Po očkovaní sú najúčinnejšou formou ochrany voči komárom repelenty
Téma, ktorá rozhodne dominuje v týchto dňoch v súvislosti s ohrozeným komfortom prázdninujúcich detí a dovolenkujúcich občanov, sú rozhodne komáre a kliešte. Nielen pre svoju dotieravosť a následné nepríjemné príznaky uštipnutia, ale predovšetkým pre skutočnosť, že sú aj prenášačmi rôznych - často veľmi vážnych, ochorení.
Rozhodne platí, že po očkovaní proti chorobám, ktoré môžu komáre, kliešte, ovady, dotieravé malé mušky, ktoré vyliezajú vo vlhku a dusne hlavne ráno a podvečer, ale aj podceňované muchničky, je očkovanie. Ďalšou formou ochrany sú rôzne druhy repelentov a odpudzovačov hmyzu, ktoré v týchto dňoch ako šmahom ruky takmer zmizli z pultov našich obchodov. Úlohourepelentov nie je tvora zabiť, iba odpudzovať, a tak mu znepríjemniť pobyt v našej blízkosti.
Účinnou látkou, ktorá má schopnosť odpudiť väčšinu tohto dotieravého hmyzu vrátane kliešťov je diethyltoluamid, často označovaný ako DEET. Jeho obsah v repelentoch by mal byť minimálne desaťpercentný, najlepšie však až 50- percentný. Niektoré repelenty obsahujú aj účinnú látku icaridin, či permethrin, ktorý má napríklad schopnosť nielen odpudzovať, ale priamo kliešte aj zabíjať. Ak má byť ochrana účinná, je však potrebné repelentné prípravky aplikovať dôkladne nielen na nekryté časti tepla, ale i na celý odev.
„Repelenty si treba vyberať podľa účinnej látky, ale aj podľa toho, či je určený na ochranu detí, alebo dospelých. V dnešnej dobe je už veľký výber chemických látok a výrobkov s týmito vlastnosťami, všetko o ich použití je v návode, ktorý si je potrebné dôkladne preštudovať. Rovnako tak sa stále vraciame k metódam našich predkov a čerpáme v nich inšpiráciu“, konštatovala k tejto téme MUDr. Viera Morihládková, vedúca oddelenia infekčnej epidemilógie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ v Banskej Bystri. Dodáva, že osvedčené sú aj ochranné sieťky na okná a dvere bytov.
Pri používaní repelentov je dôležitá bezpečnosť maximálna bezpečnosť zákazníka. Dospelý zdravý človek sa môže pri výbere riadiť návodmi, ale u rizikových skupín je to iné. Tehotné, dojčiace ženy, malé deti a napríklad alergici majú výber repelentu obmedzený istými pravidlami. Deti pod 12 rokov by si nemali aplikovať repelenty na tvár a dlane, dokonca deti do 6 mesiacov veku by nemali vôbec prísť do styku s repelentom. Pre deti do 12 rokov platia maximálne koncentrácie repelentových látok (u DEET je to napríklad 10 percent), pre mladšie deti platí aj obmedzený počet aplikácií na deň. Tehotné a dojčiace ženy by sa mali riadiť pravidlami platnými pre deti. U rizikových skupín je všeobecne vhodnejšia aplikácia repelentu na odev a moskytiéry Ustúpiť od týchto obmedzení možno len v niektorých špecifických prípadoch. Ide o situácie, kedy prípadné riziko použitia repelentu je mnohonásobne menšie, ako riziko napadnutia hmyzom a následné choroby.
Doplňujúce informácie:
Muchničky sú tmavé, asi štyri milimetre dlhé mušky. Ich larvy sa vyvíjajú v čistej vode- žijú výhradne v tečúcich vodách. Ideálne podmienky k vývoju majú hlavne v rokoch po povodniach, kedy sa liahnu po desiatkach tisíc a začínajú napádať cicavce. Uštipnutie je často veľmi bolestivé, svrbí a opuch pretrváva aj niekoľko dní.
Repelent je všeobecné označenie pre látku, alebo produkt s touto látkou odpudzujúci vo všeobecnosti článkonožce. Jeho úlohou nie je tvora zabiť, iba odpudzovať, a tak mu znepríjemniť pobyt v našej blízkosti. V dnešnej dobe je už veľký výber chemických látok a výrobkov s týmito vlastnosťami. Rovnako tak sa stále vraciame k metódam našich predkov a čerpáme v nich inšpiráciu.
