Nepovinné očkovanie

Zdroj: Shutterstock.com

Besnota

Vírus besnoty sa rozmnoží v mieste poranenia (uhryznutia zvieraťom) a šíri sa senzitívnymi nervami do centrálneho nervového systému. Špecifická imunizačná liečba po infikovaní vírusom by mala vytvoriť protilátky. Keďže vírus besnoty sa dá neutralizovať len počas prvej fázy ochorenia, t.j. ešte predtým, ako prenikne do nervového tkaniva, treba podať vakcínu čo najskôr.

Aké vakcíny sa dnes používajú?

Od roku 1980 sa používa vakcína, ktorá sa získava rozmnožením vírusu na kultúrach ľudských diploidných buniek (HDCV) alebo na primárnych kultúrach kuracích fibroblastoch (PCEC). Táto očkovacia látka vyvoláva aktívnu imunitnú odpoveď.

Kedy a koho očkovať?

Vakcína sa podáva intramuskulárne (do svalu) alebo subkutánne (podkožne). Dávkovanie je rôzne. Závisí od toho, či ide o preventívne očkovanie alebo o liečbu pri podozrení na besnotu:

Preventívne očkovanie - očkuje sa riziková skupina osôb (veterinári, chovatelia zvierat, niektorí laboranti a osoby, ktoré cestujú do endemických oblastí). Podávajú sa 3 dávky. Revakcinácia je potrebná po 2-3 rokoch.

Liečba besnoty- vakcína sa podáva v 5 dávkach, u osôb starších ako 50 rokov sa odporúča podať aj 6. dávku po dvoch mesiacoch od podania 5. dávky. Lekár musí zhodnotiť každé riziko besnoty a odporučiť postup liečby. Pri úraze hlavy a iných vážnych úrazoch treba doplniť liečbu ľudským hyperimúnnym imunoglobulínom (HRIG) alebo koňským hyperimúnnym globulínom. Ak bol postihnutý predtým očkovaný, musí čo najrýchlejšie dostať 2 dávky vakcíny HDCV. Prvú ihneď a druhú po 3 dňoch.

Komplikácie

U 30-74% očkovaných osôb boli zaznamenané lokálne nežiadúce reakcie ako bolesť, začervenanie, opuch a vyrážka v mieste vpichu. Celková reakcia (bolesti hlavy, brucha, svalov, závraty) sa objavila u 5-40% očkovaných. Začatá liečba alebo preventívne očkovanie sa nemá prerušovať ani odkladať. Vzniknutú lokálnu alebo celkovú nežiadúcu reakciu treba tlmiť farmakologicky.

Kontraindikácie

• akútne ochorenie

• inkubačná doba infekčného ochorenia

• epidemický výskyt infekčnej choroby

• anafylaktická reakcia na očkovaciu látku alebo iná závažná reakcia v súvislosti s predchádzajúcim očkovaním

• rekonvalescencia po prekonanej chorobe

• liečba imunosupresívami (látkami, ktoré potláčajú obranyschopnosť organizmu) môže potláčať účinok aktívnej imunizácie (pri liečbe besnoty). Tieto osoby by mali byť preventívne zaočkované.

Brušný týfus

Brušný týfus je infekčné ochorenie spôsobené baktériou Salmonell typhi. Prejavuje sa tráviacimi ťažkosťami Očkovanie sa odporúča pred cestou do oblastí so zlými hygienickými podmienkami.

Aké vakcíny sa dnes používajú?

Rozlišujeme 4 typy očkovacích látok:

Enterovakcína - obsahuje inaktivované baktérie Salmonella typhi. Tento typ nie je veľmi účinný, preto sa už v mnohých krajinách nepoužíva. Podáva sa cez ústa, nalačno, 2 tablety denne v priebehu 3 dní.

Živá atenuovaná (oslabená) vakcína - pozostáva z kmeňov Salmonella typhi (Ty 21a). Podáva sa cez ústa v 3 dávkach (0., 2. a 4. deň).

Inaktivovaná očkovacia látka - obsahuje kmene Salmonella typhi inaktivované teplom a acetónom. Podáva sa v 2 dávkach s jednomesačným časovým odstupom. Aplikuje sa do svalu. V súčasnosti sa nepoužíva.

Kapsulárna polysacharidová vakcína - je tvorená polysacharidom puzdra Salmonella typhi.

Koho očkovať?

Očkovanie sa odporúča pri cestách do štátov Ázie (najmä indický subkontinent), Afriky, Strednej a Južnej Ameriky iba v tom prípade, že ide o dlhodobý pobyt alebo ak v mieste pobytu nie je zabezpečená pitná voda a hygienické podmienky sú zlé.

