Skleróza multiplex
Ako prvý na svete sklerózu multiplex objavil a opísal v roku 1866 profesor Charcot. Až o sto rokov neskôr sa však prišlo na to, že ide o imunologický, nie neurologický problém. Predpokladá sa, že imunitný systém je pri roztrúsenej skleróze vykoľajený a obracia sa proti sebe. Takéto ochorenia sa preto pomenúvajú ako autoimúnne.
V prípade sklerózy multiplex aktivovaný imunitný systém napáda a poškodzuje tukový obal nervových vlákien centrálneho nervového systému, ktorý potom nie je schopný prenášať nervové impulzy, čo vedie k rôznorodým a závažným prejavom. Pri včasnej diagnostike a okamžitom nasadení liečby sa čas nástupu invalidizácie odďaľuje.
Aké sú perspektívy?
V dnešnej dobe majú lekári k dispozícii imunomodulačné lieky, ktoré priniesli svetielko nádeje. Taktiež sa zapája nová molekulárno-genetická diagnostika a je snaha vyrábať lieky, ktoré by cielene zasiahli kľúčovú podstatu ochorenia.
Nová moderná liečba je nielen novou nádejou pre nových pacientov, ale môže v prípade už postihnutých pacientov oddialiť nástup ich invalidizácie a zlepšiť kvalitu ich života.
VEDELI STE, ŽE ... ?
Skleróza multiplex sa častejšie vyskytuje v Európe nad 36 stupňom zemepisnej šírky ako pod ním. Existuje hypotéza, že v histórii Vikingovia rozšírili gény, ktoré prispievajú k tomuto ochoreniu. Dôležitú úlohu však hrá aj prostredie a výskyt určitých infekcií, ktoré sa v južnejších oblastiach vyskytujú menej alebo sa nevyskytujú vôbec.
Sklerózou multiplex netrpia obyvatelia Japonska, Južnej Ameriky, naopak, často sa vyskytuje v Severnej Amerike, Škandinávii a strednej Európe. Hoci odborníci opísali ojedinelé prípady ochorenia u štvorročných detí, väčšinou sa skleróza multiplex prejaví u jednotlivcov medzi 20. a 40. rokom života. Ochorením častejšie trpia ženy ako muži.
