Falšovanie liekov
Realita je totiž alarmujúca - lieky z nedôveryhodných zdrojov sú vyrobené tak, aby vyzerali ako autentický výrobok, no nemusia vôbec obsahovať liečivo, môžu ho obsahovať príliš veľa, resp. príliš málo a ich súčasťou môžu byť rôzne potenciálne nebezpečné látky. Falošné lieky sa často vyrábajú v nehygienických a nekontrolovaných zariadeniach, pričom výsledkom je, že môžu spôsobiť a často aj spôsobujú vážne poškodenie zdravia pacientov, ktoré v krajných prípadoch môže končiť až smrťou.
Najčastejšie falšovanými liekmi sú prípravky na chudnutie, potenciu alebo zväčšenie svalov či antikoncepcia. Podľa výsledkov jedného z najrozsiahlejších prieskumov svojho druhu má európsky trh s falošnými liekmi hodnotu viac ako 10,5 miliardy eur ročne. Objem nepravých liekov odhalených na hraniciach EÚ sa zvýšil z 560 598 v roku 2005 na 4 081 056 v roku 2007, čo predstavuje 7-násobný nárast za dva roky.
Svetová zdravotnícka organizácia odhaduje, že 8 až 10 % liekov distribuovaných na celom svete sú falzifikáty, pričom v niektorých krajinách je to až 25 %.
Okrem toho, že sú falšované lieky nebezpečné, zároveň poškodzujú meno originálneho lieku a spoločností, ktoré investujú do výskumu a vývoja liekov. Investície do výskumu a vývoja tvoria vo farmaceutickom priemysle najvyššie percento obratu spomedzi všetkých odvetví (EFPIA, 2008). Kým sa z objavenej molekuly stane verejne dostupný, klinicky testovaný, bezpečný a patentom chránený liek, prejde približne 12 rokov a celý proces výskumu a vývoja stojí v priemere 1 miliardu eur. Investície sa pritom vrátia len v dvoch-troch z desiatich prípadov.
Užívanie liekov z pochybných zdrojov môže viesť k neželaným a závažným vedľajším účinkom, poškodeniu zdravia alebo dokonca k úmrtiu. Je preto v záujme každého pacienta používať lieky len z overených zdrojov, najmä z lekární, a vyhýbať sa ponukám lacných napodobenín s nejasným pôvodom a spornou kvalitou.