Účinnosť

Vakcinácia sa odporúča opakovať každé 3 roky, vždy pred cestou do krajín s vysokým výskytom týfusu. Očkovanie kapsulárnou polysacharidovou vakcínou treba opakovať každé 2 roky.

Komplikácie

Po podaní perorálnej (podávanej cez ústa) vakcíny môžu vzniknúť tráviace ťažkosti, bolesti brucha, nevoľnosť, vyrážka. Pri ostatných vakcínach môžu vznikať nežiadúce reakcie v mieste vpichu (bolesť, opuch, začervenanie).

Kontraindikácie

• akútne alebo chronické ochorenie

• inkubačná doba infekčného ochorenia

• epidemický výskyt infekčnej choroby

• anafylaktická reakcia na očkovaciu látku alebo iná závažná reakcia v súvislosti s predchádzajúcim očkovaním

• rekonvalescencia po prekonanej chorobe

• znížená obranyschopnosť organizmu

• účinok vakcíny na plod nie je známy

Pozrite si tiež

Toto sú povinné očkovania, ktoré by ste mali absolvovať

Cholera

Cholera je infekčné ochorenie, ktoré sa dnes už takmer nevyskytuje. Očkovanie sa odporúča len pri pracovných pobytoch v oblastiach epidemického výskytu cholery.

Aké vakcíny sa dnes používajú?

Očkovacia látka sa vyrába inaktiváciou suspenzie baktérií, ktoré spôsobujú choleru (Vibrio cholerae). Obsahuje sérotyp "Inaba" ako aj sérotyp "Ogawa". Prvá vakcinácia sa robí v 2 dávkach. Časový odstup medzi dávkami je 1 týždeň. Udržujúce dávky sa môžu podávať každých 6 mesiacov. Existuje aj živá atenuovaná perorálna (podávaná cez ústnu dutinu) vakcína. Táto sa neodporúča podávať deťom mladším ako 2 roky. Očkovaná osoba nesmie jesť 1 hodinu pred a 1 hodinu po podaní vakcíny.

Koho očkovať?

Vakcína proti cholere sa používala vo vysoko endemických oblastiach Indie, Juhovýchodnej Ázie a príležitostne aj v iných oblastiach. Žiadna krajina (oblasť) očkovanie proti cholere nevyžaduje. Očkovanie možno odporúčať pri pracovných pobytoch v oblastiach epidemického výskytu cholery.

Účinnosť

Účinná ochrana nastupuje do 8 dní od zaočkovania a pretrváva 6 mesiacov. Ovplyvňuje ju vek a stav imunity očkovanej osoby (t.j. či bol/a očkovaná proti cholere v minulosti).

Komplikácie

Časté sú lokálne reakcie (v mieste vpichu) - bolesť, opuch, začervenanie. Perorálna vakcína vyvoláva u 2% očkovaných osôb hnačku, nevoľnosť a kŕče v bruchu. Občas sa môže vyskytnúť aj celková reakcia - zvýšená teplota, zrýchlenie srdcového tepu, zvýšenie krvného tlaku, bolesti hlavy, únava.

Kontraindikácie

• akútne ochorenie

• inkubačná doba infekčného ochorenia

• epidemický výskyt infekčnej choroby

• anafylaktická reakcia na očkovaciu látku alebo iná závažná reakcia v súvislosti s predchádzajúcim očkovaním

• rekonvalescencia po prekonanej chorobe

• vakcína proti cholere by sa nemala podávať spolu s vakcínou proti žltej zimnici. Odporúčaný časový odstup medzi dvoma vakcínami je aspoň 3 týždne

Zdroj: Shutterstock.com

Chrípka

Chrípka je závažné, vysoko nákazlivé vzduchom sa šíriace ochorenie. V súčasnej dobe neexistuje dostatočne účinná liečba chrípky. Jedinou spoľahlivou a bezpečnou ochranou proti chrípke je prevencia očkovaním.

Aké vakcíny sa dnes používajú?

Dnešné protichrípkové vakcíny obsahujú inaktivované aktuálne protichrípkové vírusy. Získavajú sa rozmnožením vírusu chrípky na kuracích embryách. Sú bezpečné, vysoko imunogénne a vyvolávajú minimálne nežiadúce reakcie.

