Čo môže spôsobiť nedostatok spánku?

Zdroj foto: Shutterstock.com

Spánok je pre život nevyhnutný. Podporuje viaceré fyziologické a psychologické funkcie, napríklad obnovu tkanív, rast, regeneráciu pamäte alebo schopnosť učenia. Potreba spánku dospelých ľudí je rôzna, no odborníci tvrdia, že menej ako 7 hodín nepretržitého spánku má negatívny vplyv na mozog a telo.

Spánok a metabolizmus

Pri skúmaní vzťahu medzi spánkom a metabolizmom sa zväčša dá len ťažko zistiť, či konkrétne metabolické podmienky ovplyvňujú spánok, alebo či je metabolizmus ovplyvnený kvalitou a dĺžkou spánku. Napríklad telesne aktívni ľudia a osoby so zvýšenou činnosťou štítnej žľazy spávajú dlhšie, čo v oboch prípadoch súvisí s rýchlejším metabolizmom. Naopak ľuďom so zníženou činnosťou štítnej žľazy a osobám so spomaleným metabolizmom stačí menej hodín hlbokého spánku.

Keď sa na uvedený vzťah pozrieme z inej strany vidíme, že nedostatok spánku súvisí s celým radom nežiaducich zmien v metabolizme. Napríklad narastá hladina kortizolu (hormónu zodpovedného za reakciu na stres) v krvi, ovplyvnená je imunitná odozva, znižuje sa schopnosť organizmu správne narábať s glukózou a dochádza k poruche ovládania túžby po jedle. Podobné zmeny sa prejavujú pri poruchách spánku, napr. u malých detí alebo pri ochorení. Konečným dôsledkom je narušenie normálneho fungovania organizmu, čo vedie k určitým metabolickým dôsledkom.

Prečítajte si tiež:

Správnym spánkom k dobrej kondícii

Ovplyvňuje nedostatok spánku naše zdravie?

Laboratórne a epidemiologické štúdie naznačujú, že úbytok spánku môže vplývať na nárast prevalencie cukrovky a obezity. Vzťah medzi obmedzením spánku, nárastom telesnej hmotnosti a rizikom vzniku cukrovky môže byť zapríčinený zmenou metabolizmu glukózy, nárastom chuti do jedla a poklesom energetického výdaja.

Spánok a metabolizmus glukózy

V obdobiach kratšieho spánku klesá glukózová tolerancia a narastá koncentrácia kortizolu v krvi. Glukózová tolerancia je výraz, ktorým sa vyjadruje, ako organizmus reguluje dostupnosť využitia krvnej glukózy v tkanivách a mozgu. Keď je v štádiu hladu hladina glukózy a hormónu inzulínu v cirkulujúcej krvi vysoká, znamená to, že organizmus glukózu nevyužíva správne.

Je dokázané, že slabá glukózová tolerancia je rizikovým faktorom cukrovky 2. typu. Výskumníci tvrdia, že dlhotrvajúce obmedzovanie spánku (< 6,5 h za noc) môže zapríčiniť 40 % pokles glukózovej tolerancie.

U veľkého počtu osôb sa zistila súvislosť medzi zvykom krátko spávať a zvýšenou hodnotou indexu telesnej hmotnosti (BMI). Krátky spánok súvisel so zmenami hormónov, ktoré regulujú pocit hladu: hladiny leptínu (znižuje pocit hladu) boli nízke, kým hladiny ghrelínu (podporuje pocit hladu) boli vysoké. Vplyvy sa prejavovali, keď ľudia spávali kratšie ako 8 hodín. Znamená to, že nedostatok spánku je rizikovým faktorom vzniku obezity. Štúdia, v rámci ktorej sa sledovali zdraví muži, ukázala, že asi 4-hodinový spánok súvisí so signifikantne zvýšenou chuťou na energeticky bohaté potraviny s vysokým obsahom sacharidov (sladkosti, slané potraviny a škrobnaté potraviny). Ľudia boli tiež hladnejší.

Menej spánku znamená viac času na jedenie a pitie – existuje výskum ktorý ukazuje, že toto je faktor, ktorý prispieva k obezogénnym aspektom zvyku kratšie spávať.

Znížený výdaj energie

Z hľadiska energetickej rovnováhy, ľudia, ktorí spávajú menej, bývajú spravidla menej telesne aktívni, čo rezultuje v nižšom výdaji energie. Keď to zhrnieme, vidíme, že nárast chuti a túžby po jedle spolu s poklesom aktivity sú jednoznačným dôkazom úlohy spánku pri manažmente telesnej hmotnosti.

Bludný kruh nedostatku spánku a obezity

Spánkovou poruchou dýchania, syndrómom spánkového apnoe, trpí asi 24 % mužov a 9 % žien. Ide o prestávky pri dýchaní počas spánku, čoho výsledkom je narušenie spánku a únava cez deň. Medzi touto poruchou a obezitou je výrazná súvislosť. Zistilo sa, že ľudia so spánkovou poruchou dýchania vybočujú z bežného režimu spania, čo môže zhoršiť metabolické poruchy súvisiace s nedostatkom spánku, napr. zvyšovať pocit hladu. A tak spánková porucha zapríčinená obezitou môže zase spätne navodzovať zvýšenú chuť do jedla a taký spôsob energetického výdaja, ktorý obezitu podporuje. Na preskúmanie týchto vzťahov je potrebný ďalší výskum.

Záver

Nedostatok kvalitného spánku zrejme vplýva na fyziologické mechanizmy zabezpečovania energetickej rovnováhy, osobitne na chuť do jedla, pocit hladu a výdaj energie. Okrem toho, nedostatok spánku ovplyvňuje schopnosť organizmu správne narábať s glukózou a môže zvyšovať riziko vzniku cukrovky 2. typu. Dosiaľ nie je objasnené, ako by sa dal zmenený režim spánku využiť v prospech manažmentu telesnej hmotnosti a zníženia súvisiacich rizík ochorení.

Literatúra:

1. Knutson K.L. et al. (2007). The metabolic consequences of sleep deprivation (Metabolické dôsledky nedostatku spánku). Sleep Medicine Reviews 11(3):159-62

2. Spiegel K. et al. (2005). Sleep loss: a novel risk factor for insulin resistance and Type 2 diabetes (Málo spánku: novo objavený rizikový faktor inzulínovej rezistencie). Journal of Applied Physiology 99:2008-19

3. Van Cauter E. et al. (2007). Impact of sleep and sleep loss on neuroendocrine and metabolic function (Vplyv spánku a jeho nedostatku na neuroendokrinnú a metabolickú funkciu). Hormone Research 67:2-9

4. časopis Food today 05/2008

Prečítajte si aj tento článok:

Správnym spánkom k dobrej kondícii