Dezinfekcia znamená ničenie choroboplodných zárodkov a pri úprave pitnej vody je základným opatrením na zamedzenie šírenia vodou prenosných ochorení. Použitie chemických dezinfekčných prostriedkov prináša však so sebou určité riziká.
Abstrakt
Dezinfekcia znamená ničenie choroboplodných zárodkov a pri úprave pitnej vody je základným opatrením na zamedzenie šírenia vodou prenosných ochorení. Použitie chemických dezinfekčných prostriedkov prináša však so sebou určité riziká. Ide tu o tvorbu vedľajších produktov dezinfekcie, ktoré môžu vykazovať nežiadúce účinky na zdraví.
Zdravotne najvýznamnejšie z týchto vedľajších produktov sú predmetom mnohých toxikologických štúdií, pričom v určitých koncentráciách môžu byť príčinou vzniku až akútnych genetických porúch.
V príspevku sú zosumarizované aktuálne odborné poznatky o možných zdravotných účinkoch vybraných vedľajších produktov dezinfekcie vody. Ich výskyt v pitnej vode preto netreba z hľadiska ochrany zdravia obyvateľstva podceňovať a z hľadiska pôsobnosti výrobcov pitnej vody je treba vykonať rad odborných opatrení na minimalizáciu zdravotných rizík (spoľahlivá ochrana vodárenského zdroja, voľba vhodnej a účinnej technológie úpravy a dezinfekcie upravenej vody a pod.).
Najčastejšie používané prostriedky na dezinfekciu pitnej vody a ich vedľajšie prostriedky
-
chlór
Chlór sa používa najčastejšie a najdlhšie v podmienkach SR pri úprave kvality pitnej vody. medzi vedľajšie produkty chlorácie patria trihalomethány, ktoré sa tvoria v reakcii s humínovými látkami a fulvokyselinami, ktoré sú prítomné v surovej vode spolu s halooctovými kyselinami, halonitroacetátmi, chlorathydrátmi a chlorpikrinom,
-
chloramíny
Chlorácia vody sa využíva na dezinfekciu pitnej vody v prípade dlhých prívodných radov. V upravovanej vode sa pri použití tohto spôsobu dezinfekcie vyskytujú amónne ióny a chloramíny. Ďalej sa môžu vyskytovať trihalomethány, aldehydy, haloketóny, halooctové kyseliny, chlorid kyanatý, N – organochloramíny,
-
chlórdioxid Pri použití chlórdioxidu na dezinfekciu pitnej vody je treba z hľadiska ochrany zdravia obyvateľstva sledovať koncentráciu jeho vedľajších produktov chloritany a chlorečnany. Pri používaní chlórdioxidu na dezinfekciu pitnej vody sa musia zohľadniť aj vedľajšie faktory, najmä ak sa voda využíva na hemodialýzu. V tejto súvislosti je potrebné z vody odstrániť všetky oxidované formy, resp. vedľajšie organické produkty, ktorých toxikologické vlastnosti nie sú doposiaľ známe a predstavujú potencionálne riziko poškodenia organizmu pacienta.
Vedľajšie produkty chlorácie a ich zdravotné účinky
Rôzne spôsoby dezinfekcie vedú k tvorbe rôznych vedľajších produktov.
Vzhľadom na skutočnosť, že chlór je ešte stále najčastejšie využívaný dezinfekčný prostriedok na dezinfekciu pitnej vody, sú vedľajšie produkty chlóru – trihalomethány (ďalej THM) najlepšie z hľadiska zdravotných účinkov preskúmané. Vytvárajú sa ešte v surovej vode, a to reakciou najmä s humínovými látkami a fulvokyselinami.
Hlavným predstaviteľom THM je chloroform. Tvorí sa v pitných vodách pri chlorácii niektorých organických látok, ako sú humínové kyseliny, metabolické a rozkladné produkty rias a pod..
