Ako si nezopakovať cievnu mozgovú príhodu?

Zdroj foto: Shutterstock.com

Príznaky cievnej mozgovej príhody môžu byť rôzne – podľa druhu CMP a aj podľa toho, v ktorej časti mozgu problém nastal, a ktorá má teda ťažkosti s prekrvením. Práve nejednoznačnosť príznakov vedie k tomu, že pomoc príde často neskoro. A v prípade CMP skutočne rozhoduje každá minúta. V prípade ischemickej CMP je terapeutické okno, keď sa dá účinne pacientovi pomôcť, teda rozpustiť krvnú zrazeninu liekmi (trombolýza) len tri hodiny!

Dá sa jej vyhnúť?

CMP je jednou z najčastejších príčin invalidity v rozvinutých krajinách a až polovica ľudí, ktorých postihla, je aj po pol roku postihnutých rôznym stupňom invalidity. Až tretina pacientov CMP neprežije, no pre ženy je smrteľná častejšie než pre mužov. Väčšina cievnych mozgových príhod je ischemických (cievka v mozgu sa upchá alebo časť mozgu nie je nedostatočne okysličená pre zúženú cievu). Predstavuje až 85 % všetkých CMP a iba 15 % je hemoragických (krvácanie do mozgu a jeho okolia, pretože praskne niektorá cievka).

Ischemické CMP sa delia podľa toho, ktorá cieva v mozgu sa upchala na:

• arteria cerebri media – kontralaterálna porucha hybnosti na hornej i dolnej končatine, pri postihnutí dominantnej hemisféry aj poruchy vyjadrovania, porozumenia a ďalších symbolických funkcií

• arteria cerebri anterior – kontralaterálne postihnutie najmä dolnej končatiny

• arteria cerebri posterior - zrakové poruchy

• arteria basilaris alebo a. vertebralis - časté sú najmä závraty, dvojité videnie, nezrozumiteľná reč a ďalšie príznaky z postihnutia mozgového kmeňa.

Prečítajte si tiež:

Cievna mozgová príhoda sa môže prejaviť svalovou slabosťou či poruchou reči

Aké sú rizikové faktory CMP?

Zopár rizikových faktorov nemôžeme ovplyvniť, ako napríklad:

• Vek - najvyššie riziko majú ľudia starší než 65 rokov. Ak máte 55 rokov, každých desať rokov sa vaše riziko CMP zdvojnásobuje.

• Pohlavie - muži majú riziko vyššie než ženy, no ženy na ňu častejšie umierajú.

• Dedičnosť - ak niekto v rodine už mal CMP, vaše riziko je vyššie než u ľudí, ktorí nemajú takúto rodinnú históriu.

Varovné faktory vzniku dokonanej cievnej mozgovej príhody

TIA – tranzitórny ischemický atak, ide o mozgovú minipríhodu, ktorá trvá menej ako 24 hodín. Znamená to, že na jeden deň sa u pacienta objavia (skôr miernejšie) príznaky CMP, ktoré sa potom vytratia. Človek, ktorému sa to stalo, má 25-40 % vysokú pravdepodobnosť, že do piatich rokov dostane „skutočnú“ CMP. Najvyššie riziko je zopár týždňov po TIA, potom mierne klesá.

RIND – reverzibilný ischemický neurologický deficit, ktorý trvá viac ako 24 hodín, ale menej ako týždeň.

Väčšinu rizikových faktorov však, našťastie, môžeme ovplyvniť. Ide o tieto:

• vysoký krvný tlak

• fajčenie

• alkohol

• stres

• cukrovka

• vysoký cholesterol

• obezita

• fibrilácia srdcových predsiení - vzniká vtedy, keď srdce bije nepravidelne, lebo horné srdcové predsiene pulzujú rýchlo a nepredvídateľne. V srdci sa tak zbiera viac krvi, než je vhodné. Tá má potom tendenciu vytvárať zrazeniny, ktoré môžu upchať niektorú z mozgových ciev. Navyše, neliečená fibrilácia srdcových predsiení oslabuje srdce a môže viesť k jeho zlyhaniu. Fibrilácia zvyšuje riziko CMP šesťnásobne a vyskytuje sa najčastejšie u ľudí nad 65 rokov, ktorí už majú srdcové ochorenia.

Hrozí opakovanie CMP?