Chrípkový vírus mení každý rok svoj charakter. Tieto zmeny laboratóriá svetovej zdravotníckej organizácie zachytávajú a výrobcovia očkovacích látok pripravujú potom pre každú očkovaciu sezónu novú vakcínu s novým aktuálnym zložením chrípkových vírusov. Preto je účinné len každoročné preočkovanie.

Kedy očkovať?

Očkovať sa začína koncom septembra - začiatkom októbra až do konca februára.

Ochranný účinok vakcíny nastupuje 10 - 14 dní po podaní. Očkuje sa od 6 mesiacov veku. Dospelí aj deti 1 dávka. Chronicky chorým pacientom a deťom očkovaným proti chrípke prvýkrát sa odporúča podať 2 dávky v odstupe 1 mesiac.

Ak sa objaví nový podtyp (prípadne pandémia) chrípkového ochorenia , podávajú sa každej osobe 2 dávky. Dnešné prípravky používané v pediatrii možno podávať aj predčasne narodeným deťom.

Koho očkovať?

• osoby, ktoré sú vystavené zvýšenému riziku komplikácií - s chronickými srdcovo-cievnymi, dýchacími, urologickými, krvnými ochoreniami; HIV pozitívny pacienti; osoby s cukrovkou; pri liečbe imunosupresívami...

• osoby staršie ako 65 rokov

• kojenci mladší ako 6 mesiacov (tu ale ešte nie je dobre preskúmaná reaktogenicita, imunogenicita a účinnosť vakcíny)

• osoby, ktoré môžu prenášať chrípku na rizikových pacientov - zdravotnícky personál, personál v materských školách a jasliach, rodinný príslušníci rizikových osôb

• osoby na požiadanie - všetci, ktorí sa chcú vyhnúť chrípke

Môžu sa očkovať aj tehotné ženy, u ktorých by sa mohlo objaviť zvýšené riziko komplikácií pri chrípkovom ochorení. Neodporúča sa však očkovať v 1. trimestri gravidity.

Všetky poisťovne na Slovensku plne hradia v sezóne 2018/2019 očkovaciu látku proti chrípke - v chrípkovej sezóne a na odporúčanie lekára.

Účinnosť očkovania

Účinnosť vakcinácie proti chrípke závisí od veku, imunokompetencie očkovanej osoby a od stupňa podobnosti vakcinačného vírusu s vírusom chrípkovej epidémie. Ak sa vakcinačný vírus zhoduje s vírusom chrípkovej epidémie, vakcinácia poskytuje prevenciu u 70-90% očkovaných osôb.

Povakcinačná ochrana je krátkodobá, asi 1 rok. Imunita sa stabilizuje počas 10-15 dní po zaočkovaní.

Komplikácie očkovania

K prejavom povakcinačných komplikácií patrí:

Celková reakcia - vyskytuje sa najčastejšie u osôb mladších ako 12 rokov, postihuje asi 5% očkovaných osôb. Prejavuje sa horúčkou, malátnosťou, bolesťami svalov. Môže sa objaviť do 6-12 hodín po vakcinácii a trvať 1-2 dni. Alergická reakcia typu astmy, anafylaxie, vyrážky, opuchu je po vakcinácii proti chrípke zriedkavá. Lokálna reakcia - bolesť, začervenanie, opuch, stvrdnutie tkaniva v mieste vpichu.

Kontraindikácie očkovania

• akútne ochorenie

• inkubačná doba infekčného ochorenia

• epidemický výskyt infekčnej choroby

• anafylaktická reakcia na očkovaciu látku alebo iná závažná reakcia v súvislosti s predchádzajúcim očkovaním

• rekonvalescencia po prekonanej chorobe

• liečba imunosupresívami (látkami, ktoré potláčajú obranyschopnosť organizmu)

Japonská encefalitída

Japonská encefalitída (zápal mozgu) je infekčné ochorenie postihujúce mozog. Je rozšírená vo východnej a juhovýchodnej Ázii, v Austrálii, na Novej Guinei. Prenášajú ju komáre. Inkubačná doba je 4 až 14 dní.

Aké vakcíny sa dnes používajú?

Očkovacia látka obsahuje inaktivované vírusy japonskej encefalitídy B. Vírus sa rozmnoží v mozgových bunkách myší alebo v bunkách kuracích obličiek. Inaktivuje sa formaldehydom. Očkuje sa 2 dávkami v časovom intervale 1-2 týždne, najlepšie 1 mesiac pred cestou do endemických oblastí. Udržiavacia dávka sa podáva každé 4 roky.

Koho očkovať?

Očkovanie ss odporúča pri dlhodobých pobytoch v oblasti epidemického výskytu japonskej encefalitídy.

