Priateľstvo, láska a vývin partnerského vzťahu

Základné informácie

Ako ľudskí jedinci sa vyvíjame vo vzťahoch. Mladí ľudia sa v priebehu života zoznamujú s rozličnými formami vzťahov, na ktorých základe získavajú skúsenosti, rozvíjajú svoje potreby a učia sa, ako vo vzťahoch žiť. To, ako prežívajú svoje priateľské a intímne vzťahy, do veľkej miery predurčujú skúsenosti v rodine ako prvom „emocionálnom priestore“. Preto je veľmi dôležité, v akom rodinnom prostredí mladý človek vyrastá, či je milovaný, prijímaný, chápaný, akú starostlivosť mu venujú rodičia.

V puberte rodina v očiach dospievajúceho stráca význam a do popredia sa dostávajú priatelia/ľky, partie, intímne vzťahy. Hľadanie kamarátov/ok, priateľov/liek, vysneného partnera/ky nie je vždy jednoduché, často môže viesť k mnohým sklamaniam a do veľkej miery súvisí s uvedomovaním si vlastnej príťažlivosti a so sebavedomím. To, že chlapec alebo dievča má problém s nadväzovaním priateľstiev, môže veľakrát signalizovať znížené sebavedomie, slabý sebaobraz, neistotu, úzkosť. Preto aj napriek tomu, že si to mladí ľudia nechcú pripustiť, potrebujú v tomto období podporu, opatrné a nenásilné vedenie od rodičov, učiteľov alebo iných ľudí, ktorým môžu dôverovať.
(Sielert a kol., 1993)

Mladí ľudia sa snažia v období puberty podobať svojim priateľom/kám. Radi sa rovnako obliekajú, chcú rovnako vyzerať, chodia na rovnaké miesta, počúvajú rovnakú hudbu. To, že sú súčasťou partie, im dáva pocit, že niekam patria, pocit bezpečia a istoty, zvýšenie, resp. upevnenie sebavedomia. Niekedy je veľmi ťažké odolať presvedčovaniu, nátlaku priateľov/liek, a neurobiť niečo, čo mladý človek ani nechce. Napr. fajčiť, skúsiť drogy, nejsť do školy, mať pohlavný styk a pod. Toto experimentovanie býva v dospievaní veľmi lákavé, ale na druhej strane môže spôsobiť problémy. Dobrí/é priatelia/ľky sú tí/tie, ktorí/é rešpektujú názor ostatných a nesnažia sa vnucovať svoje názory iným.
(Fenwicková, Walker, 1994)

V období puberty sa zvyšuje záujem o opačné pohlavie. Na začiatku ešte bráni nadväzovaniu vzťahov hanblivosť, neskúsenosť, emocionálna nevyrovnanosť. Je to čas prvých hravých kontaktov, keď sú v popredí erotické fantázie a platonické lásky, ktoré prinášajú intenzívne vnútorné zážitky. „Ozajstným“ láskam predchádzajú lásky zamerané na zidealizované osoby, ako sú speváci, herci, športovci. Mladých ľudí v tomto období zaujímajú otázky spojené s tým, ako sa bozkávať, ako zbaliť chalana, babu, kedy mať prvý sex, informácie týkajúce sa používania prezervatívu a pod. Vážne sexuálne vzťahy sú v puberte ešte výnimočné.

Sexuálna aktivita má prevažne formu masturbácie, väčšinou vykonávanej tajne, s pocitmi viny. O škodlivých účinkoch masturbácie sa rozšírilo veľa výmyslov, v skutočnosti je masturbácia neškodným a celkom prirodzeným spôsobom, ako uspokojiť sexuálnu túžbu. Chlapci majú počas puberty sklon masturbovať viac ako dievčatá. Je to čiastočne preto, lebo penis je dostupnejší ako klitoris a chlapci sa ho odmala dotýkajú, vždy keď idú močiť.
(Meredithová, 1992)

Dospievajúci/e vyhľadávajú filmy, knihy a časopisy s erotickým obsahom a tieto podnety v nich vyvolávajú zvláštne, príjemné pocity, ktoré sa im páčia, vzrušujú ich. Predčasný sexuálny život je v tomto období ešte nežiaduci, lebo k nemu dochádza bez hlbších citových väzieb a často môže byť iba náhradou za nedostatočnú citovú reakciu v rodine.
(Lisá, 1986)

Okolo trinásteho, štrnásteho roku si dievčatá a chlapci začínajú viac všímať jeden druhého, nadväzovať prvé „vážnejšie“ kontakty, navzájom sa stretávať. Tieto stretávania sú pre mladých ľudí dôležitou súčasťou ich ďalšieho sexuálneho vývinu. Rodičia často robia chybu v tom, že bránia mladým ľudom v nadväzovaní ich prvých erotických kontaktov, čím môžu narušiť formovanie vzťahu k druhému pohlaviu.
(Prevendárová, 1996)

