme svoje reflexy tak dokonale zladené, že čírim citom a poslúchaním vlastných reflexov prejdeme hoc aj celú izbu bez toho, aby sme do niečoho nabúrali. Čítajte viac o námesačnosti.
Počas NON- REM spánku sa znižuje metabolizmus, prebieha bez pohybu očí, frekvencia srdca a dýchania je nízka. Po deprivácii pociťuje daný jedinec únavu a kompenzácia tohto nedostatku je zvyčajne iba čiastočná.
_"Reverzné učenie – má len jeden účel: zabúdanie nepotrebného balastu, ktorý okupuje pamäť" (_Crick, Nature, 1983).
Svoje pomenovanie získal podľa rýchlych pohybov očí (Rapid Eye Movement), ktoré sa pozorovali, počas tejto fázy. Taktiež sa nazýva aj paradoxným spánkom, kvôli aktívnemu mozgu, ktorý sa nachádza v "paralyzovanom tele" (netýka sa to dýchacích a očných svalov). Slabé spomienkové asociácie sa menia na silné spomienky, preto sa odporúča učiť sa pred zaspávaním. Ved už aj naše babky tvrdili "ráno múdrejšie večera".
Keďže počas REM nastáva triedenie myšlienok, výsledkom je aj vytváranie určitých modelov, vďaka ktorým môžeme rozpoznávať známe tváre. Zažívame bujné, nelogické sny, metabolizmus sa nám zvýši aj o 20%, frekvencia srdca a dýchania je zvýšená. Po jeho deprivácii sa pociťuje úzkosť, podráždenosť, tras a nejasná reč, ale na rozdiel od NON – REM spánku kompenzácia deprivácie je úplná.
Použitá literatúra:
Buďte informovaní o všetkom, čo Vás zaujíma. Čítajte novinky a zaujímavosti z oblasti zdravia, krásy a životného štýlu.
Veľmi zaujímavý a erudovaný článok, pochvala autorovi, chcel by som len doplniť informáciu, že kvalita spánku je veľmi spätá so správnym výberom matraca. Skúste sa zahĺbiť do tohto článku:www.e-matrac.sk
Pevne verím, že Vám prinesie zaujímavé informácie. Ak Vás táto téma zaujala, a potrebujete ďaleko viac informácií, pokojne ma kontaktujte.
Skvelý článok! Z vlastnej skúsenosti viem, že k spánku veľmi dopomôže sptávny matrac. Dlhé roky som spávala veľmi zle...až po kúpe nového matraca som zistila, aké je to nerušene spať a po zobudení necítiť bolesť. Ak niekto zvažujete kúpu nového matraca, akúste túto stránku www.drsleep.sk
Zbavíte sa a dozviete sa, aký matrac je dobrý práve pre vás.Odporúčam
Ja nikdy nespím, ja čakám!