Chloroform sa vyskytuje v pitných vodách v hodnotách 0 – 300 μg/l, vo vonkajšom vzduchu od 0,02 – 13 μg/m3 , vo vzduchu vnútorného prostredia od 0,07 – 3,6 μg/m3 , v morských potravinách od 3 – 180 μg/kg, mliečnych produktoch 1 - 33 μg/kg , v mäse od 1 – 4 μg/kg, v tukoch od 2 – 10 μg/kg, múčnych výrobkoch od 0,4 – 18 μg/kg a v ovocí a zelenine od 2 – 18 μg/kg.
Chloroform sa rýchlo vstrebáva gastrointestinálnym traktom (až 90% v priebehu hodiny), dýchacím systémom (až 67%) a kožou (až 329 μgmol/min/cm2 ). Kumuluje sa predovšetkým v tukovom tkanive a vylučuje ako CO2 pri dýchaní.
Pri chronickej expozícii sa zisťuje spomalenie rastu, histologické zmeny v pečeni a ľadvinách, hematologické a biochemické zmeny v krvi. Udávajú sa aj jeho embryotoxické a teratogénne pôsobenie. Experti WHO v dohode s IARC zaradili chloroform do skupiny 2B ako látku s možným karcinogénnym účinkom.
Bromoform (tribromomethán)
Patrí medzi látky tlmiace nervové vzruchy, chronická expozícia spôsobuje poškodenie pečene a ľadvín.
Bolo zistené, že podporuje vznik nádorov na tenkom čreve a boli dokázané jeho genotoxické účinky. Bromoform bol zaradený medzi látky skupiny 3 s nepravdepodobným karcinogénnym účinkom.
Dibromchlórmethán (BDCM)
Látka sa rýchlo absorbuje gastrointestinálnym traktom. Vyššie dávky spôsobujú poškodenie pečene a ľadvín. Chronická expozícia indikuje nádory tenkého čreva. Látka je zaradená do skupiny 2B ako látka s možným rakovinotvorným účinkom.
Je treba zdôrazniť, že chlórovaná pitná voda obsahuje zmes chlórovaných a bromovaných vedľajších produktov s mutagénnymi a karcinogénnymi vlastnosťami.
Existujú toxikologické štúdie, ktoré poukazujú na súvislosti medzi konzumáciou chlórovanej pitnej vody a rakovinou močového mechúra.
Udáva sa, že ak je ľudský organizmus vystavený THM v koncentrácii nad 50 μg/l, dochádza 1,5 krát častejšie k výskytu rakoviny hrubého čreva.
THM sú veľmi prchavé látky. V poslednej dobe sa zameriava viacero zdravotníckych štúdií nielen na orálny príjem z pitnej vody, ale aj ďalšie cesty vstupu do organizmu ako je inhalačná a dermálna expozícia.
Ide tu o kúpanie, sprchovanie ako aj návštevu plaveckých bazénov.
Nedávno španielska štúdia, zaoberajúca sa komplexným odhadom rizika zo všetkých expozičných zdrojov zistila takmer 2 krát vyššie riziko rakoviny močového mechúra, ak sú osoby dlhodobo vystavené koncentráciám vyšším než 49 μg/l oproti koncentráciám pod 8 μg/l. Vyššie riziko bolo zistené v závislosti na dĺžke kúpania a návšteve plaveckých bazénov.
„ Niektoré zdravotné štúdie poukazujú na to, že dermálna a inhalačná expozícia THM zohráva pri vzniku rakoviny hrubého čreva, konečníka a močového mechúra významnejšiu úlohu než samotná konzumácia pitnej vody.
Pri takejto expozícii THM prechádzajú priamo do krvného riečišťa a vyhýbajú sa pečeni, v ktorej by boli metabolizované. THM sa takto dostávajú priamo k cieľovým citlivým orgánom.“ (1)
V súvislosti s príjmom THM sa udáva zvýšený výskyt spontánnych potratov, nízka pôrodná váha novorodencov, predčasné pôrody, mŕtvo narodených detí, tiež vývojové defekty najmä centrálneho nervového systému.