VÝCHODNÁ A JUHOVÝCHODNÁ ÁZIA:

Riziko prenosu je iba v kalendárnych mesiacoch uvedených v zátvorke. Pokiaľ tento údaj nie je uvedený , riziko prenosu trvá po celý rok.

Komplikácie

Lokálne reakcie (bolesť, opuch, začervenanie v mieste vpichu) sa vyskytujú u 3-6% očkovaných osôb. Celkové reakcie boli zaznamenané u 0,5-1% očkovaných.

Kontraindikácie

• akútne alebo chronické ochorenie

• inkubačná doba infekčného ochorenia

• epidemický výskyt infekčnej choroby

• anafylaktická reakcia na očkovaciu látku alebo iná závažná reakcia v súvislosti s predchádzajúcim očkovaním

• rekonvalescencia po prekonanej chorobe

Kliešťová encefalitída

Kliešťová encefalitída (zápal mozgu) je zápalové ochorenie mozgu. Vírus je prenášaný kliešťom. Očkovanie sa odporúča pred pobytom v prírode, najmä v listnatých lesoch. Väčšina rekreačných oblastí na Slovensku sa nachádza v endemických oblastiach výskytu kliešťovej encefalitídy.

Aké vakcíny sa dnes používajú?

Očkuje sa inaktivovanou vakcínou vírusu kliešťovej encefalitídy, ktorý je adsorbovaný na minerálnom nosiči (najčastejšie ide o hydroxid hlinitý).

Kedy a koho očkovať?

Vakcína proti európskej kliešťovej encefalitíde sa používa na imunizáciu osôb starších ako 18 mesiacov. Vo výnimočných prípadoch (reálne ohrozenie infekciou) je možné očkovať aj mladšie deti. Rozlišujeme pomalú a rýchlu očkovaciu schému.

Pri pomalej schéme sa podávajú 3 dávky. Druhá dávka sa podáva v časovom intervale 1-3 mesiace po prvej dávke. Tretia dávka sa dáva v odstupe 9-12 mesiacov po druhej dávke. Na dosiahnutie imunity pred začiatkom sezóny aktivity kliešťov treba podať 1. a 2. dávku v zimných mesiacoch. Ochrana nastupuje už po 14 dňoch a pretrváva minimálne 1 rok. Na zaistenie dlhodobej imunity (minimálne 3 roky) musia byť podané všetky 3 dávky. Každých 3-5 rokov treba preočkovať.

Očkovať podľa rýchlej schémy je možné v akomkoľvek ročnom období. Podávajú sa 3 dávky, druhá dávka sa aplikuje 1 týždeň po prvej dávke. Tretia dávka sa podáva 14 dní po druhej dávke. Preočkovať treba po 8-12 mesiacoch od podania tretej dávky a následne každých 3-5 rokov, aby sa zabezpečila dlhodobá imunizácia.

Vakcína sa podáva intramuskulárne (do svalu). Vo výnimočných prípadoch sa môže podať aj subkutánne (podkožne).

Komplikácie

Po zaočkovaní sa môže objaviť v mieste vpichu začervenanie, bolesť, niekedy aj zväčšenie miestnych miazgových uzlín. Po prvej dávke sa môže objaviť horúčka nad 38°C, bolesti hlavy, zvracanie. Tieto symptómy ustupujú do 72 hodín a pri ďalších dávkach k nim nedochádza.

Kontraindikácie

• akútne ochorenie

• inkubačná doba infekčného ochorenia

• epidemický výskyt infekčnej choroby

• anafylaktická reakcia na očkovaciu látku alebo iná závažná reakcia v súvislosti s predchádzajúcim očkovaním

• rekonvalescencia po prekonanej chorobe

• **liečba imunosupresívami **(látkami, ktoré potláčajú obranyschopnosť organizmu), pri vrodenej zníženej obranyschopnosti organizmu môže byť účinok očkovania znížený

U tehotných a kojacich žien nie je overená bezpečnosť očkovania, odporúča sa neočkovať v tomto období.

Meningokokové ochorenia

Neisseria meningitidis vyvoláva hnisavé zápaly mozgových a miechových blán. Zdrojom infekcie je len človek. U nás ohrozuje predovšetkým deti a mladistvých. Prenáša sa kvapôčkovou cestou. Baktérie infikujú nosohltan, prenikajú do krvi a šíria sa k mozgovým blanám.

Aké vakcíny sa dnes používajú?

