Rizikové faktory vzniku rakoviny na podzemných pracoviskách

Abstrakt

_Monitorovanie biologického vplyvu mutagénnych faktorov- priamym skupinovým testom cytogenetickou analýzou ľudských periférnych lymfocytov (CALPL) sa využíva na Slovensku v hygienickej praxi už viac ako 20 rokov. Monitoring sme robili metódou CALPL od roku 1987 viackrát.

Táto metóda sa nepoužíva len na jednoduchý výskum a objektivizáciu hladiny rizika mutagenity alebo genotoxicity, ale monitoruje tiež dynamiku rizikových zmien.To znamená vzťah medzi vplyvom rôznych vyskytujúcich sa faktorov.

CALPL v hygienickej praxi odráža v životnom a pracovnom prostredí stúpajúci alebo klesajúci trend úrovne rizika mutagenity, po určitých organizačných alebo technologických opatreniach atď. a skúma náhle rizikové epizódy, ktoré nie sú evidentne nebezpečné. Dlhá doba monitorovania v minulosti pomohla odkryť veľmi dôležité skryté expozičné epizódy.

Význam biologického monitoringu je ten, že skryté epizódy by inak ako biologickým monitoringom, neboli odhalené.

Systematický monitoring odhaľuje vzťah a potenciál vplyvu rizika mutagénnych faktorov. Chemický monitoring odhaľuje nie vo všetkých prípadoch dlhodobý vplyv negatívnych faktorov, nakoľko odráža napr. pri stanoveniach škodlivín vo vode alebo vzduchu okamžitú situáciu a nemusí odhaľovať situáciu medzi dvoma meraniami v rôznych obdobiach, čo iba biologický monitoring umožňuje._ Jednotlivec či skupiny populácie bývajú niekedy vystavení dočasne zvýšenému riziku mutagenity z rôznych dôvodov. Ide o sporadické a dočasné rizikové incidenty, zdravotné a expozičné epizódy či etapy, ktoré však pri vysokej intenzite pôsobenia, účinnosti faktoru či dávke škodliviny môžu mať rôzne negatívne zdravotné následky, alebo môžu odštartovať – iniciovať – ich rozvoj.

Náhle zmeny a zhoršenie pracovných podmienok môžu dočasne, alebo dlhodobo zvýšiť úroveň pôsobenia pracovných - mutagénnych - faktorov a tým aj negatívne biologické účinky a zdravotné následky profesionálne exponovaných pracovníkov.

Tieto tzv. „kritické rizikové epizódy či obdobia zvýšeného rizika mutagenity“ v pracovnom prostredí sa nemusia manifestovať spočiatku inak než vzostupom úrovne chromozómových aberácií. Pokiaľ na pracovisku nie sú systematicky monitorované biologické účinky genotoxických faktorov, prebehnú takéto zdravotne závažné príhody (ochorenie DNA) bez povšimnutia a nie sú ani anamnesticky zaznamenané v zdravotných kartách osôb. Pritom ide o zdravotné epizódy, ktorých opakovanie zvyšuje riziko vzniku iniciovaných buniek v tkanivách organizmu a tým aj riziko transformácie procesu karcinogenézy v tkanivách.

Systematický monitoring biologických účinkov mutagénnych faktorov prostredia a životosprávy v hygienickej praxi spoľahlivo detekuje zvýšenie a zmeny v úrovni tohto rizika a umožňuje jeho účinnú elimináciu a kontrolu. Len systematický monitoring umožní zachytiť náhly a nečakaný vzostup (aj pokles) úrovne rizika na pracoviskách dlhodobo sledovaných.

Najnovším príkladom z našej praxe je významný nárast rizika mutagenity u pracovníkov v súvislosti so zmenou ťažobného profilu vo vybranej banskej prevádzke, pričom charakter pracovnej činnosti (profesia) pracovníkov sa nezmenil. Z hľadiska genetickej toxikológie môžu mať takéto sporadické „rizikové epizódy“ rozhodujúci význam pre nárast onkologických ochorení v populácii, keďže často nie sú detekované. Od r. 1987 do súčasnosti sme v rámci rutinného biologického monitorovania rizikových pracovných prevádzok systematicky monitorovali aj pracovníkov bani s horizontálnym dobývaním horniny. Celkovo 7 krát a to v r. 1991-93-99-2000 -2003-2006-2008.

