Epidemiologické nástrahy leta
Meteorológovia predpovedajú opäť horúčavy a aj keď už nebudú mať tropické parametre, stále budú v hodnotách, kedy je prostredie optimálne pre množenie sa baktérií, ktoré sú vyvolávateľmi mnohých chorôb. Preto je v lete riziko najmä hnačkových, ale aj niektorých ďalších ochorení vyššie, ako v inom období.
„Najčastejším ochorením sú salmonelózy. Vyskytujú celý rok, pretože táto baktéria je schopná sa množiť aj pri nižších teplotách, ale letné obdobie je pre ich množenie optimálne. Riziko hrozí hlavne pri chybách pri výrobe tovaru, jeho skladovaní, či pri opakovanom zohrievaní potravín. Preto upozorňujeme všetkých konzumentov, aby veľmi opatrne pripravovali potraviny s obsahom vajec, ktoré sú najčastejším faktorom prenosu nákazy salmonelózy, či vyhýbali sa potravinám, kde sa pridávajú surové vajcia. Najdôležitejšie je, aby sa nielen v domácnostiach, verejných jedálňach, reštauráciách, či výrobniach potravín vajcia dostatočne dlho tepelne upravovali. Ak sa tak nestane a niekoľko baktérií salmonely prežije - optimálna teplota na ich množenie je nad 30 stupňov- tak aj ich malé množstvo sa dokáže pomnožiť a vyvolať ochorenie“, zdôrazňuje vedúca odboru epidemiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) Banská Bystrica MUDr. Mária Avdičová.
Ako dodala, ak nekonzumujeme potraviny hneď a chceme ich skladovať, tak ich treba rýchlo schladiť, potom uložiť do chladničky a pri opätovnom použití opäť dostatočne prehriať, aby sme zabránili riziku ochorenia. Aj keď nemusí byť každá potravina, ktorej zložkou sú aj vajcia kontaminovaná, musíme sa ku všetkým takýmto potravinám správať rovnako obozretne. Pre prevenciu salmonelóz vypracovala dokonca Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) desať zlatých pravidiel.
Podobná baktéria, ktorá sa síce až tak často nemnoží v potravinách, ale prežíva v nich, je kampilobaktéria, ktorá spôsobuje tzv. kampilobakteriózu. Faktorom jej prenosu sú hlavne hydinové mäsá- v Čechách je najčastejším faktorom prenosu napríklad morčacie mäso. V našich podmienkach to môžu byť okrem hydinových aj ovčie výrobky. Prameňom oboch ochorení (zoonóz) sú choré zvieratá, prípadne nosiči týchto baktérií. Bakteriálne zoonózy sú choroby spoločné pre zvieratá a ľudí a majú významné zastúpenie medzi zoonózami sveta.
Iným typom letného rizika je možnosť ochorenia na dyzentériu, (šigelózu, úplavicu), kde zviera nehrá žiadnu úlohu v prenose nákazy. „Je to čisto ľudská baktéria, je patogénom pre človeka a aj sa u človeka vyskytuje. K prenosu dochádza potravinou, ktorú chorý človek kontaminuje hlavne rukami s obsahom výlučkov pri nedostatočnej osobnej hygiene. Táto choroba sa môže však šíriť napríklad aj koreňovou zeleninou, či jahodami. Teda tým čo je v zemi, alebo sa plazí po zemi, ktorá je hnojená hnojivom, kde môžu byť aj ľudské exkrementy. Aj keď je to zakázané, nie vždy sa to dodržuje- v tom zohráva úlohu ľudský faktor. Takéto potraviny musia byť dôkladne umyté, aby sa riziko minimalizovalo. Teda dôkladné umývanie všetkého, čo zakúpime, alebo aj zoberieme zo záhrady“, zdôrazňuje MUDr. Avdičová.
Dyzentéria sa však šíri aj v prostredí s nízkym hygienickým štandardom, kde nie je kanalizácia, kde sú suché záchody, či nedostatok pitnej vody. Niekedy sa vyskytuje aj v kolektívnom zariadení, kde ju zavlečie nosič. Dyzentéria sa v extrémnych podmienkach môže šíriť aj kontaminovanou vodou, také riziko je napr. pri povodniach, haváriách vodovodného potrubia, kde sa môžu dostať splašky z kanalizácie a pod. V súčasnosti sa vyskytujú minimálne aj keď sa v minulosti stávali.
Podobným spôsobom sa šíri aj žltačka typu A, čo je ochorenie, ktoré postihuje celý organizmus. Nespôsobuje ho baktéria, ale vírus a ide tiež o prenos z človeka na človeka. K prenosu dochádza najmä kontaktom od osôb s vírusom. Hovorí sa jej choroba špinavých rúk, nemusia to byť špinavé ruky chorého, ale toho, čo ho nakazil. Preto treba na osobnú hygienu klásť dôraz po celý rok. Nie je to celkom typické ochorenie leta, lebo vírusy žltačky sa nemnožia mimo ľudský organizmus, ale len ako parazit, kde sú prítomné živé bunky. Prežívajú vo vode v sociálnych zariadeniach, teda tam, kde chorý človek prostredie mohol kontaminovať. „Najväčšie riziko je keď deti prídu do kolektívu napríklad začiatkom školského roka. Ak je niekto chorý, môže nakaziť ostatných- inkubačná doba je 14 dní až mesiac. Roky bola najväčšia chorobnosť koncom septembra a v októbri, Dnes je už situácia podstatne lepšia“, konštatuje MUDr. Avdičová.