Vakcína proti meningokokovým ochoreniam je tvorená polysacharidovými antigénmi, ktoré sú súčasťou bakteriálneho puzdra. Podáva sa subkutánne (podkožne) v jednej dávke. Osobám z rizikových skupín sa odporúča podávať dve dávky (druhá dávka sa podáva 1 rok po prvej dávke). Preočkovanie je potrebné po 2-3 rokoch.

Kedy a koho očkovať?

Rizikové skupiny:

• osoby staršie ako 2 roky, ktoré bývajú v oblasti so zvýšeným výskytom meningokokových ochorení

• branci pri nástupe do vojenskej služby

• osoby po chirurgickom odstránení sleziny

• osoby so zníženou imunitou (s deficitom C5b-C9 zložky komplementu)

• osoby, ktoré boli v kontakte s osobou s meningokokovým ochorením

Očkovanie sa odporúča pri:

• cestách do oblasti epidemického výskytu meningokokovej meningitídy (rovníková Afrika)

• púti do Mekky (Saudská Arábia)

Účinnosť

Vakcína je účinná proti Neisserii meningitidis skupiny A, C (bivalentná vakcína) alebo proti meningokokom skupiny A, C, Y a W 135 (tetravakcína). Účinnú vakcínu proti skupine B sa ešte nepodarilo vyvinúť. Ochrana, vyvolaná aplikáciou vakcíny osobám starším ako 2 roky, nastupuje po 1-2 týždňoch po zaočkovaní. Dostatočne vysokú hladinu protilátok dosiahne 90% očkovaných osôb. Dĺžka ochrany pred Neisseriou meningitidis u očkovaných osôb nie je presne známa. Predpokladá sa, že vakcíny skupiny A poskytujú ochranu 3 - 5 rokov, vakcíny skupiny C 1-3 roky.

Komplikácie

Nežiadúce reakcie sú zriedkavé. Môže sa vyskytnúť začervenanie, opuch alebo bolesť v mieste vpichu. Celková reakcia (v podobe zvýšenej teploty) sa môže objaviť počas prvých 24 hodín po zaočkovaní. Anafylaktický šok vzniká len vo výnimočných prípadoch.

Kontraindikácie

• akútne ochorenie

• inkubačná doba infekčného ochorenia

• epidemický výskyt infekčnej choroby

• anafylaktická reakcia na očkovaciu látku alebo iná závažná reakcia v súvislosti s predchádzajúcim očkovaním

• rekonvalescencia po prekonanej chorobe

• tehotenstvo, lebo nie sú známe účinky vakcíny na plod

Súčasná liečba imunosupresívnymi látkami alebo kortikosteroidmi nie je kontraindikáciou, ale môže dôjsť ku zníženiu imunitnej odpovede

Mor

Mor je ochorenie vyvolané baktériou Yersinia pestis. Prenáša sa blchami alebo vzdušnou cestou. Očkovanie sa odporúča osobám cestujúcim do oblastí so zvýšeným výskytom tejto infekcie a osobám pracujúcim s infekčným materiálom.

Aké vakcíny sa dnes používajú?

Dnešná očkovacia látka je tvorená suspenziou bakterínu, ktorý sa pripravuje inaktiváciou baktérií Yersinia pestis (kmeň 195/P). Znižuje riziko nákazy alebo úmrtia spôsobeného morom, ktorý sa prenáša blchami alebo vzdušnou cestou (od nakazeného človeka). Osoby staršie ako 10 rokov sa očkujú tromi dávkami. Druhá a tretia dávka sa podávajú po 4 a po ž mesiacoch od podania prvej dávky.

Koho očkovať?

Imunizácia proti moru sa predovšetkým odporúča:

• osobám cestujúcim do oblastí so zvýšeným výskytom tejto infekcie

• osobám, ktoré prichádzajú do kontaktu s divokými hlodavcami v oblastiach so zvýšeným výskytom

• personálu pracujúcemu s infekčným materiálom

Účinnosť

Ochrana je krátkodobá, preto sa odporúča preočkovať po 6-12 mesiacoch.

Komplikácie

Často sa vyskytujú lokálne (opuch, bolesť, začervenanie v mieste vpichu) alebo celkové nežiadúce (horúčka, nevoľnosť, zvracanie, bolesti hlavy,...) reakcie.

