Raj komárov je v teple a vlhku
Komáre, ako vysoko obťažujúci hmyz, nám znepríjemňujú život každý rok, hlavne však v teple a vlhku a aj po takej povodňovej katastrofe, akú Slovensko zažilo v máji tohto roku. Štát vyčlenil na ich likvidáciu postrekmi predovšetkým ich liahnísk, 650 tisíc euro.
Čo sa týka Banskobystrického kraja, ide len o okres Veľký Krtíš, ktorý z tejto rezervy ako jediný v regióne dostane prostredníctvom krajskej samosprávy 30 tisíc €. Ako sa proti tomuto hmyzu štandardne chrániť? Podľa vedúcej oddelenia infekčnej epidemiológie, zástupkyne vedúceho služobného úradu RÚVZ Banská Bystrica MUDr. Viery Morihládkovej v týchto dňoch so stúpajúcimi teplotami a vlhkom z búrkových dažďov, sa vytvárajú ideálne podmienky na rozmnožovanie a plodenie ďalších generácií komárov.
Keď sa voda zohreje na požadovanú teplotu, z vajíčok sa vyliahnu larvy, ktoré hneď smerujú k hladine, aby sa prvýkrát nadýchli. Rýchlosť vývoja larvy závisí od teploty vody. K rýchlemu premnoženiu komárov dochádza práve vtedy, keď záplavy vystrieda náhle a výrazné oteplenie. Larva sa následne zakuklí a po 2 – 3 dňoch , keď kukla praskne, na hladinu sa vynorí dospelý jedinec. Do hodiny sa vydáva za potravou, ktorou je na začiatku jeho života nektár rastlín. Keď sa prvýkrát nasýti, samička dostane chuť na iný druh obživy - na krv. Tento cyklus od vajíčka po dospelého komára trvá v našich podmienkach spravidla dva až tri týždne, pričom teplé letné počasie ho môže ešte urýchliť.
„Krv nám pijú iba samičky, ale skôr, ako urobia prvý štípanec, dochádza k spáreniu so samčekom. Krv pre ne predstavuje bohatý zdroj bielkovín, ktoré potrebujú na dozretie vajíčka. Jedna samička je schopná vyprodukovať za život až 2 000 ďalších komárov. Niektoré druhy kladú vajíčka v zhlukoch na hladinu, ďalšie na hladinu jednotlivo, iné ich zas lepia na spodné strany plávajúcej vegetácie a pod. Spoločnou črtou všetkých komárov je, že vajíčka kladú do vody a najlepšia je stojatá“, popisuje genézu vývoja tohto obťažujúceho hmyzu MUDr. Morihládková.
Liahniskami sú okrem stojatých vôd, mokradí, jazier, či lužných lesov a území v okolí pomaly tečúcich potokov, aj dutiny stromov s dažďovou vodou, v mlákach po daždi, vyjazdených koľajách po ťažkých mechanizmoch aj okolia ľudských sídiel- vyhodené pneumatiky, vyhodené prázdne obaly od konzerv a pod., mali by ľudia viac hľadieť na ochranu životného prostredia. „Môžeme pomôcť veľmi jednoducho- nebudeme vyhadzovať tento odpad v prírode, ale umiestime ho do nádob, určených na tento účel. Môžeme tiež zarovnávať vyhĺbeniny v pôde, mláky a všetky miesta, kde by samička potenciálne mohla naklásť vajíčka“, upozorňuje MUDr. Morihládková.
Najväčším nebezpečím pre človeka je však možnosť nákazy po uštipnutí komárom. Ľudia, ktorí majú alergické reakcie mali by sa vystríhať pobytu na takýchto miestach a ak je pobyt nevyhnutný, mali by používať vhodné oblečenie.
Ďalšou možnosťou je používať repelenty a postreky tela či odevu niekoľko krát denne opakovať. „Okrem poštípania, nepríjemného svrbenia, pálenia, vyrážok, môžu prenášať aj ochorenia. Z najčastejších a najznámejších je lymská borelióza, ktorá sa neprejaví hneď po poštípaní. Potrebuje na to istý inkubačný čas, aby sa prejavila klinickými príznakmi. Zhruba je to 14 a viac dní a v prípade že ide o opuchy nielen v mieste vpichu, začervenané s centrálnym výbledom, ktoré sa sťahujú a vytvárajú na rôznych častiach tela, je potrebné ísť k odbornému lekárovi- kožnému, alebo infektológovi. Ten na základe stanovenia protilátok môže ochorenie potvrdiť a vylúčiť“, odporúča MUDr. Morihládková.
Niekedy podľa nej toto štádium ochorenia chýba a môže sa prejaviť až v druhom či treťom štádiu ochorenia. Závažnými príznakmi ďalších štádií ochorenia môže byť poškodenie centrálneho nervového systému, či kĺbov. Toto ochorenie sa dá liečiť antibiotikami, no očkovať sa zatiaľ proti nemu nedá.
„Bola vyvinutá očkovacia látka, ale pre genotyp našej stredoeurópskej populácie, ktorá je imunitne inak nastavená, je neúčinná“, konštatuje MUDr. Morihládková.
