Pitná voda - Prehľad vybraných ukazovateľov kvality pitnej vody
Prehľad vybraných ukazovateľov kvality pitnej vody a ich hygienický význam
P.č. | Ukazovateľ | Zdroje znečistenia | Zdravotné riziko |
---|---|---|---|
1. | Escherichia coli | Odpadové vody, fekálie človeka a teplokrvných živočíchov. | Indikuje čerstvé fekálne znečistenie – najlepší indikátor fekálneho znečistenia. |
2. | Koliformné baktérie | Neškodné saprofytické baktérie osídľujúce črevný trakt, žijú bežne aj v pôde. | Medzi nimi sa môžu vyskytnúť aj patogénne kmene tvoriace toxíny, môžu preniknúť do tkaniva a spôsobiť priamo ohrozenie zdravia – indikátor účinnej úpravy, dezinfekcie a sekundárnej kontaminácie, resp. vysokého obsahu živín v upravenej vode. |
3. | Enterokoky | Odpadové vody, fekálie človeka a teplokrvných živočíchov, výnimočne pôda a rastlinná vegetácia. | Sú viac odolné voči vplyvu prostredia než Escherichia coli. |
4. | Kult. mikroorg. pri 22oC Kult. mikroorg. pri 37oC | Ide o všadeprítomné baktérie, ktoré sa za vhodných podmienok množia vo vode. Na ich prítomnosť má vplyv najmä ich počet na výtoku z úpravne, zdržanie vody, rýchlosť prúdenia, teplota, rezidua dezinfekčného prostriedku, stav potrubia a kvalita materiálu a pod., ďalej prítomnosť nutrientov C, P, N. | Monitoring účinnosti filtrácie, dezinfekcie, stavu a podmienok zmien v distribučnej sieti. |
5. | Živé organizmy | Organizmy neusmrtené dezinfekčným činidlom. | Indikujú zlú – nedostatočnú účinnosť dezinfekcie. |
6. | Mikroskopický obraz – počet organizmov | Dostávajú sa do pitnej vody zo surovej, môžu sa pomnožovať v rozvodnom systéme (napr. bezf. bičíkovce, mikromycéty a pod.) | Kontaminácia podzemnej vody z povrchových zdrojov, zlá účinnosť úpravy. |
7. | Abiosestón | Tvorený je časticami org. a anorg. pôvodu (rastlinné a živočíšne tkanivá, častice pôdy, prachu, peľ. zrná, produkty korózie). Abiosestón v PV pochádza najmä z rozvod. systému, môže sa dostať aj zo surovej vody. | Kvantifikuje a popisuje neživé častice, doplňuje stanovenie zákalu. |
8. | Clostridium perfringens | Fekálie z odpadovej vody, súčasť črevnej flóry človeka a teplokrvných zvierat. | Tvorí veľmi odolné spóry. Je to indikátor prítomnosti vírusov. znečistenia a prvokov v ÚV. Spóry prežívajú dlhšie vo vodnom prostredí ako patogénny – slúži preto tiež ako indikátor staršieho fekálneho znečistenia. |
9. | Antimón | Geologické podložie, z priemyslu, pájky, keramika, odpad. vody z ropných rafinérií a pod. | Biochemické zmeny v krvi. |
10. | Arzén | pozri antimón | Poškodenie kože, ciev, riziko rôznych druhov rakoviny. |
11. | Bór | Geologické podložie, odpadová voda (bór je súčasťou niektorých detergentov), výroba skla, mydiel a pod.. | Mutagénna látka, potencionálny karcinogén, poškodenie obličiek. |
12. | Bromičnany | Vedľajší produkt ozonizácie, prítomný je v chlórňane sodnom, vzácne v odp. vodách z textilného priemyslu - farbenie textílií. | pozri bór |
13. | Dusičnany | Ľudské a zvieracie výkaly, odp. vody z ľudských sídiel, fariem, splachy z poľnohospodárskej pôdy – hnojivá. | Reagujú v krvi s hemoglobínom za vzniku methemoglobinémie (dusič. methemoglobinémia – riziko dusenia u kojencov do 3 mes. V začívacom trakte sa redukujú na dusitany, ktoré reagujú s amínmi z potravy za vzniku N-nitroso zlúčenín – potencionálny karcinogén. Podozrenie z vplyvu na reprodukčné funkcie. |
14. | Dusitany | pozri dusičnany + môžu vznikať vo vode bez prístupu vzduchu redukciou dusičnanov. | pozri dusičnany |
15. | Fluoridy | Z geologického podložia, menej často z fosfátov a hnojív. | Škvrnitosť zubov (fluoróza), poškodenie kostí (kostná fluoróza) |