Kontraindikácie

• akútne alebo chronické ochorenie

• inkubačná doba infekčného

• epidemický výskyt infekčnej choroby

• anafylaktická reakcia na očkovaciu látku alebo iná závažná reakcia v súvislosti s predchádzajúcim očkovaním

• rekonvalescencia po prekonanej chorobe

Zdroj: Shutterstock.com

Žltačka A (HAV)

Vírusová hepatitída, nazývaná aj žltačka, sa šíri orofekálnym prenosom. Vírus sa dostáva do tráviaceho traktu, kde sa rozmnoží. Potom preniká k pečeňovým bunkám a ničí ich. Inkubačná doba je 14 - 45 dní. Ku koncu inkubačnej doby sa pozoruje únava, zvýšená teplota alebo horúčka, nechutenstvo, zvracanie. Nekomplikovaná hepatitída A trvá 3 - 4 týždne.

Aké vakcíny sa dnes používajú?

V súčasnosti sa používa vakcína tvorená inaktivovanými vírusmi. Živá očkovacia látka je vo vývoji. Aplikuje sa jedna dávka, ktorá je dostatočná na vytvorenie protilátok počas 1 mesiaca od zaočkovania. Po 6-12 mesiacoch sa podáva ďalšia dávka, ktorá navodí ochranný účinok na ďalších 5-10 rokov.

Koho očkovať?

Imunizácia vakcínou proti vírusovej hepatitíde A sa odporúča najmä osobám, ktoré sú vystavené zvýšenému riziku infekcie:

• osoby, ktoré cestujú do oblasti s vysokým výskytom hepatitídy A - Afrika, Ázia, Stredomorie, Stredný východ, Stredná a Južná Amerika

• vojaci, ktorí cestujú do vysoko endemických oblastí alebo do oblastí s nízkym hygienickým štandardom

• osoby, u ktorých môže byť hepatitída A chorobou z povolania, napríklad zdravotnícky personál, pracovníci v potravinárskom priemysle...

• rizikové skupiny - homosexuáli, narkomani, promiskuitné osoby; osoby, ktoré prišli do kontaktu s infikovaným jedincom

Účinnosť

Vakcína sa zvyčajne dobre znáša. Protilátky sa vytvoria asi po jednom mesiaci od zaočkovania. Po aplikácii ďalšej dávky sa hladina protilátok zvýši 10 - 20-násobne. Vakcína má ochranný účinok počas 5 - 10 rokov.

Komplikácie

Nežiadúce reakcie sa vyskytli len u malého percenta očkovaných osôb. Ide predovšetkým o bolesť, začervenanie a opuch v mieste vpichu. Celkové reakcie (bolesť hlavy, nepokoj, nevoľnosť, zvracanie, zvýšená teplota) sú zriedkavé, môžu sa objaviť do 24 hodín.

Kontraindikácie

• akútne ochorenie

• inkubačná doba infekčného ochorenia

• epidemický výskyt infekčnej choroby

• anafylaktická reakcia na očkovaciu látku alebo iná závažná reakcia v súvislosti s predchádzajúcim očkovaním

U hemodyalizovaných pacientov a u osôb s poškodeným imunitným systémom sa po štandartnom zaočkovaní nemusí dosiahnuť zodpovedajúca hladina protilátok, preto im môže byť podaná ešte jedna dávka vakcíny.

Žltačka B (HBV)

Hlavným zdrojom nákazy vírusovej hepatitídy B, nazývanej aj žltačka, je krv a sekréty infikovanej osoby. Šíri sa hlavne heterosexuálnym a homosexuálnym stykom, kontaminovanými ihlami, ohrozuje zdravotnícky personál. Inkubačná doba je 2 mesiace a viac. Očkovanie poskytuje spoľahlivú ochranu pred infekciou HBV.

Aké vakcíny sa dnes používajú?

V súčasnosti sa používa rekombinantná vakcína, ktorá obsahuje povrchový antigén vírusu hepatitídy B (HbsAg). Takáto očkovacia látka je účinná (poskytuje ochranu u viac ako 90% očkovaných osôb) a bezpečná. Imunizácia zabezpečuje ochranu pred HBV na 3-5 rokov. Vakcína sa podáva v troch alebo v štyroch dávkach.

Koho očkovať?

Všetkým dojčatám sa v rámci povinného očkovania podávajú 3 dávky (3. - 4. mesiaci života, druhá dávka sa dáva v 5.- 6. mesiaci života, tzn. za 6 až 10 týždňov po 1. dávke a tretia dávka v 11. - 12. mesiaci života, tzn. za 6 - 10 mesiacov po 2. dávke). V súčasnosti je kombinovaná vakcína, ktorá okrem DTP obsahuje aj povrchový antigén vírusu hepatitídy B.