Zdravotnícke štúdie vykonané za týmto účelom obsahujú ešte nejednotné dôkazy.
V súčasnosti sa realizujú štúdie, zaoberajúce sa poruchami menštruačného cyklu u žien. (2) Pri vyššej koncentrácii THM (nad 60 μg/l) sa zisťuje skracovanie menštruačného cyklu o 1 deň.
Záver
Mikrobiologické a biologické znečistenie pitnej vody považujeme z hľadiska hygienických kritérií za akútne nebezpečenstvo ohrozenia zdravia obyvateľstva. V tejto súvislosti WHO udáva, že choroby spôsobené patogénnymi zárodkami predstavujú sto až tisícnásobne väčšie riziko ohrozenia zdravia, resp. úmrtia, ako sú úmrtia na rakovinu z vedľajších produktov dezinfekcie pitnej vody.
Je treba konštatovať, že v posledných desaťročiach poklesol v SR výskyt infekčných ochorení, spôsobených mikrobiologicky kontaminovanou pitnou vodou, či už je to vďaka zlepšeniu sociálnych podmienok, alebo v neposlednom rade aj odborne kvalitnejšou starostlivosťou o kvalitu vody z vodárenských zdrojov.
Hodnotenie zdravotného rizika z vedľajších produktov dezinfekcie je odborne veľmi náročnou záležitosťou, nakoľko je treba brať do úvahy aj záťaž z ďalších halogénových uhľovodíkov, používaných či už v priemyselnej, poľnohospodárskej alebo inej výrobnej činnosti.
Konkrétna identifikácia vedľajších produktov dezinfekcie pitnej vody predstavuje aj z hľadiska laboratórnych činností obtiažny problém, nakoľko ich výskyt v rámci jedného prívodného radu sa môže rôzniť. Príčinou toho môže byť aj doba zdržania vody v potrubí, samotná kvalita surovej vody a pod..
Nariadenie vlády SR č.354/2006, ktorým sa ustanovujú požiadavky na pitnú vodu určenú n ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu ustanovuje limitné hodnoty pre sumu THM zlúčenín, ale aj pre vybrané vedľajšie produkty dezinfekcie - z nich zdravotne najvýznamnejšie boli súčasťou prezentácie.
Nemalá pozornosť sa venuje v súčasnosti problematike chlórdioxidu a jeho vedľajším produktom. Vzhľadom na to, že v Taliansku je tento spôsob dezinfekcie pitnej vody veľmi rozšírený, venujú talianski vedeckí pracovníci uvedenej problematike veľkú pozornosť (štúdia o vplyve na priebeh tehotenstva). Ide tu najmä o problematiku chloritanov a chlorečnanov, ktoré sa pravidelne v pitnej vode monitorujú, a tým dôjde aj k lepšiemu objasneniu ich potencionálnych vplyvov na zdravie ľudí.
Cieľom výrobcov zdravotne bezchybnej pitnej vody musí byť, v súlade so súčasnými vedeckými poznatkami, taká technológia úpravy, dezinfekcie pitnej vody a v neposlednom rade aj ochrana vodárenských zdrojov, aby bola zabezpečená nielen epidemiologická, ale aj chemická bezpečnosť pitnej vody.
Hoci dôkazy o vplyve THM na zdravie sú zatiaľ nejednotné (zdravotný stav populácie závisí aj od genetického potenciálu, životného štýlu, výživových zvyklostí, stavu životného prostredia a pod.) ich prítomnosť v pitnej vode z hľadiska ochrany zdravia obyvateľstva je nežiadúca, nakoľko THM predstavujú významnú cudzorodú látku pre ľudský organizmus.
- Kožíšek: Súčasný stav vedomostí o zdravotných rizikách vedľajších produktov chlorácie pitnej vody – Zborník z konferencie Pitná voda 2004 (Tábor 2004).
- Aggazzotti, Righi, Fantuzzi, Ravera and Collaborative Group for the Study of Chlorinated Drinking Waters and Pregnancy – Journal of Water and Health, Vol. 2, Num. 2 December 2004.