Riziko opakovania cievnej mozgovej príhody závisí od toho, či išlo o „pravú“ CMP alebo iba TIA – tranzitórny ischemický atak. „Riziko opakovania CMP je rôzne, napríklad aj v závislosti od času,“ hovorí doc. MUDr. Zuzana Gdovinová, vedecká sekretárka Slovenskej neurologickej spoločnosti a prednostka Neurologickej kliniky LF UPJŠ a FNLP v Košiciach. „Do tridsiatich dní je riziko 3 – 10 %, no do piatich rokov sa toto riziko zvyšuje na 25 – 40 %, čo je skutočne veľa. Aj podľa mojich skúseností sa povedzme do mesiaca CMP neopakuje tak často. Možno to je tým, že krátko po CMP sú pacienti dôslednejší v dodržiavaní zásad a odporúčaní lekára. Cievna mozgová príhoda pritom môže postihnúť tú istú oblasť, kde už raz nastala, alebo aj inú, to závisí od príčiny jej vzniku. Ak ju spôsobila fibrilácia predsiení, môže sa, pochopiteľne, opakovať kdekoľvek.“ Napríklad, počet ľudí s fibriláciou predsiení sa v minulosti odhadoval na 0,4 %, no v súčasnosti je to už skoro 1 % a predpoklad do budúcnosti je, že za nasledujúcich 50 rokov sa ich počet môže až späťnásobiť.

Odborní lekári zvyknú hodnotiť výdrž svojich pacientov pri dodržiavaní lekárskych odporúčaní podľa typu ochorenia. Napríklad o diabetikoch sa zvykne hovoriť ako o neveľmi disciplinovaných pacientoch – keďže choroba nebolí a jej príznaky nevidno hneď, majú tendenciu podceňovať odporúčania lekára aj pravidlá liečby. Ako by obstáli pacienti s CMP, bývajú disciplinovaní? „To je dosť individuálne, no je pravda, že dosť veľa pacientov, ktorí prestanú užívať lieky, sa k nám čoskoro vráti pre nejakú inú komplikáciu,“ konštatuje doc. MUDr. Gdovinová. A koľko pacientov zvyčajne užíva po prvej CMP lieky? „Mali by ich užívať všetci, no ako je to v skutočnosti, to neviem posúdiť. Ideálne je dodržiavať liečbu doživotne, aby sa predišlo recidíve alebo aj ochoreniam inej cievy.“

Čo robiť, ak ste už CMP mali?

Keďže riziko opakovania CMP je relatívne vysoké a časom sa zvyšuje, je dôležité dodržiavať odporúčania lekára. Po akútnej liečbe krátko po CMP teda nastupuje dlhodobá liečba. Ak šlo o ischemickú CMP (upchatie cievy v mozgu), najdôležitejšie je zistiť príčinu upchatia a znížiť riziko, že sa to stane znovu.

Príznaky CMP bývajú väčšinou náhle

• slabosť končatín najčastejšie na jednej strane tela alebo tváre

• tŕpnutie, slabosť, mravčenie alebo pálenie končatín

• ťažkosti s videním a rečou

• závrat, strata koordinácie, náhla zmena v chôdzi

• bolesť hlavy bez zjavnej príčiny

• ťažkosti s porozumením a rečou

Čo robit’ v kritickej situácii

Ak máte pocit, že vy, alebo niekto vo vašom okolí má CMP okamžite kontaktujte zdravotnú pohotovosť a snažte sa čo najrýchlejšie dostať do najbližšej nemocnice. Ideálne do špecializovaného zdravotníckeho zariadenia Intenzívnej cerebrálnej jednotky (ICJ) alebo Jednotky intenzívnej starostlivosti (JIS) na neurologickej klinike.

Najdôležitejšie je zabrániť vytváraniu krvných zrazenín v cievach. Upchávanie ciev môže byť spôsobené viacerými faktormi, ktoré sme už uviedli – fajčenie, vysoký cholesterol, cukrovka a podobne. Človek, ktorý už prekonal jednu CMP, by preto mal jednak zmeniť svoj spôsob života, a tiež pravidelne užívať lieky predpísané lekárom. Ak CMP bola ischemická, hovoríme o antikoagulačnej liečbe – koagulácia = zrážanie krvi, alebo o antiagregačnej liečbe (agregácia = vytváranie zhlukov krvných doštičiek).