Najznámejším druhom u nás je komár piskľavý (Culex pipiens), ďalším rodom komárov je Anopheles. Anofeles škvrnitokrídly (Anopheles maculipennis) je najznámejším zástupcom a zároveň prenášačom malárie. Krv sajú len samičky, ktoré po vpichu uvoľňujú látky potláčajúce zrážanlivosť krvi a bolestivosť miesta vpichu. Krv teplomilných živočíchov sajú samičky väčšiny zo skoro 3000 druhov komárov, a teda práve komárie samičky sú zdrojom veľmi nebezpečných nákaz. Medzi inými aj lymskej boreliózy, či malárie. Tá sa už dávno netýka len určitých oblastí sveta, ale dnes, v dobe cestovania do exotických miest a čulého cudzineckého ruchu smerujúceho do obľúbených turistických destinácií do Európy, je štatistika tohto ochorenia trochu iná, ako pred dvadsiatimi alebo päťdesiatimi rokmi.
Lymská borelióza. Toto ochorenie však nie je nové. Označenie choroby bolo odvodené od názvu americkeho mestečka Old Lyme, kde na prelome konca 19. a začiatku 20. storočia bol pozorovaný zvýšený výskyt kĺbových ochorení u menších detí. Následne na to boli tieto ťažkosti dané do spojitosti s kliešťami a v roku 1982 bol určený pôvodca tohto ochorenia. Pôvodcom je baktéria rodu Borrelia, v súčasnosti sú pozorované tri druhy: B. burgdorferi, B. garinii a B. afzeli. Choroba prebieha v troch fázach a nediagnostikovaná a neliečená borelióza môže spôsobiť aj trvalé následky na zdravie človeka.
Kliešťová encefalitída. Vírus kliešťovej encefalitídy spôsobuje zápalové ochorenie mozgu a mozgových blán. Najčastejší je prenos infikovaným kliešťom, ale objavujú sa aj zmienky o prenose tepelne nespracovaným mliekom. Inkubačná doba tohto ochorenia sa pohybuje okolo 1 až 2 týždňov a medzi najčastejšie prejavy patrí malátnosť, únava a netypické chrípkové príznaky. Kliešťová encefalitída je však jedno z mála ochorení, proti ktorým možno očkovať.
Erlichióza je bakteriálna nákaza napádajúca biele krvinky a oslabujúci imunitný systém človeka. Prejavuje sa horúčkovitým ochorením a neliečená môže mať závažný dopad na zdravie človeka. Ďalším ochorením prenášaným kliešťami ale aj komármi je bartonelóza. Je radená medzi vzácnejšie ochorenia, postihujúce kožu a niektoré vnútorné orgány (pečeň, obličky). Naproti tomu babezióza je častejšie ochorenie, ktoré môže sprevádzať Lymskú boreliózu. Toto ochorenie napáda červené krvinky a častejšie je u starších pacientov. U neliečených pacientov je potom vysoké percento úmrtnosti.
Malária je ochorenie prenášané komármi rodu Anopheles. Toto ochorenie patrí aktuálne k jednej z najnebezpečnejších hrozieb vyvolanej parazitmi. Ročne je zaznamenaných okolo 200 až 300 miliónov nakazených touto chorobou, z ktorých okolo 2 miliónov prípadov býva smrteľných. Liečba malárie patrí momentálne k jednému z prioritných projektov Svetovej zdravotníckej organizácie (World Health Organization). U človeka vyvolávajú toto ochorenie 4 druhy rodu Plasmodium: P. vivax, P. ovale, P. malariae, a P. falciparum. Tradičnou liečbou tejto choroby bol odpradávna chinín. Alkaloid získavaný z kôry chinínovníka (najčastejšie chinovník červený - Cinchona succirubra) pomáhal v boji s touto zákernou chorobou. Chloroquin používaný v dnešnej dobe je rovnako ako chinín derivátom chinolínovej štruktúry.
S využitím internetových zdrojov spracovala Mária Tolnayová, hovorkyňa RÚVZ B. Bystrica