16. | Chróm | Odpadové vody (z kožiarského, chem., sklárskeho, hut. priemyslu. | Šesťmocný Cr je genotox. potencionálny karcinogén (pri inhalácii je karcinogénny efekt dokázaný). Alergická dermatitída. |
17. | Kadmium | Odpadové vody z kovohutí, galvanizovní, plastikárskeho priemyslu, priesaky zo skládok batérií, starých farieb, znečistenie hnojivami. | Poškodenie obličiek. |
18. | Kyanidy | Odpadové vody z kovovýroby, výroba plastov a hnojív. | Poškodenie CNS a funkcie štítnej žľazy. |
19. | Meď | Korózia medeného potrubia, vzácne z geologického podložia. | Akútny účinok: zvracanie, nevoľnosť, iné gastroint. príznaky. Chronický účinok: poškodenie obličiek a pečene. |
20. | Nikel | Výluh z poniklovaných alebo pochróm. vodovodných batérií, pseudonerezové varné kanvice a nádoby. | Potencionálny karcinogén, pri inhalácii dokázaný karcinogén, zhoršuje prejavy alergií. |
21. | Olovo | Olovené potrubné systémy, mosadzné a bronzové armatúry, staršie typy PVC, odpadové vody z priemyslu alebo banícke vody. | U detí poškodenie nerv. tkaniva, vplýva na schopnosť učenia a chovania, narušuje metabol.Ca, zvyšuje krvný tlak, poškodzuje obličky, spôsobuje anémiu. |
22. | Ortuť | Odpadová voda z priemyslu (elektrolytická výroba chlóru, úprava vody, zubné ordinácie). V minulosti ortuťnaté pesticídy. | Postihnutie obličiek a CNS |
23. | Selén | Výluh z geologického podložia, banské vody, vody z ropných rafinérií. | Esenciálny prvok, pri nadmernom príjme – poškodenie vlasov, nechtov, pečene, vplyv na kardiovaskulárny systém. |
24. | Striebro | Dezinfekcia vody, úprava vody, kde je Ag impregnované na aktívnom uhlí. | Vplyv - obličky, pečeň, zafarbenie kože. |
25. | Akrylamid | Koagulanty na báze akrylamidu, prísada do stierkových omietok, niektorých typov membrán pre reverznú osmózu. | Toxický účinik na CNS a krvotvorbu, potenc.karcinogén. Príjem potravou je vyšší než pitnou vodou. |
26. | Benzén | Odpadová voda z priemyslu, úniky benzínu z podzemn. nádrží, vylúhovanie toxických skládok. | Anémia, zvýšené riziko rakoviny. |
27. | 1,2 - dichloretán | Medziprodukt pri výrobe vinylchloridu, odpadová voda z chemického priemyslu. | Potenc. karcinogén, toxický účinok na pečeň, obličky, imunitný systém a CNS. |
28. | Celkový organický uhlík | Nešpecifický ukazovateľ celkového obsahu organických látok. Zdrojom sú prírodné látky, najmä humínové kyseliny. | Priamy zdravotný dopad nie je možné určiť, nepriamo má vplyv na účinnosť dezinfekcie, farby vody, pomnoženie baktérií v distribučnej sieti. |
29. | Pesticídy | Široká, chemicky rôznorodá skupina látok určená na ničenie škodcov a burín (poľnohospodárstvo, baníctvo, železnice, golfové ihriská a pod). | Vysokotoxické až netoxické, účinok na zdravie je preto rôznorodý. |
30. | Polycyklické aromatické uhľovodíky | Asfaltové protikorózne nátery oceľových a liatinových vodovodných prívodných radov. Splodiny spaľovania. | Rôzne toxické vlastnosti, niektoré sú potenc. karcinogény. |
31. | Benzo(a)pyrén | Pozri PAU | Karcinogénny účinok. |
32. | Epichlórhydrin | Výluk z epoxidových náterových hmôt v potrubí, niektorých ióno- meničov použ. pri úprave vody. | Lokálne podráždenie a zmeny na CNS, potenc. karcinogén. |
33. | Tetrachlóretén | Súčasť rozpúšťadiel, odmasťovadiel, odpadová voda z prevádzok, kde sa s tými látkami pracuje (strojárstvo). | Poškodenie pečene, obličiek, potenc. karcinogén, zhoršenie zápachu vody. |
34. | Trichlóretén | Pozri tetrachlóretén | Pozri tetrachlóretén |
35. | THM | Skupina vedľajších produktov chlorácie | Účinok na pečeň. Potenc. karcinogény. |