Potrebné je zabezpečiť pravidelný rytmus srdca. Ak upchatie cievy spôsobila krvná zrazenina, ktorá sa do mozgu dostala zo srdca (počas fibrilácie srdcových predsiení), pacient musí dlhodobo užívať lieky na podporu pravidelnej srdcovej činnosti a antikoagulačnú liečbu. Chodiť na pravidelné kontroly. Ako pri každej inej liečbe, aj v tomto prípade je dôležitý výber najvhodnejšieho lieku a nastavenie správneho dávkovania. V prípade CMP veľmi záleží na tom, aby liečba prebiehala dlhodobo, pravidelne a dôsledne aj s laboratórnymi kontrolami liečbou ovplyvňovaných parametrov.

Zabrániť tvorbe krvných zrazenín a ustáliť srdcový rytmus môžeme preventívnou liečbou. Dôležité je pritom, aby lekár určil vhodnú dávku lieku, ktorá pacientovi nespôsobí vážnejšie vedľajšie účinky. Preto sa robí test na protrombínový čas. Jeho výsledkom je tzv. číslo INR. INR (International Normalised Ratio) je stupnica, ktorú zjednotila Svetová zdravotnícka organizácia. Číslo INR určuje, ako rýchlo sa krv zráža. Čím je číslo vyššie, tým dlhšie trvá vytvorenie krvnej zrazeniny.

Ak je číslo INR vyššie nad určitú hodnotu, zvyšuje sa riziko krvácania a rôznych zdravotných komplikácií. Ak je číslo priveľmi nízke, hrozia problémy spôsobené upchatím ciev. Ideálne číslo INR závisí od viacerých faktorov, preto „optimálnu hodnotu“ určí každému pacientovi jeho ošetrujúci lekár. Hovorí sa, že zdravý človek, ktorý má normálny krvný obeh a neužíva žiadne lieky, by mal mať číslo INR 1. Ľudia, ktorí prekonali CMP a užívajú nejaké lieky, mávajú cieľovú hodnotu INR najčastejšie v rozmedzí 2,0 – 3,0. Krátko po začatí liečby sa test na parameter INR robí častejšie, aby sa lekár uistil o správnom dávkovaní lieku, a potom stačí chodiť na pravidelné a plánované preventívne kontroly.

Ak je číslo INR veľmi nízke, znamená to, že vaša krv je priveľmi hustá a riziko vytvárania krvných zrazenín je vyššie. Môže sa to stať tým, že ste vynechali určený liek, alebo jeho účinnosť ovplyvňuje nejaký iný liek, ktorý užívate. Výnimočne sa stáva, že vyššie číslo INR majú ľudia, ktorí jedia priveľa listovej zeleniny.

Ak je číslo INR veľmi vysoké, vaša krv je redšia, než by mala byť. Môže to byť spôsobené nejakou krátkodobou chorobou, ktorá je sprevádzaná horúčkou, zvracaním, hnačkou alebo užívate nejaké iné lieky, ktoré pôsobia na váš liek - napríklad antibiotiká. Redšiu krv tiež spôsobuje alkohol alebo nedostatok listovej zeleniny v stravovacom režime.

Dôslednosť v liečbe

Ak chceme zabrániť tomu, aby sa CMP opakovala, treba brať preventívnu liečbu vážne a lieky užívať dlhodobo a pravidelne. Ak užívate antikoagulačnú alebo antiagregačnú liečbu, je potrebné, aby ste všetkých svojich lekárov o tom informovali! Aj rôzne vitamíny, doplnkové výživové prostriedky alebo bylinkové preparáty (napríklad ginkgo biloba, cesnak, žeň-šeň, ľubovník) môžu mať vplyv na účinnosť niektorých liekov, preto nezabudnite o ich užívaní povedať napríklad aj pri návšteve zubára atď. Napríklad, americká organizácia US Pharmacopiea v roku 2003 konštatovala, že antikoagulačné tabletky sú najčastejšou príčinou lekárskych omylov v domácej liečbe pacienta – až 80 % pacientov s touto liečbou dostalo na predpis aspoň jeden liek, ktorý liečbu ovplyvňoval.

Rozdiel v liečbe

V súvislosti so sekundárnou prevenciou CMP sme spomínali antiagregačnú a antikoagulačnú liečbu. Obe sú zároveň antitrombotické, teda ich úlohou je zabrániť vytváraniu krvných zrazenín = trombov. Aký je však medzi nimi rozdiel? Antiagregačná liečba znamená užívanie liekov na zníženie zrážanlivosti krvi tým, že liek ovplyvňuje prirodzenú funkciu krvných doštičiek – trombocytov. Najčastejšie sa používa kyselina acetylsalicylová v malých denných dávkach alebo účinné látky klopidogrel alebo dipyridamol. Druhou možnosťou je ovplyvnenie doštičkových glykoproteínov špeciálnymi blokátormi. Antiagregačná liečba sa podáva ľuďom, ktorí mali nekardioembolickú CMP alebo TIA.

