Sexuálna orientácia

Sexuálna orientácia je príťažlivosť k osobám rovnakého alebo rozdielneho pohlavia.

E. Colemanová (1990) hovorí, že na dokreslenie toho, čo je sexuálna orientácia, treba brať do úvahy nielen sexuálnu stránku, ale aj ďalšie faktory. Napr. životný štýl človeka, to, nakoľko sa identifikuje so svojou orientáciou, rolou, sexuálne správanie, sexuálne fantázie a emócie.

Homosexualita a homosexuálne správanie existovali a existujú vo všetkých kultúrach. Homosexualita nie je zriedkavá ani vo svete zvierat. Pojem homosexualita vznikol pri hlbšom štúdiu ľudskej sexuality Krafftom-Ebingom a Havelockom Ellisom v deväťdesiatych rokoch 19. storočia. Predstavuje dosť zvláštne spojenie slov gréckeho a latinského pôvodu (homos z gr. rovnaký, sexus z lat. pohlavie). Odhaduje sa, že homosexuálne orientovaných žien je okolo 1 % a mužov asi 4 % (tento údaj však závisí od toho, nakoľko je spoločnosť otvorená k homosexualite, a teda nakoľko sa homosexuáli môžu v spoločnosti prejavovať a uvádzať tento údaj o svojej osobe pravdivo. Na Slovensku sme zistili homosexuálnu orientáciu u 1,1 % mužov a u 0,2 % žien (Lukšík, nepubl.). V 20. storočí prestáva byť homosexualita medicínskym problémom. V roku 1973 Americká psychiatrická asociácia vyradila diagnózu homosexuality ako duševnej choroby z Diagnostického a štatistického manuálu duševných chorôb DSM-III a v roku 1991 ju Svetová zdravotnícka organizácia vyradila aj z medzinárodnej klasifikácie chorôb ICD-10.
(Ondrisová a kol., 2002)

Heterosexuálne orientovaní ľudia – tí, ktorých, sexuálne priťahujú osoby opačného pohlavia, vytvárajú tzv. zmiešané partnerské vzťahy – chodia spolu alebo spolu žijú, milujú sa. Niektorí vstupujú do manželstva (oženia sa, vydajú), majú deti.

Homosexuáli – sú to osoby, ktoré sexuálne priťahujú osoby rovnakého pohlavia. Pre homosexuálne orientovaných mužov sa u nás používa pomenovanie gej, pre ženy lesba. Rovnako vytvárajú vzťahy, žijú spolu, milujú sa. Mnohí/é by radi/y uzavreli manželstvo, potvrdili svoj zväzok právne. V súčasnosti im to však ešte väčšina krajín neumožňuje.

Bisexuálmi označujeme ľudí priťahovaných oboma pohlaviami. Nezáleží na tom, či takáto osoba žije práve vo vzťahu so ženou, či s mužom, alebo nemá nijaký vzťah.

V súčasnosti sa môžeš stretnúť aj s pojmom queer – pôvodne hanlivým označením ľudí s inou než heterosexuálnou orientáciou. (Jeho doslovný preklad z angličtiny je „čudný, divný“.) Používanie tohto pojmu sa však zmenilo. Ľudia s inou, než s heterosexuálnou túžbou ho začali používať s hrdosťou. Pojem queer teraz zahŕňa viac, než len na sexuálnu orientáciu. Poukazuje na spôsob života, životné osudy, ktoré sú pestrejšie, zložitejšie a netýkajú sa len sexuálnej aktivity. Rovnako ako v prípade heterosexuálov v ich živote nejde len o sex, ale aj priateľstvá, štúdium, prácu, koníčky, rodinu a pod.

Skutočnosť, že heterosexuálne orientovaných ľudí je väčšina, ovplyvňovala a stále ešte ovplyvňuje postoje celej spoločnosti k inak orientovaným menšinám. Kým heterosexualita sa vníma ako „normálna“, homosexuálna orientácia sa v dejinách ľudstva (s výnimkou niektorých období) považovala za hriešnu, chorobnú, trestne postihnuteľnú či takú, o ktorej sa radšej ani nehovorí.

Pôvod homosexuality

Otázka vzniku homosexuality je stále živá. V počiatkoch skúmania sexuality sa výskumníci domnievali, že homosexualita je vrodená (Kraff-Ebing, Hirschfeld, Ellis). Podľa S. Freuda niektorí ľudia, ktorí sa rodia ako bisexuáli, nezvládnu Oidipov a Elektrin komplex a stanú sa z nich homosexuáli. Existujú aj sociálne vysvetlenia homosexuality, napr. že homosexuálmi sa stávajú o niečo viac muži, ktorí sa v detstve boja svojej dominantnej matky pri absencii otca (Bieber). V súčasnosti prevládajú názory, že homosexualita je geneticky alebo hormonálne podmienená a jej základ vzniká v období prenatálneho vývoja plodu.

