Diagnostika, terapia a poradenstvo pri infekcii HIV / AIDS
História infekcie HIV
História infekcie HIV sa píše od začiatku 80 rokov, kedy boli v San Franciscu zaznamenané prvé smrteľné prípady pneumocystovej pneumónie u mužov, ktorí majú styk s mužmi. Preto sa táto neznáma choroba začala v pokladať za chorobu homosexuálov. Neskôr sa podobné smrteľné prípady ochorenia popísali aj u vnútrožilových užívateľov drog.. V r. 1983 bol objavený pôvodca ochorenia – vírus HIV a choroba ním spôsobená dostala názov AIDS (syndróm získanej imunodeficiencie).
Infekcia HIV/AIDS predstavuje vážny celosvetový problém. Podľa UNAIDS a WHO je vo svete vyše 33 miliónov HIV-infikovaných osôb, pričom ročne pribudne 2,7 miliónov nových prípadov infekcie a 2 milióny ľudí na AIDS zomiera. Infekcia HIV/AIDS predstavuje mimoriadnu hrozbu nielen pre zdravie človeka, jeho dôstojný život a účinné užívanie ľudských práv, ale narúša tiež sociálny a hospodársky rozvoj na celom svete a zasahuje do všetkých oblastí spoločnosti.
Slovensko patrí medzi krajiny s relatívne nízkou prevalenciou infekcie HIV, najnižšou v strednej časti EU. Od r. 1985 do 30.6.2009 bolo v SR registrovaných 408 HIV prípadov infekcie HIV, z toho 299 u Slovákov a 108 u cudzincov. Vyše 61% pacientov predstavujú muži, ktorí sa nakazili pri nechránenom sexuálnom styku s mužom. Pri heterosexuálnom styku sa nakazilo 29% pacientov. V poslednom období však narastá v SR počet heterosexuálnych prenosov, z toho viac u žien.
Vnútrožilovým užívaním drog sa nakazilo sedem pacientov. Napriek pomerne nízkej prevalenci infekcie HIV v SR v porovnaní s ostatnými krajinami EU je potrebné aj u nás posilniť prevenciu najmä v zraniteľných skupinách s rizikovým spravením a tiež u mládeže. O narastajúcej hrozbe infekcie na Slovensku svedčí aj fakt, že v posledných rokoch u nás zaznamenávame 20% ročný nárast nových prípadov. Je to spôsobené vyššou mobilitou obyvateľstva, sex turizmom, narastajúcou drogovou scénou ale tiež nedostatočnou osvetou a podceňovaním rizika infekcie HIV, najmä medzi mladými ľuďmi.
Pôvod vírusu HIV
Existuje niekoľko hypotéz o pôvode vírusu HIV. Tá najpravdepodobnejšia je, že vírus HIV sa dostal do ľudskej populácie z niektorého druhu ľudoopov pohryznutím, rituálnym či sexuálnym stykom viac ako 50 rokov predtým, než bol objavený. Výskum potvrdzuje skutočnosť že genóm ľudský vírus HIV 1 je podobný genómu vírusu SIV izolovaného z kočkodana zelého a HIV-2 vírusu SIV izolovaného z makaka. Južná Afrika sa pokladá za epicentrum epidémie, kde je aj prevalencia infekcie HIV najvyššia.
Charakteristika vírusu HIV
HIV patrí medzi Retrovírusy. Retrovírusy sú charakteristické tým, že vlastnia enzým reverznú transkriptázu, ktorá im umožňuje prepísať vírusovú RNA do formy DNA a v tejto podobe sa naviazať do genómu ľudskej bunky ako provírus. Vírus môže takto v bunke dlhodobo latentne prežívať, väčšinou v makrofágoch a monocytoch. V iných bunkách, najmä v pomocných T-lymfocytoch, sa zas vírus aktivne množí. Doterajšie antiretrovírusové preparáty sú schopné brzdiť množenie vírusu na rôznych stupňoch jeho replikácie ale nedokážu vyštiepiť provírus inkorporovaný do genómu bunky.
HIV vírus je veľmi variabilný. Časti jeho genómu podliehajú častým mutáciam, ktoré vedú k vzniku ďalších subtypov HIV. Existuje 11 subtypov HIV-1 a 5 subtypov HIV-2. Práve táto variabilita je príčinou toho, že protilátky, ktoré sa vytvoria u pacienta na začiatku infekcie nemusia vírus neutralizovať po niekoľkých rokoch po infekcii. Zo spomínaných dôvodov sa doteraz nepodarilo vytvoriť očkovaciu látku, ktorá by dokázala chrániť organizmus pred všetkými kolujúcimi subtypmi.
