Prevencia proti detskej obezite

Vďaka pokroku medicíny sa ľudstvo naučilo predchádzať smrtiacim infekčným epidémiám, respektíve ich účinne liečiť. V celosvetových štatistikách chorobnosti a úmrtnosti populácie tohto storočia postúpili na prvé miesto civilizačné choroby, vrátane zdravotných komplikácií z nadhmotnosti a obezity. Paradoxom modernej civilizácie je, že kým tretina populácie sveta stále trpí nedostatkom potravy, Svetová zdravotnícka organizácia označila obezitu za najväčší zdravotný problém súčasnosti a varuje pred globálnou epidémiou.

Väčšina odborníkov ako aj medzinárodné dokumenty odporúčajú začať prevenciu epidémie obezity už v detskom veku, kedy majú tieto programy väčšiu šancu na úspech, než v dospelosti. Avšak účinnosť intervenčných preventívnych programov je do istej miery obmedzená. Doterajšie skúsenosti potvrdzujú, že dlhodobé zníženie telesnej hmotnosti sa dosiahne najmä u jedincov, ktorí sú akýmkoľvek spôsobom významne motivovaní.

Trend nárastu obezity je zvlášť znepokojujúci u detí a mládeže, lebo si túto epidémiu prenášajú so sebou do dospelosti, a tak vytvárajú rastúce zdravotné bremeno pre ďalšiu generáciu. V súčasnosti v Európskom regióne Svetovej zdravotníckej organizácie má každé tretie dieťa nadmernú hmotnosť a ročná miera zvyšovania výskytu detskej obezity je až desaťkrát rýchlejšia, ako bola v roku 1970. Nastal preto správny čas na to, aby sa zabránilo ďalšiemu, epidemickému šíreniu tohto problému.

Podľa štatistiky v Európskej únii je to viac ako 14 miliónov školopovinných detí s nadmernou hmotnosťou a z nich 3 milióny sú už deti obézne. Ročne tak pribúda približne 400 000 detí s nadmernou hmotnosťou a z nich asi 85 000 sú obézne deti. Podľa výsledkov antropometrických sledovaní Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky z roku 2001 z celkovej vzorky populácie chlapcov malo 12,5% hodnotu BMI nad hranicou nadhmotnosti (BMI>90 percentil), pričom 7,8% z nich bolo obéznych (BMI>97 percentil).

Stravovanie

Kľúčovou otázkou zastavenia pandémie obezity je výchova detí k zdravej výžive. Najväčšia zodpovednosť v tomto smere je na rodičoch a pedagógoch. Mnohokrát už zmena z bežného stravovacieho spôsobu s nesprávnymi návykmi na zdravý spôsob má za následok pokles telesnej hmotnosti. Pozitívne sa u detí prejavuje aj redukcia frekvencie stravovania mimo domu, no najmä správne rozloženie celodenného príjmu stravy na viaceré jedlá a menšie porcie potravy.

Podľa skúsenistí z dotazníkových prieskumov môžeme konštatovať, že vedomosti dospelej aj detskej populácie o zložení potravy sú nedostačujúce. Odhad energetickej hodnoty jednotlivých potravín a hotových jedál je veľmi nepresný a mnohí sa vôbec nezaujímajú čo a koľko jedia. Samozrejme nie je možné očakávať od zdravých ľudí, aby počítali energetický obsah každého prijatého jedla a výdaj energie pri cvičení. Vhodnou edukáciou je však možné zvýšiť úroveň vedomostí verejnosti a dosiahnuť, aby si osvojili princípy zdravej výživy a aspoň raz týždenne si kontrolovali svoju hmotnosť.

Fyzická aktivita

Každé dieťa má prirodzený vzťah k pohybovej aktivite. Tento vzťah je utlmený nízkym počtom hodín telesnej výchovy, chýbaním prostredia na bežnú fyzickú aktivitu (chôdza, bicyklovanie, atď.) a šport mimo vyučovania, enormne dlhým časom stráveným pri televízii a počítačoch doma. K zníženiu telesnej hmotnosti dokázateľne nie je potrebná taká miera fyzickej aktivity, ako sa donedávna predpokladalo. Už mierne zvýšenie bežnej dennej aktivity (menej sedenia a viac státia, chôdze či bicyklovania) môže zvýšiť výdaj energie približne až o 60-200 kJ za hodinu.

Programy zamerané na redukciu sedavého spôsobu života a podporu voľnej hry omnoho efektívnejšie zabraňujú ďalšiemu priberaniu na hmotnosti, než nariadenie povinného cvičenia a redukcie príjmu potravín. Výbornou motiváciou pre deti je víkendové rodinné športovanie, ktoré si dieťa osvojí už v predškolskom veku. Chýbať by nemali ani pravidelné pohybové aktivity v rámci školy či rozličných krúžkov, aby sa pohyb stal súčasťou každodenného života. Popri správnej snahe o zvýšenie účasti detí na športových aktivitách a školskej telesnej výchove sa stále nedoceňuje vplyv aktívneho spôsobu transportu (chôdza, bicyklovanie) do školy a domov po skončení vyučovania.