Na Slovensku sa zatiaľ právne nepresadila myšlienka registrovaného partnerského spolužitia homosexuálne orientovaných dvojíc, čo im neumožňuje právne usporiadanie majetkových a osobných vzťahov tak ako heterosexuálnym párom. Homosexuálne dvojice sa z právnej stránky nepovažujú za tzv. blízke osoby. Napr. pri dedení majetku nemá partner rovnaké práva ako pozostalý manžel/ka; pri úmrtí jedného z partnerov sa pozostalý/á nestáva automaticky vlastníkom bytu, ktorý vlastnila pozostalá osoba, aj keď tam žili spolu. Partner/ka nemá právo ani na informácie o zdravotnom stave partnera/ky a o zdravotníckych výkonoch, nemá nárok na podporu pri ošetrovaní bezvládneho partnera/ky a pod.
(Gréč, 2000)

V slovenskej spoločnosti sa prejavujú homofóbne postoje. Pod pojmom homofóbia rozumieme spektrum „negatívneho cítenia, myslenia a konania vo vzťahu k lesbickým ženám, bisexuálom a gejom“ (Ondrisová, 2002, s. 31). Negatívne postoje k homosexualite prostredníctvom spoločenských inštitúcií spôsobujú, že homosexuálne a bisexuálne orientovaní ľudia svoju orientáciu skrývajú, keďže v prípade jej zverejnenia by ich okolie mohlo odsúdiť (rozšírené podľa Ondrisová, 2002). Lesbické ženy, gejovia a bisexuáli sa stretávajú s obťažovaním a prejavmi diskriminácie najmä v oblasti služieb. Sú diskriminovaní v rodine a cirkvi, na pracovisku, v armáde a pod. Násilným fyzickým útokom bolo z dôvodu sexuálnej orientácie vystavených 15 % lesbických žien, gejov a bisexuálov, pričom uvádzali, že na policajnú ochranu sa nemohli spoľahnúť.
(bližšie Šípošová, Jójárt, Daučíková a kol., 2002)

Samotní homosexuáli a lesbické ženy považujú za svoje najvážnejšie problémy netoleranciu väčšiny, strach z odsúdenia, izoláciu, absenciu inštitútu registrovaného partnerstva, vnímanie homosexuálne orientovaných osôb ako menejcenných, homofóbiu (Pirošík a kol., 2000, s. 783 – 801). V súčasnosti platí na Slovensku antidiskriminačný zákon, ktorý zakazuje diskrimináciu osôb okrem iného aj z dôvodu sexuálnej orientácie.

Pojem homosexuál, ktorý sa doteraz často spájal s patológiou, je postavený len na sexualite a nerozlišuje mužov a ženy, je problematický. Nahrádza sa prijateľnejšími pojmami gej a lesba, resp. lesbická žena.

Coming-out znamená zverejnenie svojej sexuálnej orientácie. Tento pojem sa používa najmä na označenie zverejnenia sexuálnej orientácie gejov a lesieb. Je to proces, v ktorom človek rozpoznáva, prijíma a dáva najavo svoju sexuálnu orientáciu. Coming-out sťažuje netolerantné a negatívne postoje okolia k homosexualite a nedostatok homosexuálnych vzorov, s ktorými by sa mladí ľudia mohli identifikovať. Môže znamenať narušenie až stratu mnohých sociálnych väzieb. Prvé štádiá vytvárania homosexuálnej identity často sprevádzajú pocity zmätenia, odcudzenia, depresie a traumy. Až neskôr prichádza k akceptácii a hrdosti na svoju identitu. Väčšina mužov a žien prežíva svoju prvú náklonnosť k človeku rovnakého pohlavia medzi 10. a 15. rokom. To, že nepatria k heterosexuálnej väčšine, si najpravdepodobnejšie uvedomia medzi 13. a 19. rokom svojho života.
(Červenková, 2002)

Uvedomenie si vlastnej sexuálnej orientácie

So svojou sexuálnou orientáciou sa človek rodí. Nie je pravda, že ju získa až v určitom období života. Len čas, kedy príde na to, kto vlastne je, je u každého iný. Niekto to vie od začiatku, pre iného je spoznanie vlastnej orientácie zložitý proces. Sú aj takí/é, ktorí/é to zistia až po rokoch. V období dospievania, už tak plnom zmien, neistoty a zmätku, sa môžu vyskytnúť úvahy o vlastnej sexuálnej orientácii celkom prirodzene. Stáva sa, že v puberte pocítiš sympatie k človeku, ktorý je rovnakého pohlavia ako ty. Môže to byť kamarát/ka, učiteľ/ka, známy/a, skrátka ktokoľvek z tvojho okolia. Prejavy náklonnosti v tomto období ešte nič nehovoria o tvojej sexuálnej orientácii. Môžu byť súčasťou „hľadania sa“.

