Jedenástoro pre rodičov, ako učiť deti písať

Prečítajte si jedenásť rád, ako učiť deti písať

1. Hrajte sa - odičia by mali podporovať rozvoj jemnej motoriky dieťaťa už odmalička. Napr. stavať z kociek, triediť tvary, navliekať koráliky, skladať puzzle a hrať hry trénujúce pohyby a pamäť, ktoré deťom neskôr pomôžu pri výučbe písania. Rovnako aj skúsenosti dieťaťa s kreslením či maľovaním podnecujú rozvoj jemných motorických schopností. Pastelky a pestré farby v deťoch podnecujú zvedavosť a chuť experimentovať.
2. Vzbuďte chuť tvoriť pre potešenie - Práve potešenie je tým najdôležitejším motivačným faktorom. Rodičia by sa mali uistiť, či svojho malého potomka príliš nevedú, nezaťažujú témami, ktoré je príliš ťažké stvárniť. Pokiaľ je dieťa frustrované, nebude mať z tejto činnosti radosť. Pokiaľ si dieťa neobľúbi kreslenie a maľovanie, bude ťažké ho nadchnúť pre písanie.
3. Fantázia a kreativita - Nestačí dieťa len chváliť za to, čo nakreslilo alebo ako presne opísalo tvary. Plynulé pohyby ruky a plynulé tvary sú prinajmenšom rovnako dôležité. Preto je nevyhnutné, aby rodičia dali deťom slobodu k samostatnému rozvoju. Vhodná motivácia, rozvoj predstavivosti a kreativity sú kľúčové: napr. hry s farbami, maľovanky, spájanie bodov, kreslenie čiarok, klbiek, vĺn, to všetko prispieva k plynulým pohybom pri písaní.
4. Rytmus - Odmalička je nutné rozvíjať u dieťaťa cit pre rytmus pomocou riekaniek, prstových hier, pesničiek, rytmických hier, uvoľňovacích cvikov sprevádzaných riekankami. V prípade plynulého písma je to práve rytmus, ktorý tvorí tvary: plynulé pohyby pri písaní sprevádzané napr. dospelými majú istú pravidelnosť. Rodičia a deti by mali hľadať rytmus pohybov spoločne a spoločne ho taktiež precvičovať. Čím viac rytmické je kreslenie alebo písanie, tým je ruka uvoľnenejšia a tým viac zábavy si dieťa užije.
5. Správne držím písacie náčinie - Keď deti začínajú kresliť alebo písať, rodičia by mali sledovať spôsob, akým držia písacie náčinie. Ruka by mala byť uvoľnená, pretože kŕčovité držanie zabraňuje plynulým pohybom. Napätie a príliš silný stisk sú pre ruku veľmi únavné. O problémoch je nutné spoločne hovoriť a skúšať správny spôsob úchopu. Kŕčovité držanie pera môže byť i znamením toho, že sa dieťa snaží byť príliš starostlivé.
6. Toto pero sa mi páči - Rodičia a dieťa by mali vhodné pero vyberať spoločne. Malo by byť praktické – inými slovami príjemne padnúť do ruky a mať mäkkú zónu úchopu, ktorá podporuje uvoľnené držanie. Nemenej dôležité je, aby sa dieťaťu páčilo. Obľúbené pero je vždy používané s nadšením a dieťa motivuje k písaniu.
7. Zmena je nová energia - Deti by nemali precvičovať písanie ako roboti – je dôležitá zmena! Obyčajné opakovanie písmen a tvarov často nestačí: správny úchop, uvoľnená ruka, rytmus a plynulosť pohybov, vhodná motivácia pri písaní sú rovnako tak dôležité ako tvar písmeniek.
8. Chyba je vlastná skúsenosť - Pri nácviku písania sa dieťa nevyhne ani chybám. Naopak, motorické schopnosti sa nedajú vylepšovať bez chýb. Deti sa navyše učia najviac zo svojich vlastných chýb: napr. k precvičovaniu správnej veľkosti písmenka môžu rodičia vedome používať rôzne veľkosti spolu so svojimi deťmi. Potom si o tom môžu rozprávať a nájsť ten správny rozmer. Dieťaťu to veľmi pomôže porozumieť dobre rozdielom.
9. To už viem a to sa naučím - Aby ste deťom nepokazili radosť z písania, je dôležité precvičovať nielen to, čo im robí problémy. Počas precvičovania by ste mali hlavne stavať na tom, čo im problémy nerobí. Pomôže im to zdokonaliť vlastné schopnosti a aplikovať ich na problémové oblasti. Rovnováha je v tomto prípade veľmi dôležitá.
10. To už predsa dobre poznáš - Dôverne známe tvary sa môžu stať dobrou predlohou taktiež pre tvary písmen. Mnoho písmeniek môže byť vytvorených z tvarov, ktoré sa už skôr dieťa naučilo. Napr. „V” môže byť zubom na píle, „O” má rovnaký tvar ako vajíčko, „E“ je hrebeň. Písmená tak prestávajú byť abstraktnými pojmami a stanú sa bližšími a jednoduchšími.
11. Spoľahni sa, vždy ti pomôžem - Rodičia by so svojimi deťmi mali hovoriť o škole celkom otvorene a bez nátlaku. Môžu tak včas rozpoznať problémy a spoločne s deťmi ich vyriešiť. Dieťa by malo cítiť podporu a oporu rodiča, ktorý by mal byť jeho sprievodcom a hlavne kamarátom.