Rodičia by mali svoje deti vypočuť, nezosmiešňovať, nepodceňovať to, čo je pre ich dieťa „životne dôležité“. Podporia tak svoje dieťa v tom, aby sa im zdôverilo a otvorene sa s nimi rozprávalo aj o intímnejších veciach. Hoci každý rodič si myslí, že robí pre svoje dieťa len to najlepšie, niekedy môže svojím nevhodným zasahovaním a obmedzovaním dieťaťu skôr ublížiť.

Okolo 15. roku sú chlapci a dievčatá fyzicky zrelí/é na to, aby mali pohlavný styk. Nie sú však emocionálne a sociálne zrelí/é na to, aby sa vyrovnali so záväzkami a zodpovednosťou, ktoré sexuálny vzťah prináša. Často rozmýšľajú o tom, že začnú sexuálne žiť len preto, lebo je to dôkaz lásky, lebo to uspokojí ich zvedavosť, zo strachu pred stratou priateľa/ky, majú sex pod vplyvom alkoholu alebo iných drog či preto, že ich kamarát/ka to už skúsil/a a pod. O tom, kedy a s kým mať sexuálny vzťah, má právo rozhodnúť sa každý/á sám/sama. Dôležité však je, aby to bolo s partnerom/kou, ktorého/ú má rád/rada, bolo to v zhode s jeho/jej osobnými názormi, aby sex bol chránený a plánovaný a aby obaja partneri dokázali niesť aj dôsledky. Prvá sexuálna skúsenosť môže byť úžasným zážitkom, ale môže byť aj veľkým sklamaním, dokonca i vtedy, keď si mladý človek myslí, že je pripravený, keď ide o tú pravú osobu, čas aj miesto.
(Fenwicková, Walker, 1994)

Vývin každého partnerského vzťahu je inspaniduálny. Obvykle sa však začína zoznámením dvoch ľudí, ktorí k sebe pociťujú vzájomnú náklonnosť, sympatiu, cítia sa spolu príjemne, a preto začnú častejšie vyhľadávať svoju spoločnosť, viac sa spoznávať. Ich vzťah môže zostať na úrovni priateľstva, alebo sa ďalej prehlbuje, partneri spolu chodia, hlbšie sa spoznávajú, nastáva obdobie zamilovanosti, v ktorom dominuje eroticko-sexuálna príťažlivosť. Zamilovanosť sprevádza búšenie srdca, pocit vnútorného napätia, túžba stráviť každú voľnú chvíľu so svojou láskou.

Zamilovaný človek nie je niekedy schopný odpútať sa od partnera/ky ani v myšlienkach, často k nemu/nej však býva nekritický/á, nevenuje pozornosť jeho/jej nedostatkom, má pocit, že partner/ka je dokonalý/á. Zamilovanosť môže postupne prerásť v hlbší a stálejší cit, lásku – veľmi intenzívne citové prežívanie, hlboký, úprimný, nesebecký vzťah k milovanej osobe. Základom dobrých partnerských vzťahov je vzájomná komunikácia, priateľstvo, tolerancia, dôvera, istota, zmysel pre humor, rovnaké záľuby. Kým človek nájde toho, s kým sa rozhodne uzavrieť manželstvo, resp. s ním žiť a mať deti, môže prejsť týmito fázami vzťahu aj niekoľkokrát.

Nie je ľahké rozoznať krátkodobé poblúznenie od vzťahu, ktorý sa stane trvalým. Stáva sa, že mladí ľudia uzavrú manželstvo v období zamilovanosti, ale keď táto pominie, zistenie, že si zobrali človeka, ktorého vlastne nepoznajú, býva niekedy veľmi kruté. Preto by celé obdobie od zoznámenia cez chodenie, zamilovanosť a intímny vzťah malo byť dostatočne dlhé na to, aby mohlo prerásť v hlbší cit, lásku. Urýchlenie chodenia alebo preskočenie niektorej z vývojových fáz vzťahu sa môže skončiť veľkým sklamaním, rozčarovaním. Rozpad vzťahu býva vo väčšine prípadov bolestivý pre obidvoch partnerov, ktorí sa ho snažia niekedy zachraňovať za každú cenu, dúfajúc, že sa všetko urovná. Ukončiť vzťah vyžaduje veľkú odvahu, ale niekedy je nevyhnutné priznať si, že sa naozaj skončil a nemá význam ďalej sa vzájomne trápiť.
(Prevendárová, 1995)