Unikátna liečba exenatidom sa stáva od 1. októbra v dôsledku novej kategorizácie liekov dostupná pre väčšinu diabetických pacientov na Slovensku. Ide o revolučnú liečbu, ktorá odďaľuje užívanie inzulínu.
Unikátna liečba cukrovky 2. typu dostupná pre bežných pacientov na Slovensku Nová kategorizácia liekov a výrazný pokles doplatku sprístupnili pacientom liečbu, ktorá im prináša skvalitnenie každodenného života
Bratislava, 16. októbra 2009 – Unikátna liečba exenatidom sa stáva od 1. októbra v dôsledku novej kategorizácie liekov dostupná pre väčšinu diabetických pacientov na Slovensku. Ide o revolučnú liečbu, ktorá odďaľuje užívanie inzulínu a prispieva k dlhodobému znižovaniu hmotnosti pacientov s diabetom 2. typu.
Exenatid je liek s unikátnym účinkom. Nenahrádza inzulín, ale stimuluje jeho tvorbu v podžalúdkovej žľaze a súčasne zabraňuje účinku kontraregulačného hormónu – glukagónu,. Obsahuje totiž bielkovinu, ktorá funguje podobne ako vlastný hormón inkretín GLP-1 (glukagonu podobný peptid 1), ktorý reguluje hladinu cukru (glukózy) v krvi. Túto účinnú zložku našli vedci v prírode. Objavili jaštera, ktorého sliny obsahujú látku veľmi podobnú tomuto ľudskému hormónu. Ide o kôrnatca jedovatého (Gila monster), ktorý obýva oblasti juhozápadného Mexika a USA.
„Exenatid patrí do novej skupiny antidiabetík, ktoré sa nazývajú agonisti GLP –1. Tieto sú jedinečné viacerými spôsobmi. Nakoľko ide hormóny, ktoré sú peptidy („malé bielkoviny“), jediný spôsob, ako ich možno aplikovať je podkožná injekcia. Exenatid, ktorý je v súčasnosti ako jediný schválený agonista GLP-1 sa podáva dvakrát denne, pred raňajkami a pred večerou, vždy v rovnakej dávke. Na rozdiel od prirodzeného hormónu GLP-1 má exenatid predĺžený účinok. Výnimočnou vlastnosťou tohto lieku je predovšetkým to, že zvyšuje vylučovanie inzulínu vtedy, keď sa konzumuje potrava obsahujúca glukózu. To znamená vtedy, keď to organizmus práve potrebuje na to, aby sa glukóza obsiahnutá v potrave dostala z krvi tkanív a zebezpčila ich energetickú potrebu. Týmto sa líši od liečebne podávaného inzulínu, ktorý sa z miesta v podkoží postupne uvoľňuje bez ohľadu na to, či jedinec práve jedol, alebo hladuje. Táto vlastnosť predstavuje dôležitú výhodu exenatidu, lebo vzniká veľmi malé riziko vzniku hypoglykémie – život ohrozujúceho stavu, spôsobeného veľmi nízkou hladinou glukózy v krvi. Výsledkom liečby exenatidom je zlepšenie kompenzácie cukrovky, ale aj pokles telesnej hmotnosti,“ hovorí diabetologička Doc. MUDr. Katarína Rašlová, Csc.
Približne 90 % diabetikov 2. typu má problémy s nadváhou alebo obezitou, čím sa zvyšuje riziko srdcovo-cievnych chorôb. Významnou výhodou novej liečby diabetu je skutočnosť, že pomáha upraviť telesnú hmotnosť. GLP-1 agonisti, podobne ako prirodzený hormón GLP-1 spomaľujú vyprázdňovanie potravy zo žalúdka, ovplyvňujú pocit sýtosti a znižujú chuť do jedla. Vďaka tomu pacienti liečení týmto novým liekom chudnú. Klinické štúdie ukázali, že jedinci liečení účinnou látkou exenatidom postupne chudli, pričom v porovnaní s pacientmi, ktorí dostávali placebo, mali významne nižšiu telesnú hmotnosť. Klinické štúdie ukázali, že priemerný pokles hmotnosti bol za 3 týždne okolo 3-4 kg a pri predlžení hmotnosť ďalej klesala.
Účinná látka sa aplikuje dvakrát denne podkožne jednorazovým perom a v tele pôsobí 12 hodín. Nie je vhodný pre tých, u ktorých sa liečba inzulínom začala. Liek je viazaný na lekársky predpis a mesačný doplatok pacienta je od 13,04 €.
V súčasnosti sa na cukrovku u nás lieči vyše 300 tisíc pacientov, z čoho na injekčnú aplikáciu inzulínu je odkázaných vyše 75 tisíc pacientov. Diabetes má na Slovensku stúpajúcu tendenciu, za posledných 20 rokov sa počet diabetikov strojnásobil.