Novorodenci HBsAg pozitívnych matiek sa očkujú prvou dávkou do 24 hodín po narodení, pričom súčasne sa im podáva špecifický imunoglobulín (HBIG). Druhá dávka sa aplikuje za jeden mesiac po 1. dávke a tretia v 6. - 10. mesiaci života.

Nepovinné očkovanie sa odporúča:

• zdravotníckym pracovníkom, študentom lekárskych fakúlt a žiakom stredných zdravotných škôl, personálu pracujúcom vo výrobe krvných derivátov

• dospievajúcim, narkomanom, hemofilikom, diabetikom, homosexuálom

• pacientom v hemodyalizačnom programe

• pacientom pred prípravou na transplantáciu

• osobám, ktoré žijú v spoločnej domácnosti s HBsAg pozitívnymi jedincami

• zamestnancom a chovancom zariadení pre mentálne postihnuté deti a mládež, ktorí sú vystavený riziku infekcie

• osobám, ktoré pracujú v zahraničí alebo cestujú do zahraničia, kde je zvýšené riziko infekcie (krajiny Afriky, Južná a Stredná Amerika, Blízky Východ, Juhovýchodná Ázia a ostrovy Tichého oceánu)

Účinnosť

Klinické skúšky ukázali 80-95% účinnosť pri prevencii infekcie. Novorodenci a deti reagujú na očkovanie väčšinou pozitívne. U dospelých starších ako 40 rokov vzniká protilátková odpoveď ťažšie.

K dosiahnutiu optimálnej imunitnej odpovede sa odporúča podávať 3 dávky (0., 1. a 5. mesiac). Preočkovanie sa robí po 4-5 rokoch. Štyri dávky (0., 1., 2. a 12. mesiac) sa podávajú novorodencom, ktorých matky sú HBsAg pozitívne alebo ako postexpozičná prevencia.

Komplikácie

U 10 - 15% očkovaných osôb vzniká dočasná bolesť v mieste vpichu, zvýšená teplota (37,7°C) sa objavila u 3 -4%.

Kontraindikácie

• akútne ochorenie

• inkubačná doba infekčného ochorenia

• epidemický výskyt infekčnej choroby

• anafylaktická reakcia na očkovaciu látku alebo iná závažná reakcia v súvislosti s predchádzajúcim očkovaním

Tehotenstvo nie je kontraindikáciou. Naopak, očkovanie sa robí aj tehotným ženám, ktoré sú ohrozené touto infekciou.

Zápal pľúc (pneumónia)

Zápal pľúc často vyvoláva baktéria Streptococcus pneumoniae, nazývaný aj pneumokok. Ide o baktériu, ktorá má ochranný obal a ten zabraňuje obranným mechanizmom človeka zničiť ju. Závažnosť infekcií spôsobených pneumokokmi ešte umocňuje ich narastajúca odolnosť na antibiotiká a s tým spojené zlyhanie liečby. To má za následok, že pneumokok je jednou z hlavných príčin úmrtí.

Aké vakcíny sa dnes používajú?

Vakcínu tvorí zmes polysacharidových antigénov s 23 rôznymi sérotypmi. Tieto antigény pokrývajú 88% meningitíd u dospelých, 100% meningitíd spôsobených pneumokokom u detí a 85% prípadov akútneho zápalu stredného ucha spôsobeného pneumokokmi. Má veľmi nízku účinnosť u detí mladších ako 2 roky. Podáva saintramuskulárne (do svalu) alebo subkutánne (podkožne).

Koho očkovať?

Rizikové skupiny:

Starší ľudia - zmeny funkcie organizmu spôsobené starnutím a ochoreniami, ako napr. cukrovka, srdcovo-cievne ochorenia, chronický zápal priedušiek, oslabujú rezervy organizmu, a preto je priebeh ochorenia u starých ľudí ťažší

Ľudia každého veku s chronickými ochoreniami (srdca, pľúc...)

**Ľudia, u ktorých bola zo zdravotných dôvodov odstránená časť pľúc

Ľudia, u ktorých nefunguje imunitný systém

Ľudia žijúci v komunitách (domovy dôchodcov, rehabilitačné centrá

• pred plánovanou chemoterapiou nádorov

• pred prípravou na transplantáciu orgánu

Účinnosť

U detí mladších ako 17 mesiacov a u mladších dospelých osôb bola dokázaná účinnosť vakcinácie proti pneumokokovým infekciám. Vakcína znižuje počet pneumokokových ochorení u detí s poškodenou slezinou a po operačnom odstránení sleziny v porovnaní s neočkovanými deťmi. Ukázala sa účinná v prevencii pneumokokových infekcií u rizikovej skupiny osôb. Štatistické vyhodnotenie dosahuje p < 0,00001. Protilátky v krvi sa dajú stanoviť po 2-3 týždňoch od zaočkovania a pretrvávajú 5 rokov. Revakcinácia sa robí len u detí do 10 rokov. U dospelých sa revakcinácia nedoporučuje, lebo môže vyvolať celkovú reakciu organizmu (horúčka, bolesti svalov).

