Súvislosť medzi intenzívnou telesnou aktivitou a zdravou telesnou hmotnosťou
Dobre vieme, že množstvo a typ cvičenia, ktorému sa človek venuje, významne ovplyvňuje jeho zdravie a hmotnosť. Nadbytočný telesný tuk je v organizme škodlivý, pretože namáha kĺby a okolité tkanivá a zvyšuje riziko vzniku niektorých druhov rakoviny (vrátane rakoviny hrubého čreva, prsníka a obličiek), cukrovky a ochorenia srdca. Z toho vyplýva, že ľudia, ktorí pravidelne cvičia, si nielen zachovajú zdravšiu hmotnosť, ale aj znižujú riziko vzniku chronických ochorení a majú zdravšie kosti a kĺby.
Zdravá telesná hmotnosť
Telesná hmotnosť sa na základe indexu telesnej hmotnosti (Body Mass Index - BMI) člení na podváhu, normálnu hmotnosť a nadváhu alebo obezitu. Hodnota BMI sa vypočíta vydelením hodnoty telesnej hmotnosti (kg) druhou mocninou telesnej výšky (m2). Napríklad človek s výškou 1,82 m a hmotnosťou 75 kg má BMI 75/(1,82)2 = 22,64 kg/m2. Toto číslo sa potom používa na posúdenie, do ktorej kategórie človek patrí.
Kategórie BMI pre dospelých:
| BMI | Kategória |
|---|---|
| < 18,5 | Podváha |
| 18,5 – 24,9 | Normálna hmotnosť |
| 25 – 29,9 | Nadváha |
| 30+ | Obezita |
Adipózne tkanivo a telesná aktivita
Adipózne tkanivo tvoria tukové bunky. V dôsledku hormonálnych vplyvov sú muži náchylnejší na kumuláciu prebytočného telesného tuku v oblasti pása, zatiaľ čo ženám sa prebytočný tuk skôr ukladá v tenkej vrstve pod kožou a v oblasti bedier a stehien. Čím viac prebytočného tuku sa uloží, najmä okolo pása, tým má človek vyššie riziko vzniku ochorení.
Intenzívna telesná aktivita zreteľne súvisí so stabilnou telesnou hmotnosťou.1,2 Intenzívne cvičenie je každý druh cvičenia, pri ktorom sa zvýši pulz a zrýchli dych (až kým človek nelapá po vzduchu), čo si vyžaduje značnú námahu. Príklady intenzívnej telesnej aktivity: beh, rýchle bicyklovanie, aerobik a skupinové športy, napríklad futbal, hokej a volejbal.
Deti a adolescenti, ktorí majú pomerne veľa telesnej aktivity, majú menšiu hmotnosť telesného tuku ako iní.3,4 Európske deti vo veku 9 – 10 rokov, ktoré namáhavo cvičia viac ako 40 minút denne, majú menej telesného tuku ako tie, ktoré takto cvičia len 10 – 18 minút denne.2
Štúdie naznačujú, že na minimalizáciu nárastu telesnej hmotnosti1 je potrebná PAL ~1,8. Táto hodnota prislúcha umiernenej aktivite, t. j. prevažne práca postojačky alebo v chôdzi, ktorá je napríklad u upratovačiek, predavačov, čašníkov, mechanikov alebo obchodníkov.5,6 Keď to porovnáme s 30 minútami telesnej aktivity po väčšinu dní v týždni, ktoré odporúča Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), väčšina ľudí sa potrebuje denne pohybovať ešte viac. Osoby, ktoré intenzívne cvičia, majú vyššiu PAL, pretože spotrebujú viac energie.
Naproti tomu sa ukazuje, že nízke a stredné hodnoty PAL významne súvisia s vyšším obsahom telesného tuku u mužov i žien. Na základe toho by mal človek denne rezko chodiť 60 – 90 minút, prípadne vykonávať ekvivalentnú aktivitu, aby si zachoval telesnú hmotnosť na rovnakej úrovni.1 Hoci znížený energetický príjem tiež pomáha zachovať energetickú rovnováhu, neposkytuje tie zdravotné účinky ako telesná aktivita.
Záverom
Na zníženie hladiny telesného tuku a dosiahnutie takých priaznivých zdravotných účinkov, ako u ľudí, ktorí pravidelne cvičia, by sme sa mali snažiť, aby sa telesná aktivita stala súčasťou nášho každodenného života. WHO odporúča najmenej 30 minút pravidelnej umiernenej telesnej aktivity po väčšinu dní, čo má znížiť riziko ochorenia srdcovocievneho systému a cukrovky, hrubého čreva a prsníka.7 Na reguláciu telesnej hmotnosti je potrebná ešte väčšia aktivita.
EUFIC, v snahe umožniť lepšie pochopenie významu príjmu a výdaja energie, vytvoril na svojej webovej stránke novú sekciu o energetickej rovnováhe, kde sa dozviete viac o tom, koľko energie a telesnej aktivity potrebujete. /block/en/show/energy-balance/
Odkazy
- 1. Erlichman J, Kerbey AL, James WP. (2002). Physical activity and its impact on health outcomes. Paper 2: Prevention of unhealthy weight gain and obesity by physical activity: an analysis of the evidence. Obesity Reviews 3:273-287.
- 2. Ruiz JR, Rizzo NS, Hurtig-Wennlöf A, Ortega FB, Wärnberg J, Sjöström M. (2006). Relations of total physical activity and intensity to fitness and fatness in children: the European Heart Health Study. American Journal of Clinical Nutrition 84(2):299-303.
- 3. Ekelund U, Sardinha LB, Anderssen SA, Harro M, Franks PW, Brage S, Cooper AR, Andersen LB, Riddoch C, Froberg K. (2004) Associations between objectively assessed physical activity and indicators of body fatness in 9- to 10-y-old European children: a population-based study from 4 distinct regions in Europe (the European Youth Heart Study). American Journal of Clinical Nutrition 81(6):1449–50.
- 4. Gutin B, Humphries MC, Barbeau P. (2005) Relations of moderate and vigorous physical activity to fitness and fatness in adolescents. American Journal of Clinical Nutrition 81(4):746 –50.
- 5. Black AE, Coward WA, Cole TJ, Prentice AM. (1996) Human energy expenditure in affluent societies: an analysis of 575 doubly-labelled water measurements. European Journal of Clinical Nutrition 50:72–92.
- 6. German Nutrition Society, Austrian Nutrition Society, Swiss Society for Nutrition Research, Swiss Nutrition Association. (2002) Referenčné hodnoty príjmu živín. Frankfurt/Main: Umschau/Braus: German Nutrition Society.
- 7. http://www.who.int/dietphysicalactivity/pa/en/index.html
POTRAVINY DNES (FOOD TODAY) 07/2008
