Rozhovor s Igorom Bukovským, druhá časť

Kedy sa zrodila myšlienka napísať knihu Teraz to zíde!?

Myšlienky nemajú svoju matriku, tak už to presne nezistíme. Myslenie je divoká spleť elektrických výbojov v mozgu a ja sa vždy čudujem, že z toho vôbec niečo vznikne. Aj s touto knihou je to teda ako s tehotenstvom: v určitej chvíli zistíte, že už sa „to“ stalo, ale neviete, kedy presne. Vznik tejto knihy dokážem vo svojej pamäti vystopovať iba do bodu, keď som mal už dosť jasnú predstavu o tom, ako bude vyzerať a čo v nej bude.

Ako dlho ste zbierali materiál na knihu? Otázky a obsah kapitol vychádza z Vašich skúseností s pacientami, alebo ide o inšpiráciu sprostredkovanými otázkami a príbehmi?

Informácie v knihe majú dvojaký pôvod: to, čo som už vedel a to, čo som si musel naštudovať. To, čo som už vedel, sa nakopilo za 20 rokov štúdia a práce v mojej hlave a to, čo som si musel doštudovať, trvalo pár týždňov. Okrem toho nám pár týždňov trvalo aj rešeršovanie, spracovanie a archivovanie článkov zo ženských časopisov, internetu a príbalových letákov.

Ktorej kapitole ste venovali najviac času?

Myslím, že kapitole Príbeh vašich diét. Je to zaujímavý príbeh dlhý (iba!) takmer tristo rokov, ktorý sa však musel zmestiť na 9 strán. Aj pre mňa bolo nesmierne zaujímavé sledovať – v porovnaní s históriou človeka na zemi – takú krátku a pritom takú zložitú a bolestnú históriu „diétovania“. Dlhé hodiny štúdia tejto témy ma však definitívne presvedčili, že diéty nemajú žiadny zmysel, že sa už len opakujú, odpisujú a recyklujú. Že žiadna nefunguje a že sme sa v nich zacyklili a stratili... Každá diéta a celá jej história je nezmyselný pokus človeka zdvihnúť sa sám seba do vzduchu za šnúrky na topánkach.

Ktorú kapitolu ste naopak napísali na 1 dych?

Bolo ich niekoľko. Ako som povedal, keď som začal knihu tvoriť, dosť presne som už vedel, čo v nej bude.

Máte obľúbenú kapitolu?

Tiež je ich niekoľko, ale – a to sa mi ešte so žiadnou mojou knihou doteraz nestalo – nech ju otvorím kdekoľvek, vtiahne ma do seba, začítam sa a občas sa aj dobre zasmejem. Spoznávam síce svoje slová, vety a nápady, ale súčasne je to už tak trochu ako od niekoho iného. Zvláštny pocit.

Známe osobnosti (Michaela Čobejová, Táňa Veselá, Dušan Dušek, Miloš Mečíř a.i. ) sa vyjadrili vo Vašej knihe k otázkam: „Viete vydržať sám so sebou? A čo robíte, keď máte pocit, že sa to už vydržať nedá? “. A čo Vy?

Dúfal som, že mne túto otázku nikto nepoloží.

V texte „Je čas trocha schudnúť, Miláčik“ poskytujete návod, ako pomôcť partnerovi, keď začne strácať telesnú príťažlivosť , alebo ak sa obávate o jeho zdravotný stav. Vychádzali ste z Vašej empírie? Už ste to na niekom „vyskúšali“?

Žiadna moja doterajšia partnerka nemala skutočný problém s hmotnosťou. Sú to teda najmä moje skúsenosti s pacientami a ich životnými partnermi. Všímam si takmer všetko, čo mi človek komunikuje, nielen slová, a dosť presne dokážem intuitívne objaviť, čím sa trápi a čo rieši. Nadváha a obezita je totiž podľa mňa veľmi často v skutočnosti „iba“ vonkajší prejav našich zle zvládnutých negatívnych a bolestivých emócií – neistota, žiarlivosť, pocit nedostatočného uznania, strach, bezmocnosť, pocit odmietnutia až poníženia, hanba, smútok a pod..