Zdroj novej liečby diabetu - Kôrnatec jedovatý
Kôrnatec jedovatý – zdroj novej liečby diabetu
Začiatkom deväťdesiatych rokov objavili vedci, zaoberajúci sa výskumom diabetu, že exendin-4 pochádzajúci z Kôrnatca jedovatého pôsobí veľmi podobne ako hormón zažívacieho traktu človeka, nazývaný peptid 1 podobný glukagónu (GLP-1) a navyše dlhšie pretrváva v organizme. U ľudí zohráva GLP-1 kľúčovú úlohu pri udržiavaní glukózovej homeostázy (stály, ale nie nadmerný prísun glukózy do krvného obehu). Stimuluje telo k produkcii inzulínu ako odpoveď na zvyšujúcu sa hladinu krvnej glukózy, inhibuje uvoľňovanie glukózy z pečene po jedle, spomaľuje absorpciu živín, podporuje pocit sýtosti a znižuje chuť do jedla. Vo všetkých prípadoch ide o dôležité metabolické mechanizmy, ktoré sú pri diabete 2. typu narušené.
Na základe objavu účinkov exendinu-4, ktoré sa podobajú na pôsobenie GLP-1, a skutočnosti, že exendin-4 má signifikantne dlhší polčas ako GLP-1, vyvinuli vedci syntetickú verziu exendinu-4 nazývanú exenatid na liečbu diabetu 2. typu, a tým prvý prípravok v novej triede liečiv nazývaných inkretinové mimetiká.
Kôrnatec jedovatý (Heloderma suspectum)
Kôrnatec jedovatý (lat. Heloderma suspectum), vo svojej domovine nazývaný „Gilská príšera“ (Gila-Monster), podľa pohoria Gila, ktoré leží v Arizone.
Veľkosť: od 38 do 58,5 cm
Potrava: živí sa predovšetkým malými cicavcami, inými jaštermi, žabami, hmyzom, vtákmi a vtáčími vajcami
Pôvod: pôvodne z púšte Sonora na juhozápade USA a na severozápade Mexika
Vzhľad: čierno-oranžové sfarbenie zrohovatenej kože mu umožňuje výborné maskovanie na púšti, ktorá je jeho domovom. Pohybuje sa ťažkopádne, ale neustále skúma okolie svojím rozoklaným jazykom. Má robustné telo, krátke nohy, silné pazúry a krátky silný chvost, ktorý slúži na uchovávanie tuku. Využíva ho aj ako zdroj energie počas hibernácie alebo v období nedostupnosti potravy. Kôrnatec jedovatý je len jedným z dvoch známych druhov žijúcich jedovatých jašterov; ďalším druhom je Kôrnatec mexický.
Hrozby: v prírode sa kôrnatec dožíva viac ako 20 rokov. Prirodzenými predátormi sú dravé vtáky, kojoty, hady a domáce zvieratá. Najväčšie nebezpečenstvo však predstavuje človek: urbanistický a poľnohospodársky rozvoj a stavba ohrozujú jeho prirodzené prostredie, okrem toho každoročne zrazia množstvo jašterov automobily.
Vo všetkých štátoch USA, kde sa nachádza, je Kôrnatec jedovatý považovaný za chránený druh. Vďaka svojmu vzhľadu je opradený mnohými mýtami - ľudia mu napríklad prisudzujú magickú silu a nesmrteľnosť.
Správanie: aj keď Kôrnatca jedovatého môžeme vidieť počas celého roka, veľkú väčšinu svojho života sa zdržiava v podzemnej nore. Jeho aktivita na povrchu sa koncentruje do trojmesačného obdobia na jar, ktoré nasleduje po dlhom období hibernácie v zimných mesiacoch. Počas tohto trojmesačného obdobia prijíma potravu a pári sa.
Kôrnatec jedovatý sa zvykne vyhýbať extrémnym teplotám poludňajšieho slnka - najaktívnejší je v ranných a neskorých popoludňajších hodinách. Používa svoj jazyk a špeciálny zmyslový orgán, ktorý pri prenasledovaní koristi transformuje jej zápach na chuťový vnem, čím získava informácie o svojom okolitom prostredí.
Kôrnatec jedovatý je dobre vybavený na príjem veľkého objemu potravy vo väčších intervaloch, čo je výhodné v prostredí, v ktorom je problém s pravidelným vyhľadávaním koristi. Dospelí Kôrnatci jedovatí môžu prehltnúť až jednu tretinu svojej telesnej hmotnosti pri jednom požití koristi a obyčajne svoj ročný príjem potravy spotrebujú počas troch až štyroch úlovkov. Časť z takto prijatej potravy sa ukladá ako tuk v ich chvoste a slúži ako zásoba v dlhých obdobiach hibernácie cez zimu. Pomalý metabolizmus a pomerne nízka telesná teplota ešte viac znižujú potrebu pravidelného príjmu potravy.
Keď Kôrnatec jedovatý žerie svoj úlovok, modifikovaná slinná žľaza v jeho tlame uvoľňuje zlúčeninu nazývanú exendin-4, ktorá sa nakoniec dostáva do zažívacieho traktu a do krvného obehu jaštera. Zdá sa, že exendin-4 vopred pripravuje organizmus Kôrnatca jedovatého na príjem, spracovanie a ukladanie živín; vedci však musia úlohu exendinu-4 ešte potvrdiť. Existuje navyše presvedčenie, že exendin-4 hrá svoju úlohu pri obnovenom raste čriev Kôrnatca jedovatého, ktoré atrofujú v období medzi nepravidelnými a zriedkavými príjmami potravín, aby tak organizmus jaštera ušetril energiu.