Komplikácie

Častou komplikáciou sú lokálne reakcie v mieste vpichu očkovacej látky - začervenanie, bolesť, opuch. Celkové reakcie (horúčka, bolesti svalov, alergická reakcia) sa vyskytujú zriedka.

Kontraindikácie očkovania

• akútne ochorenie

• inkubačná doba infekčného ochorenia

• epidemický výskyt infekčnej choroby

• anafylaktická reakcia na očkovaciu látku alebo iná závažná reakcia v súvislosti s predchádzajúcim očkovaním

• rekonvalescencia po prekonanej chorobe

• liečba imunosupresívami (látkami, ktoré potláčajú obranyschopnosť organizmu)

• tehotenstvo, lebo nie sú známe účinky na plod

Žltá zimnica

Žltá zimnica je vírusové ochorenie. Očkovanie sa odporúča osobám, ktoré cestujú do rizikových oblastí Afriky, Južnej a Strednej Ameriky. Niektoré krajiny toto očkovanie vyžadujú.

Aké vakcíny sa dnes používajú?

Vakcína je tvorená živým oslabeným vírusom, ktorý sa získava rozmnožením na kuracích embryách. Očkovať sa môžu všetky osoby staršie ako 6 mesiacov. Revakcinácia sa robí až po desiatich rokoch.

Koho očkovať?

Očkovanie sa odporúča osobám, ktoré cestujú do rizikových oblastí:

• AFRIKA - ANGOLA, BURUNDI, CHAD, ETHIOPIA, EQUATORIAL GUINEA, GAMBIA, GUINEA, GUINEA-BISSAU, KENYA, NIGERIA, SENEGAL, SIERRA LEONE, SOMALIA, SUDAN, UGANDA, UNITED REPUBLIC OF TANZANIA, ZAMBIA,
• STREDNÁ A JUŽNÁ AMERIKA - BOLIVIA (oblasť Beni, Cochabamba, Santa Cruz a časť subtropickej oblasti La Paz), BRAZIL (oblasť Acre, Amapá, Amazonas, Goiás, Maranháo, Mato Grosso, Mato Grosso do Sul, Minas Gerais, Pará, Parana, Sao Paolo, Rondonia, Roraima a Tocantis)COLOMBIA, ECUADOR, GUYANA, PANAMA (provincia Chepo, Darién a San Blas), PERU pri návšteve džungľových oblastí pod 2300 m n.m.), SURINAME, VENEZUELA.

Očkovanie sa vyžaduje od všetkých cestujúcich starších ako 1 rok pri cestách do krajín:

BENIN, BURKINA FASO, CAMEROON, CENTRAL AFRICAN REPUBLIC, CONGO, CÔTE D´IVORE, DEMOCRATIC REPUBLIC OF THE CONGO (predtým ZAIRE), GABON, FRENCH GUIANA, GHANA, LIBERIA, MALI, MAURITANIA (okrem tých čo prichádzajú z neinfekčných oblastí s pobytom kratším ako 2 týždne), NIGER, RWANDA, SAO TOME AND PRINCIPE, TOGO.

Účinnosť

Účinnosť vakcíny proti žltej zimnici je veľmi vysoká. Ochráni 97-100% očkovaných osôb.Protilátky sa objavia v krvi na 7. -10. deň po primárnom očkovaní a na 2. deň po preočkovaní a pretrvávajú v krvi po celý život. Napriek tomu sa odporúča po 10 rokoch preočkovať.

Komplikácie

V priebehu 5-10 dní po zaočkovaní sa môžu vyskytnúť bolesti hlavy a mierne zvýšenie teploty.

Kontraindikácie

• u dojčiat mladších ako 6 mesiacov je vyššie riziko postvakcinačných komplikácií (encefalitída)

• tehotenstvo- účinky na plod nie sú overené

• pacienti s porušenou imunitou - podávanie vakcíny predstavuje teoretické riziko encefalitídy

Pozrite si aj tento článok:

Toto sú povinné očkovania, ktoré by ste mali absolvovať