Výživové doplnky a ich racionálne využitie

Vo všeobecnosti je uznávané, že podľa výživových odporúčaní, primeraná a rozmanitá strava za normálnych okolností by mala poskytovať všetky nevyhnutné živiny na normálny vývoj a udržiavanie zdravého životného štýlu, v množstvách, ktoré sú totožné s množstvami stanovenými a odporúčanými na základe všeobecne akceptovateľných vedeckých údajov. Prieskumy, vrátané vedeckých, však potvrdzujú, že takýto ideálny stav sa nedosahuje v prípade všetkých živín a u všetkých vekových či fyziologických skupín obyvateľstva.

V tejto súvislosti existuje široká paleta živín a iných prísad, ktoré môžu byť prítomné vo výživových doplnkoch, nie len vo forme vitamínov a minerálov, ale aj aminokyselín, základných mastných kyselín, vláknitých a iných rastlín a bylinných extraktov.

Aké minerálne látky náš organizmus potrebuje?

Čo sú to výživové doplnky?

Výživové doplnky sú definované ako potraviny na doplnenie prirodzenej stravy, ktoré sú koncentrovanými zdrojmi živín, ako sú vitamíny a minerálne látky alebo iných látok s výživovým alebo fyziologickým účinkom, používaných jednotlivo alebo v kombinácii. Na rozdiel od „bežných“ potravín sa vyskytujú vo forme, ako sú napr. kapsuly, pastilky, tablety, piluly a ostatné podobné formy, vrecúška s práškom, ampulky s tekutinami, fľašky s dávkovačom kvapiek a ostatné podobné formy tekutín a práškov navrhnuté tak, aby ich bolo možné brať v odmeraných malých jednotkových množstvách.

Podľa súčasne platnej legislatívy pre výživové doplnky sú ustanovené osobitné požiadavky a pravidlá pre vitamíny a minerály pridávané ako prísady do výživových doplnkov.

Základnou legislatívou v tejto oblasti je zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a výnos Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 25.7.2007 č. 16826/2007-OL, ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky upravujúca požiadavky na potraviny na osobitné výživové účely a na výživové doplnky.

Základným princípom pre stanovovanie množstiev vitamínov a minerálnych látok, ale aj iných výživových látok je:

• najvyššie množstvá príjmu vitamínov a minerálnych látok vo výživových doplnkoch pre dennú dávku spotreby podľa odporúčania výrobcu sa určujú, na základe horných bezpečných množstiev vitamínov a minerálnych látok, ktoré sú určené na základe vedeckého zhodnotenia rizika založeného na všeobecne uznaných vedeckých poznatkoch, berúc do úvahy rôzne stupne citlivosti rozličných skupín populácie, príjem vitamínov a minerálnych látok z iných zdrojov potravy
• ak sú ustanovené najvyššie množstvá príjmu vitamínov a minerálnych látok vo výživových doplnkoch pre dennú dávku spotreby, tak sa musí vyjadriť aj referenčná hodnota príjmu vitamínov a minerálnych látok pre obyvateľstvo (percentuálny podiel podľa údajov v prílohe č.19).

Ak výživový doplnok ohrozuje ľudské zdravie....

Ak sa na základe novej informácie alebo po prehodnotení už existujúcej informácie zistí, že výživový doplnok ohrozuje ľudské zdravie, hoci spĺňa požiadavky podľa legislatívy, zo strany kontrolných orgánov možno prijať opatrenia, napr. dočasne pozastaviť alebo obmedziť použitie požiadaviek výživového doplnku; v takomto prípade sa bezodkladne informujú ostatné členské štáty a komisia prostredníctvom Rýchleho výstražného systému pre potraviny a krmivá, pričom sa uvedú dôvody tohto rozhodnutia.

Najvyššie prípustné množstvá prídaných látok vo výživových doplnkoch sú legilastívne stanovené takto:

• požiadavky na „čistotu“ látok (podľa prílohy č.18 dvanástej hlavy druhej časti potravinového kódexu alebo podľa FAO/WHO Codex Alimentarius).
• Výživové doplnky môžu obsahovať okrem vitamínov a minerálnych látok uvedených (podľa požiadaviek prílohy č.17 a č.18) aj iné vitamíny a minerálne látky alebo aj iné výživového zložky. Takisto môžu obsahovať aj väčšie množstvo vitamínov a minerálnych látok, ako je povolené (podľa prílohy č.19). V týchto prípadoch je potrebné postupovať na základe princípu hodnotenia rizika danej látky a jej množstva (. Uvedený systém bol najnovšie EFSA vypracovaný aj v oblasti hodnotenia bezpečnosti rastlín a ich výťažkov.
• Súčasne však platí, že pokiaľ právne predpisy Spoločenstva neobsahujú osobitné ustanovenia na používanie látok iných ako vitamíny a minerálne látky vo výživových doplnkoch, voľný pohyb týchto výrobkov môže byť predmetom obmedzení alebo zákazov na vnútroštátnej úrovni (podľa článkov 28 až 30 Zmluvy o ES).
• Pri označovaní výživových doplnkov platia všeobecné požiadavky na označovanie potravín (podľa druhej hlavy druhej časti potravinového kódexu) a ďalej sa musia v označení výživových doplnkov uvádzať tieto ďalšie údaje:
• slová „výživový doplnok“,
• názov kategórie živín alebo látok, ktoré charakterizujú výživový doplnok alebo označovanie podstaty týchto živín alebo látok,
• odporúčaná denná dávka výživového doplnku,
• upozornenie, že ustanovená odporúčaná denná dávka sa nesmie presiahnuť,
• upozornenie, že výživové doplnky sa nesmú používať ako náhrada rozmanitej stravy,
• upozornenie, že výživové doplnky sa musia uskladňovať mimo dosahu malých detí.

• pri označovaní, ponúkaní a reklame výživových doplnkov sa nesmie uvádzať žiadna informácia, ktorá tvrdí alebo vzbudzuje dojem, že vyvážená a rozmanitá strava neposkytuje vo všeobecnosti primerané množstvo živín
• označovanie, prezentácia a reklama nesmie prisudzovať výživovým doplnkom schopnosť prevencie, liečby alebo vyliečenia ľudských chorôb alebo odvolávať sa na také schopnosti
• množstvo živín alebo látok s výživovým alebo fyziologickým účinkom, prítomných vo výživovom doplnku sa musí uvádzať v označení ako číselná hodnota v požadovaných jednotkách
• množstvo živín alebo iných deklarovaných látok vyjadrených na dávku výživového doplnku musí byť totožné s odporúčanou dennou dávkou vyjadrenou v označení
• informácia o vitamínoch a minerálnych látkach vo výživovom doplnku musí byť vyjadrená aj ako percentuálny podiel z referenčných hodnôt pre vitamíny a minerálne látky uvedených v prílohe č.19, ktorý možno vyjadriť aj v grafickej forme
• deklarované hodnoty na obale sa vyjadrujú ako priemerné hodnoty živín alebo látok s výživovým alebo fyziologickým účinkom získané analýzou príslušného výživového doplnku výrobcom

Nariadenie Európskeho parlamentu

Od 1. júla 2007 platí v EÚ nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 z 20. decembra 2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách (vrátane výživových doplnkov a potravín na osobitné výživové účely).

Cieľom tohto nariadenia je:

• zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa pred nepodloženými, prehnanými alebo nepravdivými tvrdeniami. Na základe novej legislatívy sa spotrebitelia môžu spoľahnúť, že informácie na etiketách potravín a teda aj výživových doplnkov budú zreteľné a správne, a že im poskytnú náležité poznatky o vybraných potravinách
• harmonizovať legislatívu medzi členskými krajinami únie a poskytnúť výrobcom potravín jasné harmonizované pravidlá, ktoré umožňujú regulárnu súťaž chrániacu inovačné procesy v potravinárskom priemysle, ako aj zabezpečiť, aby producenti označovali svoje výrobky nie klamlivými, ale pravdivými výživovými a zdravotnými tvrdeniami.

Každý výživový doplnok pred jeho uvedením na trh musí byť ohlásený a musí mať súhlasné rozhodnutie Úradu verejného zdravotníctva SR. Pri posúdení bezpečnosti výživového doplnku sa vychádza z uvedených legislatívnych požiadaviek, berúc do úvahy, napr. výživové látky a ich množstvá, odporúčané dávkovanie, cieľové skupiny populácie, bezpečnosť z pohľadu mikrobiologických a chemických kritérií.

Záverom je potrebné pripomenúť skutočné postavenie a význam výživových doplnkov, ku ktorým patrí: zaradenie výživových doplnkov do kategórie potravín a ich osobité postavenie – doplnenie živín s výživovým alebo fyziologickým pôsobením na organizmus.

Prečítajte si aj: Minerálne látky v ľudskom organizme