Rozdiel medzi infekciou HIV a chorobou AIDS
Infekcia HIV je stav, kedy je pacient nakazený vírusom HIV, ale nemusí pociťovať žiadne klinické problémy. Pacienti pociťujú príznaky zhruba 2-3 týždne po nakazení vírusom HIV. Sú to tzv. primárne infekcie HIV: bolesti hlavy, malátnosť, zväčšené lymfatické uzliny, zvýšenú teplou. Ide o nešpecifické prejavy, ktoré sa objavujú tiež pri rôznych iných infekčných ochoreniach a za 2-3 týždne vymiznú. Potom nasleduje 6-12 ročné asymptomatické obdobie počas ktorého dochádza postupnému pomalému množeniu vírusu v organizme človeka a oslabovaniu imunitného systému vedúceho ku chorobe AIDS. Tá sa už prejavuje rôznymi klinickými príznakmi ako sú onkologické, autoimunitné, nervové ochorenia a oportúnne infekcie.
Na koho sa obrátiť pri podozrení na nákazu infekciu HIV
Pokiaľ máte podozrenie na infekciu HIV, je potrebné požiadať o vyšetrenie anti-HIV protilátok na ktoromkoľvek Regionálnom úrade verejného zdravotníctva alebo v NRC pre prevenciu HIV/AIDS na SZU v Bratislave. Tiet inštitúcie poskytujú testovanie anti-HIV protilátok bezplatne a prípade potreby aj anonymne. Odporúča sa na vyšetrenie prísť min. 3 mesiace po rizikovej udalosti. V krvi sa totiž netestuje vírus ale protilátky a organizmus potrebuje určitý čas, aby ich vytvoril.
Výsledok testov si klient môže vyzdvihnúť do týždňa po odbere krvi. Darovať krv na transfúznych staniciach iba z dôvodu potreby zisteniu svojho HIV - statusu sa neodporúča! Keď človek v psychickom strese príde na transfúznu stanicu skôr ako 3 mesiace po rizikovej udalosti a jeho test vyjde negatívne, môže ohroziť zdravotný stav príjemcu krvi. Kvôli tomu sú darcovia pred odberom povinní vyplniť dotazník, týkajúci sa o.i. aj ich možného rizikového správania. Pravdivé vyplnenie dotazníka ako aj dodržiavanie karantény plazmy sú spolu s testovaním darcu citlivými diagnostickými súpravami sú zárukou bezpečnosti krvi a krvných derivátov pri transfúziách.
Ako sa prenáša vírus HIV
3 cesty prenosu infekcie HIV.
- nechránený pohlavný styk,
- krvou a krvnými derivátmi (v ohrození sú najmä vnútrožiloví užívatelia drog)
- z matky na dieťa
Bozkávaním sa vírus HIV neprenáša. Rovnako sa nemožno nakaziť pri bežnom spoločenskom styku, napr. objatím či podávaním rúk.
Čo sa deje, keď sa pacientovi potvrdí HIV pozitív
Pacient, u ktorého sa potvrdí HIV pozitivita, je poučený o tom, ako sa má správať, aby infekciu HIV nešíril ďalej. Je jeho povinnosťou je upovedomiť o tejto skutočnosti najmä svojho sexuálneho partnera a chrániť ho pri sexuálnom styku pred možnou infekciou. Pacientovi je doporučená disepnzarizácia na niektorej z infekčných kliník na Slovensku. Z dôvodu monitorovania zdravotného stavu pacienta sú pacienti pravidelne v 4-6 mesačných intervaloch predvolávaní na priebežné kontroly, počas ktorých sa vyšetrí ich klinický stav spolu s laboratórnymi prognostickým markermi, ako sú počet CD4/CD8 lymfocytov, vírusová záťaž a príp. rezistencia HIV na antiretrovírusové preparáty. Cieľom preventívnych vyšetrení je monitorovať zdravotný stav pacienta a v prípade potreby včas nasadiť terapiu a tým zabrániť prepuknutiu choroby AIDS.