Mohlo by vás tiež zaujímať:

• Jedenásty rok života je kľúčový (k)rok k obezite
• Zdravá výživa detí
• Pripravte si domáce maškrty, z ktorých nepriberiete

Podľa štúdie WHO Health Behaviour in School-aged Children (HBSC), do ktorej sa zapojilo po 1500 žiakov piatych, siedmych a deviatych ročníkov zo 41 krajín vrátane Slovenska, strávi 46 % detí dve až tri hodiny denne pri televízore. Počítačové hry pohltia cez pracovné dni 40% školákom dve hodiny z voľného času. Je nevyhnutné skrátiť čas, ktorý deti venujú sledovaniu televíznych programov a videohrám. Ku zvýšeniu zdravotného rizika v značnej miere prispieva okrem inaktivity aj obligátne konzumovanie väčšieho množstva „prázdnych“ kalórii (napr. čipsov) počas sledovania televíznych programov.

Každý výchovný postup orientovaný na zvýšenie pohybovej aktivity sa stáva kontraproduktívnym, ak sa simultánne nevytvorí primerané prostredie a podmienky na jeho splnenie. Kľúčovou lokalitou pre intervencie je obytná štvrť. Programy sa majú zamerať na vytvorenie mestského a prímestského prostredia, ktoré by umožnilo a podporilo aktívny životný štýl, ako sú vychádzkové a cyklistické trasy, parky a športové zariadenia prístupné pre verejnosť. Rozšírenie verejných voľných priestorov môže byť pre súčasný stupeň zastavanosti miest a obcí komplikované. Malo by sa však všestranne dbať aspoň o zachovanie existujúceho rozsahu takýchto priestorov. Keďže ľudia neexistujú iba v jednom prostredí, preventívne aktivity zasahujúce do viacerých prostredí majú väčšiu úspešnosť ako akcie zamerané na jedno prostredie .

Rodina a životný štýl

Rodinné prostredie hrá podstatnú úlohu vo formovaní stravovacích zvyklostí a spôsobu fyzickej aktivity dieťaťa. Mnohé vzory správania sa si deti vytvárajú už v prvých rokoch života a preberajú ich od svojich rodičov. Takéto a zvyky pretrvávajú aj v ďalších obdobiach života. Rodičia sú vzorom pre svoje deti, preto ich heslom má byť „rob ako to robím ja“ namiesto „rob ako hovorím“. V súlade s tým sa časť preventívnych programov zamerala na jednotlivé rodiny. Úpravu spôsobu stravovania a mieru fyzickej aktivity dieťa znáša omnoho ľahšie, ak sa týmito princípmi riadi aj jeho rodina a priatelia.

Avšak pôvodný životný štýl býva výsledkom rodinných zvyklostí, sociálneho prostredia a neposledne aj vplyvu reklamy na potraviny. Aj sekundárna prevencia obezity (obmedzenie ďalšieho priberania na hmotnosti u obéznych detí) je efektívnejšia, ak sú do nej zapojení aj rodičia. Pozoruhodnou iniciatívou v prevencii detskej obezity sú školské oznámenia pre rodičov týkajúce sa hmotnostných problému ich detí. Bolo odsledované, že rodičia, ktorí dostávali zo školy správu a stave hmotnosti a fyzickej zdatnosti svojho dieťaťa venovali signifikantne viac pozornosti tomuto problému, než rodičia z kontrolnej skupiny, ktorí takého „varovanie“zo školy nedostávali.

Školské programy

Školy sú prirodzeným prostredím pre ovplyvnenie stravovacích návykov a fyzickej aktivity. Výbornú príležitosť pre takéto iniciatívy poskytujú mimoškolské zariadenia resp. povýučbové aktivity v poobedňajších hodinách. Využitie školského prostredia má mnohé výhody:

a) má dosah na veľkú časť detskej populácie
b) deti trávia v škole značné množstvo času
c) umožňuje do učebných osnov zaradiť výučbu o zdravom životnom štýle
d) umožňuje vytvoriť vhodné prostredie poskytnutím zdravej stravy a zlepšením prístupu k športu a aktívnemu tráveniu voľného času,
e) škola môže pôsobiť ako centrum pre spoločenské aktivity. Úspech týchto aktivít do značnej miery závisí od nadšenia a porozumenia učiteľského zboru a od jeho znalostí princípov zdravého životného štýlu.

Stone so spoluautormi (1998) hodnotil 14 školských intervenčných programov zameraných na podporu aktívneho správanie sa detí, a väčšina z nich viedla k pozitívnemu výsledku. Napr. komplexný intervenčný program v USA obsahoval školské výchovné programy na modifikáciu stravovacích návykov, redukciu sedavého spôsobu života (redukcia času stráveného pozeraním televíznych programov) a zvýšenia telesnej aktivity u 10-14 ročných detí. Koncom dvojročného programu sa zistila redukcia prevalencie obezity u dievčat, ale nie u chlapcov v porovnaní s kontrolnou skupinou. Pozitívnou zmenou programu bola vysoko signifikantná redukcia času stráveného pred televíziou v priemere o 30 minút denne. Časť ďalších štúdií sa zamerala výlučne na vzdelávanie v škole a nechala na deti, aby sa podľa získaných vedomostí správali aj doma. Najlepšou cestou do budúcnosti však sú školské intervenčné programy s aktívnym zapojením rodičov prípadne aj širšej verejnosti.

Aktuálnosť riešenia stúpajúceho trendu výskytu detskej obezity vyžaduje zavedenie výsledkov skúmania tímov odborníkov v obezitológii do každodennej praxe, nakoľko jedine cielene vypracované celospoločenské preventívne programy s organizovaným zapojením odbornej aj laickej verejnosti môžu mať praktický dopad na zmeny v trende vývoja detskej obezity.