Ste závislí na jedle?

Prečo sa v súvislosti s príjmom stravy hovorí o “závislosti”?

Závislosť je charakteristická nutkavým pocitom užiť látku, neregulovaným príjmom a abstinenčnými príznakmi (napríklad úzkosťou a podráždenosťou) pri nedostupnosti danej látky. Ľudia, postihnutí poruchami príjmu potravy, napríklad “vlčím hladom”, bulímiou a anorexiou, zvyčajne opisujú tieto symptómy tak, že pri neovládateľnom jedení ide o podobnú reakciu organizmu ako pri užívaní liekov.

Predpokladá sa, že za príjemný pocit zo skonzumovaní potravy a užívaných liekov sú zodpovedné bežné mozgové procesy. Napríklad štúdia s laboratórnymi krysami ukázala, že opakovaný nadmerný príjem cukru zvyšuje citlivosť mozgových receptorov na dopamín (látka, ktorá vzniká v mozgu pri príjemných pocitoch) podobne ako sa to deje pri zneužívaní narkotík. Pozorovania ľudí mozgovými zobrazovacími technikami, ktoré umožňujú zobraziť štruktúru a fungovanie mozgu tiež poukázali na podobnosť medzi podobnosťou fyziologickej odozvy na chutnú potravu a na zneužívané lieky – napríklad dopamín sa uvoľňuje v tých istých oblastiach mozgu.

Dôvody proti “zneužívaniu potravy”

Napriek uvedeným podobnostiam medzi konzumáciou potravy a liekov, prevažná väčšina prípadov, ktoré sa označujú ako “závislosť na jedle”, nevyzerá ako skutočná závislosť. Príjem potravy je komplexné správanie, do ktorého sú zapojené rozličné hormóny a systémy organizmu, nielen systém príjemného pocitu či odmeny. Nedávny výskum poukázal na to, že v nadväznosti na príjem liekov dochádza k zmenám v niektorých neurotransmiteroch, ktoré sú odlišné od zmien súvisiacich s nutkavým príjmom potravy.¹ Navyše, v skutočnosti každý príjemný pocit, ktorý prežívame – krása, hudba, sex, dokonca aj cvičenie – súvisí s prívalom dopamínu, podobne ako pri príjme vysoko tučnej potravy. Nazývame to však potešením, nie závislosťou, a akademici navrhujú aj alternatívne vysvetlenia.

Silná túžba po potravinách, ktoré navodia príjemný pocit (napríklad čokoláda) je v protiklade s presadzovanou potrebou obmedzovania príjmu, na základe čoho sa túžba po potrave častejšie prezentuje a interpretuje ako závislosť (napr. “čokoholizmus”). Tiež je možné, že u niektorých jednotlivcov sú v mozgu inak stimulované procesy príjmu potravy, pričom sú tieto procesy podobné stimulácii pri závislosti, čo vedie ku konzumácii iných množstiev alebo druhov potravín.

Túžba po jedle a porucha príjmu potravy

Výraz “túžba po jedle” je často vhodnejší ako “závislosť na jedle”. Je to “intenzívna túžba po konzumácii určitej potraviny alebo určitého druhu potravy, ktorej sa len ťažko dá odolať”. Túžba po jedle je vlastne bežnejšia. Takmer každá žena a väčšina mužov niekedy v živote túto skúsenosť zažila. Najčastejšie sa hovorí o túžbe po čokoláde (40 % žien) alebo, všeobecnejšie, po potravinách obsahujúcich veľa tukua cukrualebo iných sacharidov.

Túžba po jedle je významná, pretože môže hrať určitú úlohu pri nadmernom príjme potravy, k akému dochádza pri vlčom hlade, bulímii a obezite, hoci táto otázka zostáva ešte otvorená. Na vysvetlenie vzťahov medzi túžbou po jedle a poruchami príjmu potravy existujú rôzne teórie, pričom niektorí autori zdôrazňujú **fyziologickú homeostázu**, študujú mechanizmy zapojené do senzorických aspektov potravy alebo iné fyziologické princípy súvisiace s emóciami. Napríklad sa predpokladá, že **ľudia konzumujú sacharidy v snahe zlepšiť si náladu** – príslušným mechanizmom je **zvýšenie hladiny serotonínu v mozgu** (látky, ktorá má významnú úlohu pri regulácii nálady a chuti do jedla). Podobne sa predpokladá, že **za túžbu po čokoláde sú zodpovedné psycho-aktívne látky**, ktoré obsahuje, ale výskum ukazuje, že najdôležitejším determinantom túžby po čokoláde sú jej senzorické vlastnosti.

Čo to pre väčšinu ľudí znamená?

Aj keby bol výraz “závislosť” nenáležitý, zameriava našu pozornosť na významný aspekt zdravých stravovacích návykov – schopnosť ovládať svoju výživu.

Vieme, že cvičeniea zdravé stravovacie návykysú overené cesty k dobrému zdraviu takmer u všetkých ľudí. Súčasný výskum neurovedy a nové zistenia o tom, že mozgové pochody, ktoré regulujú príjem potravy, regulujú aj periferálny metabolizmus lipidov, môžu odborníkom poslúžiť pri pomoci ľuďom, ktorých stravovacie návyky sú v rozpore s ich vlastnými predsavzatiami.²

Čítajte viac o PPP - poruchách príjmu potravy

ČASOPIS FOOD TODAY 05/2008