Jednu kapitolu venujete „Pravdám a klamstvám o fast food-e “. Ako úprimný milovník a častý návštevník USA ste sa určite minimálne zvonka ocitli v blízkosti McDonald´s, či KFC. Alebo aj z vnútra?

V KFC som nebol v živote, lebo to sú vyprážané umelé kurence a v McDonalde som bol naposledy v roku 1993 v Austrálií, pretože hranolky boli v tej chvíli to jediné vegetariánske „čosi“, čo sa široko-ďaleko dalo o druhej v noci po prílete do Adelaide a s dierou od hladu v žalúdku zjesť. Keď som bol v roku 1997 na Svetovom fyziologickom kongrese v St. Petersburgu v Rusku, mojim útočiskom pred tou ťažkou (post)socialistickou realitou bol Pizza Hut. Hlavne kvôli toaletám a hygiene jedla. A môj obľúbený fast-food v Amerike je Taco Bell: robia tam fantastické burrito s červenou fazuľou a avokádom.

Hlavnou ideou knihy je otvorenie očí ľudom, ktorí tápu v mori (častokrát ) nezmyselných informácií o chudnutí. V čom je však Vaša kniha odlišná od iných tematicky podobných publikácií?

No predsa v tom, že to nie je ďalšia diéta, či „zaručený“ návod na chudnutie. Je to ľahké čítanie o ťažkých veciach.

Kniha sa vyznačuje dávkou irónie a sarkazmu. Ste taký aj v súkromí, alebo ste sa len „naštartovali“ témou knihy?

V súkromí žijem skôr z porozumenia, pokory a pokoja, ale keď zavetrím zbabelosť, neúctu, aroganciu a lož, stáva sa zo mňa vlk, ktorý sa nebojí a má silné zuby.

Ako by ste opísali čitateľa Vašej knihy (Vašich kníh)?

Je to zvedavý, hravý a múdry človek, ktorý už pozná alebo aspoň tuší hodnotu svojho zdravia.

Určite ste už dostali mnoho reakcií na Vašu knihu. Nepochybne prevažovali kladné. Pamätáte si na konkrétne?

Neboli len kladné, pretože keď vlk zaútočí na klamárov a vykrádačov ilúzií a peňaženiek, zbabelo utekajú alebo vyťahujú pušky a strieľajú z diaľky svojich úkrytov a dier. Na druhej strane ma veľmi potešilo ocenenie, ktoré prejavil napríklad Milan Markovič alebo aj známa česká lekárka a hviezda televíznych relácií o chudnutí na stanici Prima dr. Kateřina Cajthamlová, speváčka Jitka Zelenková, či zabávač Petr Novotný.

Najväčšou odmenou sú pre mňa však reakcie čitateľov, pacientov a klientov mojej ambulancie ako aj fakt, že kniha – napriek tomu, že nedáva nový, „Bukovského“ návod na chudnutie, ale trpezlivo a systematicky odhaľuje pravdu o chudnutí a každému ponúka jeho vlastnú cestu – sa predáva dobre a získava si dôveru ľudí, ktorí už nechcú byť klamaní a ktorí chcú svoj problém s nadváhou riešiť úspešne a natrvalo.

No a teší ma tiež to, že niektorí novinári, kondiční tréneri, ba dokonca aj kolegovia – lekári z nej citujú a preberajú moje myšlienky a vyjadrenia.

Je niečo, čo sa do knihy nezmestilo a teraz by ste to rád odovzdal čitateľom?

Odpoveď na otázku, ako prekonať plateau. To je stav, keď sa vaše chudnutie „zasekne“, ale vy viete, že to ešte môže a má ísť ďalej, len neviete ako. Veľa ľudí vtedy začne panikáriť = robiť nezmyselné veci. Moja rada znie: ukľudnite sa, buďte trpezliví a pridajte viac fyzickej aktivity, to sa zase pohne!