V podzemnom pracovisku sú pracovníci vystavení kombinovanému riziku z pôsobenia emisií výfukových plynov dieselových banských mechanizmov, pôsobeniu prašných častíc z dobývania a manipulácie s horninou a splodinám trhacej zmesi nafty, čpavku a nitroglycerínu po odstrele.

Záver

Do roku 2006 sa priemerné percento aberantných buniek (% AB.B.) vyšetrovaných súborov pohybovalo v intervale 1,2% -2,6% AB.B. Pri poslednom vyšetrení v r. 2008 bola úroveň percenta AB.B. niekoľkonásobne zvýšená.

Detailnejším prieskumom anamnestických údajov a pracovných podmienok sme zistili, že pracovníci razili prvú chodbu v tzv. “plnom horizonte“, čiže v dosiaľ neťaženom priestore bez horizontálneho a vertikálneho prepojenia vetracími šachtami. Koncentrácia škodlivín v tomto menej vetranom priestore je niekoľkonásobná oproti štandardne vetraným priestorom. Tento kvantitatívny nárast expozičnej dávky viedol k prekročeniu tolerančnej kapacity organizmu pracovníkov s následnou manifestáciou negatívnych biologických účinkov – chromozómových aberácií.

Z hľadiska metódy CALPL je významné, že výsledok exaktne odráža vysokú úroveň expozície škodlivinám nielen v rámci celej vyšetrenej skupiny ale aj úrovne aberácií jednotlivcov sú diferencované podľa individuálnej expozície jednotlivých pracovníkov podľa profesie.

Vysvetlivky:

Aberácia – poškodenia chromozómov v bunkách.
Aberantné bunky - bunky s poškodenými chromozómami. Chromozómové aberácie - sú mutácie, ktoré postihujú genetický materiál na úrovni chromozómov. Ich podstatou je vznik jedného či viacerých zlomov v štruktúre chromozómu. Odlomené oblasti chromozómu, ktoré neobsahujú centroméru, sa v priebehu najbližšieho delenia jadra strácajú. Odlomený fragment sa môže pripojiť na iný chromozóm. Somatická mutácia môže viesť k malígnej transformácii bunky.
Fibrogénny účinok - vytváranie chorobných vláknitých zmien v pľúcach a iných orgánoch**.**
Genetické - dedičné, vývojové.
Genetické mutácie - predstavujú dedičnú zmenu genetického materiálu.
Gentoxicita – vlastnosť látok alebo iných faktorov ovplyvňovať genetický materiál- chromozómy. Zmeny spôsobené genotoxickými faktormi môžu byť génové mutácie, alebo iné poškodenia genetického materiálu.
Koenzým - je nízko molekulová neaminová štruktúra, ktorá spolu s bielkovinou vytvára zložené enzýmy a zabezpečuje funkčnosť tohto enzýmu. Kofaktory prenášajú atómy alebo skupiny elektrónov a urýchľujú procesy, na ktorých sa zúčastňujú.
Kofaktor - faktory ovplyvňujúce priebeh ochorenia alebo metabolického procesu-napr. vzniku rakoviny.
Mutagenita - schopnosť vyvolať genetickú mutáciu.
Tumorigénna transformácia – premena rakovinových buniek na nádor.
Promótor karcinogenézy - látka zvyšujúca aktivitu katalyzátora pre vznik rakovinového ochorenia**.
Revertované kolónie** – zvrátenie rastu umelo vytvorených kolónií baktérií, na pôvodnú divokú formu, vplyvom mutagénnu v testovanej vzorke.
Subkritická - pod normatívne dávka genotoxického faktora.

Literatúra

1.GAJDOŠOVA, D., GAJDOŠ, O., LUCOVA, L., JUSTOVA, Z. 2003: Monitorovanie vplyvu mutagénnych faktorov pracovného prostredia na pracovníkov železorudných baní v okrese Rožňava. Zborník prednášok „Jesenné pracovné dni Genetická toxikológia a prevencia rakoviny, 20.-22.10.2003, ÚEO SAV Bratislava.

2.RODA Š., FABIÁNOVÁ E., GAJDOŠOVÁ D., GAJDOŠ, O., VIDOVÁ P., 2001: Odhad rizika rakoviny pľúc na podzemných pracoviskách magnezitových baní, , Súbor abstraktov z XXVI. Pachnerových dní pracovného lekárstva, Rožnov pod Radhoštem, Česká republika.