Čo s tým?

Neexistuje jediná a správna cesta, na začiatku ktorej budeš hneď vedieť, „kto“ vlastne si. Máš ešte príliš málo skúseností, aby si to dokázal/la rozpoznať hneď. Chce to čas, trpezlivosť. Pozorne počúvaj svoje telo, vnímaj vlastné pocity a potreby a určite čoskoro pochopíš, čo skutočne cítiš.

Svoju homosexualitu si vo väčšine prípadov chlapci a dievčatá uvedomujú približne medzi 13. a 19. rokom. Tu sa začína zložitý proces od jej rozpoznania cez prijatie v sebe samom/samej, až po prípadné zdôverenie sa druhým. Nazýva sa comming-out (z anglického „comming out of the closed“, t. j. vyjdenie z vlastného uzavretia).

Som gej/lesba

V prípade, že si si istý/á svojou homosexuálnou orientáciou, prijmi ju. Rozhovory s osobami, ktorým dôveruješ môžu byť nápomocné. Postupne sa tvoja orientácia stane prijateľnou aj pre ľudí, ktorí ťa majú skutočne radi. Nie je to jednoduchý proces pre teba ani pre nich. Rodičia potrebujú čas, aby sa zmierili s faktom, že tvoja životná cesta bude iná, ako je tá ich. Obávajú sa izolácie, ťažkostí, s ktorými sa môžeš stretnúť. Hoci dnes vieme, že homosexualita je jednou z podôb lásky, v našej spoločnosti – plnej predsudkov – to homosexuáli stále nemajú ľahké. Je dôležité, že ty sám/sama vieš, akou cestou chceš ísť. Vo väčších mestách existujú miesta (kluby, diskotéky, reštaurácie), kde sa homosexuálne orientovaní ľudia stretávajú a môžu ťa podporiť. Uvidíš, že nie si sám/sama a veľa ľudí cíti podobne. Ak máš napriek tomu problémy, obráť sa na linku dôvery, kde ti poradia profesionáli/ky (pozri časť Užitočné kontakty).

Hoci je scestné posudzovať človeka podľa jeho sexuálnej orientácie, obmedzených a netolerantných ľudí je stále ešte dosť. Detské kolektívy, kde chýbajú potrebné informácie, môžu byť k prejavom každej (nielen sexuálnej) „inakosti“ zvlášť kruté. Niektorí v snahe pozdvihnúť si vlastné sebavedomie vysmievajú alebo sa snažia vylúčiť a izolovať druhých len preto, že sú „iní“. Je to pre nich spôsob, ako odviesť pozornosť od vlastných, často závažnejších problémov. Inak je takéto správanie úbohé.

Predsudky o homosexuáloch

• Gejovia sú zoženštení, lesbičky sú mužatky. Je to vidieť na prvý pohľad.
  Nie je pravda. Nie sú iní, len inak sexuálne orientovaní. Existujú žensky vyzerajúce lesbičky aj mužní homosexuáli, tak ako vo zvyšku populácie.
• Mnohí si myslia, že homosexuáli môžu zneužívať deti.
  Je to nezmysel. Povery o nebezpečenstve zo strany homosexuálov, bohužiaľ, stále pretrvávajú, hoci mnohí páchatelia sexuálneho násilia a sexuálneho zneužívania sú heterosexuálni muži.
• Sú šíriteľmi sexuálne prenosných infekcií (HIV/AIDS).
  Namiesto rizikového sexuálneho správania sa takto upozorňuje na tzv. rizikovú skupinu, čo je, samozrejme, zavádzajúce.
• Homosexuálni vychovávatelia, učitelia/ky môžu z detí vychovať homosexuálov.
  V minulosti sa verilo a bohužiaľ niektorí ešte stále veria, že homosexuálov je možné „prevychovat“. Nie je to pravda. Prečo by to teda malo „fungovat“ naopak? Sexuálna orientácia nie je otázkou výchovy.