36. | Chloroform | Pozri THM | Pozri THM. |
37. | Vinylchlorid | Vyluhovaním z PVC materiálu (potrubia, fólie, nádrže), vzniká ako degradačný produkt v podzemn. vodách znečistených TCE, PCE. | Karcinogénny účinok |
38. | Ozón | Používa sa pri úprave vody – oxidácii(organické látky, Mn alebo Fe) a dezinfekcii. | Vytvára rôzne toxické produkty. Ak nie je po ozonizácii zaradený stupeň filtrácie a v distribučnej sieti je asimilovaný C, môže to viesť k zvýšeniu počtu baktérií v sieti. Toxický účinok na pľúca. |
39. | Zápach | Rôzne organické a anorganické látky, produkty metabolizmu baktérií, siníc a rias, chlór | Voda je neprijateľná pre spotrebiteľa. |
40. | pH | Hodnota býva znížená v mäkkej a málo mineralizovanej vode, vo vodách s vyšším obsahom CO2 ( pri nesprávnom dávkovaní chemikálií pri úprave pH). Hodnota môže byť zvýšená vo vode, ktoré je v styku s novým cementovým materiálom alebo nesprávnym dávkovaním chemikálií na úpravu pH. | pH nemá priamy vplyv na zdravie. Je dôležitým prevádzkovým parametrom, ovplyvňuje účinnosť úpravy, má vplyv na koróziu potrubia, má indikačnú funkciu – ukazovateľ náhlych zmien v kvalite vody. |
41. | Vodivosť | Nepriamy ukazovateľ obsahu rozpust. látok, ktoré sú dané prírodným zložením vody. Umelo môže byť zvýšená ak voda obsahuje Na, chloridy alebo zámerne pri úprave – stabilizácii vody. Umelo sa znižuje pri membránovej úprave. | Vysoký obsah rozp. látok spôsobuje poruchy kĺbov, močové, obličkové kamene, kamene v žlčníku, vysoký tlak (vysoký obsah Na), možno i niektoré nádory. Nízky obsah rozp. látok napomáha vyšším stratám esenciálnych prvkov z organizmu, môže narušiť vodné hospodárenie organizmu, a ku chorobám spojeným s nedostatkom Ca a Mg. |
42. | Mangán | Prírodného pôvodu (bežná súčasť podz. vôd), často sa vyskytuje spoločne so železom. Súčasť látok na úpravu vody (manganistanom draselným). | Zhoršenie senzorických vlastností vody (chuti, farby), tým znížená prijateľnosť pre spotrebiteľa. Vysoké koncentrácie vo vode sú podozrivé z degeneratívnych zmien nervovej sústavy. |
43. | Železo | Prírodného pôvodu (bežná súčasť podz. vôd) alebo korózia potrubia. | Zhoršenie senzorických vlastností vody (chuť, farba), farbenie prádla a sanitačnej keramiky. Znížená prijateľnosť pre spotrebiteľa. |
44. | Zákal | Nerozpustené látky – pôvod v nedokonale upravenej surovej vode (íl, prach, plankton, mikroskopické organizmy a pod.) alebo v potrubí (korózia, zvírený sediment). | Znížená prijateľnosť pre spotrebiteľa. Znížená účinnosť dezinfekcie, podpora rastu mikroorganizmov. Indikátorový ukazovateľ náhlych zmien v kvalite vody. |
45. | Sírany | Prírodný pôvod (z podložia). Dôležitá prirodzená súčasť vody. | Vyššie koncentrácie (za prít. Mg) laxatívny účinok. Zhoršujú chuť vody. |
46. | Vápnik | Prirodzená súčasť vôd, obsah sa niekedy zvyšuje pri stabilizácii vody pomocou vápen. mlieka alebo vápenatých zlúčenín. | Určitá min. koncentrácia vo vode je žiaduca kvôli prevencii niektorých ochorení a kvôli zníženiu korozívnych vlastností vody. Vyššia koncentrácia spôsobuje tvorbu vodného kameňa, ovplyvňuje chuť. |
47. | Horčík | Prirodzená súčasť vôd, niekedy sa mierne zvyšuje pri stabilizácii vody dolomitom. | Min. koncentrácia je žiaduca kvôli KVO a iných chorôb. V koncentrácii nad 100 mg/l môže mať za prítomnosti síranov laxatívny účinok. |
48. | Sodík | Zimné solenie komunikácií, odpadové vody z niektorých priemyselných podnikov. Do vody sa dostáva z iónomeničov obsahujúcich Na, z chem. prípravkov najmä na úpravu pH a dezinfekciu. | Zvyšuje krvný tlak, zhoršuje chuť vody. |