Stravovanie a nálada

Konzumácia jedla, z ktorého máme pôžitok, nás môže povzbudiť a vyvolať pocit spokojnosti a oddychu. Naopak, konzumácia obľúbených jedál môže niekedy viesť k negatívnym pocitom, napríklad k pocitu viny a ľútosti. Ako môžeme minimalizovať negatívny a maximalizovať pozitívny dopad potravy na našu náladu?

Princíp pôžitku

Konzumácia jedla je jednou zo slastí života a ak je to možné, konzumujme potraviny, ktoré obľubujeme, a vyvarujme sa tých, ktoré nemáme radi. Ukázalo sa, že konzumácia obľúbených potravín môže stimulovať uvoľňovanie ß-endorfínov, známych tým, že zlepšujú náladu (1). Avšak atraktivita jedla nie je spojená len s jeho zmyslovými vlastnosťami, závisí tiež od toho, akí ste hladní, od vašich predchádzajúcich skúseností s daným jedlom a tiež od spoločenských okolností, pri ktorých sa jedlo konzumuje. Inými slovami, cítime sa dobre pri konzumácii správneho druhu jedla v správnom čase a v správnej spoločnosti.

„Túžba po jedle“

Túžba po jedle, alebo nutkanie po konzumácii určitých potravín je všeobecne veľmi častá. V závislosti na skúmanej populácii, 60 až 90 % ľudí sa k podobnej túžbe priznalo. Zaujímavé je, že muži a ženy spájajú s touto túžbou rôzne názory a emócie (2). Muži si väčšinou vysvetľujú túžby po jedle ako spôsobené hladom, pokým ženy skôr spájajú túžbu po jedle s negatívnymi náladami, ako nuda a stres. Ženy taktiež častejšie zažívajú negatívne pocity ako ľútosť a vina po prepadnutí túžbe po konkrétnej potravine.

Dr. Peter Rogers, experimentálny psychológ z Bristolskej univerzity vysvetľuje: „Často je vytúžené jedlo ‘zakázaným‘ jedlom, ako napríklad čokoláda. Ak sa určitej potravine vedome vyhýbame, chuť na ňu silnie, až kým sa osoba konečne neoddá pokušeniu. Po konzumácii jedla rozhodne zakorenený pocit viny a ľútosti s rozhodnutím, že sa už príslušná potravina jesť nebude.“

Cítite sa ospalo?

Účinky jednotlivých živín v potrave sú predmetom mnohých štúdii, avšak zatiaľ sa vedci nezhodli na tom, aký dopad majú tieto živiny na náladu. Napríklad množstvo štúdií ukazuje, že sacharidy pomáhajú ľuďom k pocitom uvoľnenia a ospalosti, ale v porovnaní také isté množstvo štúdií nenašlo žiaden dôkaz o tom, že by vplývali na náladu (3). Je možné, že rôzni ľudia reagujú na tieto živiny rôzne. Podobne je to aj pri kofeíne. Citlivosť na kofeín sa zrejme medzi jednotlivcami líši. Niektorí ľudia môžu vypiť niekoľko šálok nápojov s obsahom kofeínu v priebehu niekoľkých hodín a necítia pritom žiadne účinky, zatiaľ čo iní pociťujú jeho stimulačné účinky už po prvej šálke.

Veľké očakávania

I keď môže existovať interakcia medzi potravou a chémiou nášho tela, vplyv očakávaní spojených s našimi stravovacími návykmi nemožno podceniť. Napríklad ak konzumácia určitej potraviny alebo nápoja normálne zlepšuje našu náladu a ostražitosť, stane sa tak preto, že to očakávame, dokonca i keď aktívne súčasti v nej v skutočnosti chýbajú (4). Niet pochýb o tom, že chuť potraviny a pôžitok z konzumácie môžu pozdvihnúť náladu a duševnú pohodu. Ale silné pozitívne účinky konzumácie „zlých, ale krásnych potravín“ sú často marené pocitom viny. Dr. Rogers má túto radu, aby nám pomohol maximalizovať náladu zlepšujúce výhody jedla.

„Najdôležitejšie je zbaviť sa akéhokoľvek pocitu viny spojeného s jedlom. Aby sa tak stalo, ľudia si musia urovnať vzťahy s jedlom a vytvoriť si realistické zdravé stravovacie návyky. V tom môžu byť zahrnuté spôsoby riadenia príjmu obľúbených potravín vedúce k maximalizovaniu pôžitku, ktorý poskytujú, bez prejedania sa.

Literatúra

1. Drewnowski A (1997) Taste preferences and food intake. Annual Reviews of Nutrition. 17; 237-53.
1. Weingarten HP & Elston D (1991) Food cravings in a college population. Appetite 17; 167-175.
1. Reid M & Hammersley R (1999) The effects of carbohydrates on arousal. Nutrition Research Reviews 12; 3 -23.
1. Flaten MA & Blumenthal TD (1999) Caffeine-associated stimuli elicit conditioned responses: an experimental model of the placebo effect Psychopharmacology 145; 105-112.