Režim pri HIV
HIV pozitívni pacienti môžu žiť rovnako kvalitný život ako iní ľudia. Ľudia s HIV by sa mali vyhýbať infekciám, prílišnej fyzickej či psychickej námahe a tiež nadmernému používaniu škodlivým látkam (fajčenie, drogy, alkohol) a posilňovať svoj imunitný systém. Pri liečbe je potrebné, aby pacienti pravidelne dodržiavali liečebný režim a zabránili tak vzniku rezistencie HIV na antiretrovírusové preparáty, ktorá by mohla viesť k zlyhaniu terapie. Infekcia HIV je totiž neustály boj medzi vírusom a imunitným systémom, a preto zdravie pacientov je aj v ich vlastných rukách.
Liečba HIV
Infekcia HIV je liečiteľná ale zatiaľ nie vyliečiteľná. Antiretrovírusová terapia zabraňuje množeniu vírusu na rôznych stupňoch jeho replikácie v bunke, avšak nedokáže vyštiepiť infekčný agens schovaný v podobe provírusu z genómu ľudskej bunky. Preto HIV pozitívni pacienti sú stále nositeľmi vírusu aj v prípade, že sa cítia zdravo a hodnoty ich vírusovej záťaže v plazme sa vyskytujú pod hranicou detekcie.
Antiretrovírusová terapia brzdí množenie vírusu a tým značne zlepšuje prognózu ochorenia a predlžuje a zlepšuje život pacienta. V súčasnosti sa používa kombinácia antiretrovírusových preparátov, a to inhibítorov reverznej transkriptázy (nuklozidových a nenukleozidových), inhibítorov proteázy, inhibítorov integrázy, inhibítorov fúzie a blokátory koreceptorov. Aktualizované doporučenia pre liečbu HIV-pozitívnych pacientov v EU sú prístupné na www.europeanaidsclinicalsociety.org.
Úspešná liečba závisí od niekoľkých faktorov a aj od adherencii pacienta k liečbe. Ak pacient dodržiava liečbu, je menšia pravdepodobnosť, že sa u neho vplyvom nízkych dávok liekov vyselektuje rezistentný kmeň vírusu, v dôsledku čoho je potrebné liečbu zmeniť. Po čase sa takýmto spôsobom pri opakovanej zmene terapie môže vytvoriť multirezistencia na všetky dostupné antiretrovírusové preparáty a pacient môže ochorieť na AIDS. Treba však povedať, že prognóza infekcie závisí aj od ďalších faktorov, ako sú cesty prenosu, dávka a subtyp vírusu a tiež vnímavosť jedinca voči infekcii a stav imunitného systému. Zistilo sa, že napr. polymorfizmus koreceptorv HIV zohráva dôležitú úlohu v prognóze ochorenia. Imunogenetická výbava jedinca ho teda môže predurčovať k vyššej či nižšej vnímavosti voči infekcii HIV a spôsobiť napr. aj to, že niektorí pacienti bez liečby nemusia ochorieť na AIDS. Takéto prípady sú však zriedkavé.
Prejavy AIDS
AIDS sa môže prejavovať rôznymi klinickými symptómami cez autoimunitné, nádorové (napr. Kaposiho sarkom), kožné, pľúcne, gastrointestinálne, nervové ochorenia a oportunné infekcie. Ide o súbor klinických príznakov, ktoré sa môžu prejaviť spolu či jednotlivo a sú zahrnuté pod Európsku definíciu AIDS pre potreby surveillance z r. 1993.
Práva a povinnosti HIV infikovaného pacienta
Každý novo diagnostikovaný HIV pozitívny pacient podpisuje pri odovzdávaní výsledku informovaný súhlas, že bol oboznámený o svojom zdravotnom stave a je povinný nešíriť infekciu HIV ďalej. Je povinný tiež upovedomiť svojho sexuálneho partnera o svojom zdravotnom stave, ako aj každého ošetrujúceho lekára. V opačnom prípade sa dopúšťa trestného činu ohrozenia infekčným ochorením. Naopak, pacienti nemusia o svojom zdravotnom stave informovať široké okolie, vrátane svojho zamestnávateľa. Odporúča sa im však vykonávať také zamestnanie, pri ktorom nie sú vystavení riziku častých krvácavých poranení. Podľa zákona majú HIV-pozitívni pacienti rovnaké právo ako iní pacienti na spokojný a dôstojný život v našej spoločnosti.
[[
