Pohyb vám pohladká dušu, hovoria štúdie!

V súčasnej dobe sa však tento pomer mení, lebo sa prejavujú prospešné účinky fyzickej činnosti nielen z hľadiska celkového zlepšenia telesného i duševného stavu, ale i z hľadiska zníženia nebezpečia rôznych chronických chorôb.

V nedávno publikovanom EUFIC Review o výhodách telesnej aktivity uviedol prof. Ken Fox z Bristol University (UK), že väčší počet štúdií preukázalo u osôb, ktoré v strednom a vyššom veku pestovali vhodný šport a iné fyzické aktivity, nižší výskyt vážnych ochorení a dosiahnutie vyššieho veku. Tento ochranný účinok je približne ekvivalentný účinku u osôb, ktoré prestali fajčiť. Výhody telesnej aktivity sa prejavujú rôzne a zahrňujú toto:

Nižšie nebezpečie obezity

Zníženie telesnej aktivity je jednou z hlavných príčin nárastu obezity. Množstvo štúdií dokázalo výhody aktívneho a zdravého životného štýlu pri prevencii obezity. Tieto aktivity predovšetkým bránia zvyšovaniu telesnej hmotnosti v strednom veku.

Nižšie nebezpečie srdcových chorôb

U osôb s aktívnym prístupom k životnému štýlu a miernou úrovňou telesnej činnosti je približne polovičná pravdepodobnosť výskytu srdcových chorôb v porovnaní s osobami, ktoré sa o svoju životosprávu vôbec nestarajú. U osôb obéznych, ktoré sú však fyzicky aktívne, je podstatne nižšie riziko výskytu srdcových ochorení a cukrovky v porovnaní s obéznymi jedincami, ktorí vôbec necvičia.

Cukrovka

Nedostatok telesnej činnosti môže byť rizikovým faktorom pri vývoji cukrovky typu 2. U veľmi aktívnych jedincov sa znižuje riziko vzniku cukrovky o 33 – 50 %. U ľudí, ktorí cukrovkou už trpia, pravidelné cvičenie priaznivo ovplyvňuje hladinu cukru v krvi.

Rakovina

Mierna až veľká telesná aktivita znižuje nebezpečenstvo vzniku rakoviny hrubého čreva, konečníka, pľúc a prsníkov.

Svaly a kostra

Pravidelné cvičenie posilňuje svaly, šľachy i svalové úpony a zároveň ovplyvňuje hustotu kostného tkaniva. Činnosť zameraná na zníženie hmotnosti (napr. beh, tanec či jazda na kolieskových korčuliach) zvyšuje hustotu kostného tkaniva u dospievajúcich jedincov, pomáha udržovať stálu hustotu kostí a u dospelých osôb spomaľuje stratu kostnej hmoty, ktorá sa v starobe obvykle zvyšuje (osteoporóza).

Duševné zdravie

Niektoré štúdie uvádzajú, že telesná aktivita zlepšuje i duševnú pohodu a mentálne funkcie (rozhodovanie plánovanie, krátkodobá pamäť) i ľahšie vyrovnávanie sa so stresom, odstraňuje úzkostlivosť a zvyšuje kvalitu spánku. Klinické skúšky dokázali, že cvičenie je priaznivé i pri odstraňovaní a liečení depresie. U starších osôb pomáha telesná činnosť znižovať riziko vzniku demencie a Alzheimerovej choroby.

Mohlo by vás zaujímať:

7 mýtov o cvičení po 50-ke

Ako na lepší imunitný systém?

Diagnostika chorôb z tváre

Aké množstvo cvičenia potrebujeme?

Podľa predchádzajúcich odporúčaní bolo u väčšiny osôb považované za minimum aspoň 20 minút energického cvičenia denne. V priebehu posledných dvadsiatich rokov však odborníci prišli k záveru, že táto požiadavka je pre väčšinu osôb veľmi náročná a na získanie priaznivých účinkov nie je potrebná taká vysilujúca činnosť.

Nové odoporúčania z Anglicka a Spojených štátov propagujú pravidelnú, mierne intenzívnu telesnú činnosť. Napríklad každodenná rýchla chôdza trvajúca asi 30 minút môže podstatne zlepšiť fyzickú i duševnú kondíciu. Rovnaký priaznivý účinok je možné však dosiahnuť, ak sa táto činnosť rozdelí na niekoľko dávok po približne desiatich minútach, čo môže byť výhodnejšie i ľahšie pri súčasnom uponáhľanom životnom štýle.

Pre tých, ktorí neradi plánovane cvičia, môže byť užitočné aspoň čiastočne nahradiť sedenie pri práci činnosťou postojačky. Napríklad samotné státie denne po dobu jednej hodiny namiesto sledovania televíznych programov v kresle sa môže prejaviť stratou 1 – 3 kg tuku za rok.

U obéznych osôb však je treba opatrne voliť druh telesnej činnosti, aby nedochádzalo k nadmernej záťaži kĺbov, predovšetkým dolných končatín. Z tohoto hľadiska je optimálne plávanie a jazda na bicykli.

Dlhší a kvalitnejší život

Pravidelné telesné aktivity priaznivo ovplyvňujú dĺžku života (zníženie rizika ochorení) a jeho kvalitu (zlepšenie duševného zdravia). Pokračujúci výskum v tejto oblasti poskytne ďalšie dôležité informácie o vplyvoch fyzickej aktivity na celkové zdravie jedinca a je možné preto očakávať zvýšený záujem o túto dôležitú oblasť.

Literatúra

• Biddle, S.J.H., Fox, K.R., & Boutcher, S.H. (2000). Physical activity and psychological well-being. London: Routledge.
• Blair, S.N. & Hardman, A. (1995). Special issue: Physical activity, health and well-being - an international scientific consensus conference. Research Quarterly for Exercise and Sport, 66 (4).
• Lee, I.M., & Skerritt, P.J. (2001). Physical activity and all-cause mortality: what is the dose-response relation? Medicine and Science in Sports and Exercise, 33, (Supp 6) S459-471..
• Lund Nilsen, T.I., & Vatten, L.J. (2001). Prospective study of colorectal cancer risk and physical activity, diabetes, blood glucose, and BMI: exploring the hyperinsulinemia hypothesis. British Journal of Cancer, 84, 417-422.

POTRAVINY DNES (FOOD TODAY) 06/2006

Ďalšie novinky a zaujímavosti v oblasti zdravia, krásy a životného štýlu nájdete TU. Čítajte a buďte informovaní o všetkom čo Vás zaujíma.