To znamená, že ich CMP nevznikla v dôsledku fibrilácie srdcových predsiení. Antikoagulačná liečba sa naopak podáva ľuďom, ktorým spôsobila cievnu mozgovú príhodu spomínaná fibrilácia predsiení. Títo pacienti potom užívajú „vážnejšie“ lieky, tzv. heparíny a kumarínové deriváty, ako napríklad warfarín. Lieky sa zvyčajne najprv podávajú injekčne, neskôr sa prejde na tabletky. Tieto lieky obmedzujú tvorbu krvných zrazenín a pomáhajú odbúravať tie, ktoré už vznikli prirodzenou formou. Pri ich užívaní treba dodržiavať niekoľko zásad, napríklad pred chirurgickými alebo zubárskymi výkonmi ich treba na určitý čas vysadiť alebo dávku znížiť – po dohode s lekárom, neužíva sa počas tehotenstva, neužíva sa zároveň s multivitamínmi, ktoré obsahujú vitamín K alebo byliny ginkgo biloba, cesnak, papája a podobne.

Rehabilitácia

Krátko po prekonaní CMP pacienti užívajú liečbu a venujú sa rehabilitácii podľa toho, nakoľko vážny priebeh CMP mala, a čo je teda potrebné „napraviť“. Môže ísť o nácvik reči (s logopédom), pohybu (s fyzioterapeutom), ale pozornosť treba venovať napríklad aj odstráneniu depresie (s užívaním antidepresív SSRI, so psychoterapiou).

Aj lieky na riedenie krvi majú riziká

Užívanie liekov na riedenie krvi je potrebné sledovať, pretože ak je dávka priveľká, môže spôsobiť vážne krvácanie – napríklad aj hemoragickú CMP. No ak je dávka nedostačujúca, riziko vytvárania krvných zrazenín sa nezmenšuje. Lieky na riedenie krvi predstavujú druhú najrizikovejšiu skupinu liečiv, pokiaľ ide o pomer liečba/možné komplikácie. (Prvou skupinou sú chemoterapeutiká na liečbu rakoviny.) K vedľajším účinkom patrí krvácanie z nosa, krvácavosť ďasien, pomalšie hojenie raniek spôsobených pri holení, vyšší výskyt modrín. Ak máte niektorý z týchto príznakov, je potrebné oznámiť to vášmu lekárovi, ktorý posúdi ich závažnosť. Liečba teda so sebou nesie určité riziká, no neliečenie je v tomto prípade ešte riskantnejšie. Ľudia, ktorí užívajú lieky na riedenie krvi, by mali pravidelne chodiť na kontroly a krvné testy, aby sa možné dôsledky zachytili včas.

Je potrebná zmena stravovania?

Krátko po prekonaní CMP majú mnohí pacienti náhly záujem o zmenu životného štýlu. Nie všetci však pri dobrých predsavzatiach aj zostanú. Pre správne dávkovanie lieku je ale potrebné, aby mal lekár obraz o bežnom spôsobe života svojho pacienta. Radikálne krátkodobé diéty majú tiež vplyv na účinnosť liekov. Odborníci preto odporúčajú uprednostniť vyváženú stravu. Napríklad – tu však ide o extrémny príklad, zelenina bohatá na vitamín K zahusťuje krv. To neznamená, že by ste mali prestať jesť brokolicu alebo špenát. Treba sa stravovať zdravo. Aj tu platí zlatá stredná cesta – bez extrémov.

Dobrý pacient je informovaný pacient

Ak ste prekonali ischemickú CMP, mali by ste vedieť odpovedať na tieto otázky:

1. Prečo mám užívať lieky na riedenie krvi a ako dlho?

2. Prečo musím povedať všetkým mojim lekárom a zdravotníkom o tom, že užívam lieky na riedenie krvi?

3. Mám dodržiavať špeciálnu diétu?

4. Ako často si mám nechať testovať krv a aké je moje číslo INR?

5. Pri akých príznakoch mám vyhľadať lekára?

Odpovede na tieto otázky nájdete v tomto článku.

Prečítajte si o porážke viac:

Cievna mozgová príhoda sa môže prejaviť svalovou slabosťou či poruchou reči