Interupcia - Umelé prerušenie tehotenstva

V tomto článku nájdete základné informácie o interupcii.

Upozorňujeme, že autorka text napísala začiatkom roku 2007 a od vtedy nebola aktualizovaná, čiže niektoré údaje už v súčasnosti nemusia byť pravdivé (napr. legislatívna situácia na Slovensku a v zahraničí)

Čo je to interupcia?

Interupcia (potrat) alebo umelé prerušenie tehotenstva je lekársky zákrok, ktorého prevedenie je upravené zákonom. Je to násilný zákrok, ktorý ukončuje tehotenstvo. Zákrok je robený väčšinou na prianie ženy, ktorá nechcene otehotnela a dostala sa tak tehotenstvom do ťažko riešiteľnej životnej situácie. Výkon sa dá podstúpiť len v odbornom zariadení a výkon musí spraviť erudovaný lekár gynekológ.

Pohľad do minulosti

Interupcia (potrat) nie je problémom iba dnešnej doby. Jej počiatky sú známe už od antických čias, len v iných podobách. Doba sa vyvíjala a s ňou sa vyvíjali aj názory na túto problematiku. Historický odkaz vo vzťahu k uvedenej problematike je protirečivý. Starovekí Gréci odporúčali potrat na reguláciu populácie a na udržanie stabilných ekonomických a sociálnych podmienok. Platila zásada, že počet detí nesmie presiahnuť existenčné možnosti spoločnosti. Na druhej strane však Hippokrates zakazuje použitie prostriedkov, ktoré by prerušili vývoj plodu. V období stredoveku bol postoj k interupciám výrazne ovplyvňovaný učením cirkvi v zmysle sprísnenia kritérií konania. Novovek vďaka pokroku chémie a lekárstva prináša nielen nové abortívne prostriedky, ale aj čoraz viac diskusií k tejto téme.

Vývoj legislatívnej situácie na Slovensku

Na Slovensku bolo umelé prerušenie tehotenstva (interupcia, potrat) do roku 1950 trestným činom. Prijatím zákona č. 86/1950 sa pripustil jediný dôvod pre interupciu - zdravotné príčiny. Štatistika potratov potvrdzuje ich výrazný nárast najmä po roku 1958, keď zákon č. 68/1957 okrem zdravotných dôvodov povoľoval interupciu aj zo sociálnych príčin. Zákon č.73 z roku 1986 sa už orientuje na prevenciu nežiaduceho tehotenstva a na výchovu plánovaného rodičovstva.

Interupčný zákon č. 73/1986 Zb.

Zákon upravuje, za akých okolností môže žena požiadať o prerušenie tehotenstva alebo za akých okolností jej prerušenie tehotenstva môže odporučiť lekár.

Ak žena nedovŕšila šestnásť rokov, možno umelo prerušiť tehotenstvo so súhlasom zákonného zástupcu, prípadne toho, komu bola zverená do výchovy.

Podľa zákona, žena môže požiadať o prerušenie tehotenstva (potrat) najneskoršie do dvanásť týždňov jeho trvania. Pri vážnych psychiatrických dôvodoch sa môže urobiť výnimka, napríklad ak má pacientka samovražedné sklony, alebo je inak ohrozený život jej dieťaťa, vtedy je možné zákrok robiť do šestnásteho týždňa gravidity. Z genetických dôvodov možno umelo prerušiť tehotenstvo do dvadsaťštyri týždňov jeho trvania.

V súčasnej dobe nie je potrebné udávať dôvod - predpokladá sa, že sa žena dostala nechceným počatím do obtiažne riešiteľnej životnej situácie. O prerušenie tehotenstva požiada svojho obvodného gynekológa, ktorý so žiadateľkou spíše tzv. Žiadosť o umelé prerušenie tehotenstva. Lekár je povinný poučiť ženu o možných zdravotných dôsledkoch umelého prerušenia tehotenstva aj o spôsoboch používania antikoncepčných metód a prostriedkov. Ak žena na umelom prerušení tehotenstva trvá a ak zistí lekár, že sú splnené podmienky pre jeho výkon, určí zdravotnícke zariadenie, kde sa výkon urobí.

Ak lekár nezistí podmienky pre umelé prerušenie tehotenstva, môže žena do troch dní písomne požiadať o preskúmanie jeho záveru riaditeľa zdravotníckeho zariadenia, ktorý túto žiadosť preskúma najneskoršie do dvoch dní od jej doručenia. Na preskúmanie žiadosti si riaditeľ zdravotníckeho zariadenia prizve dvoch ďalších lekárov z odboru gynekológie a pôrodníctva, prípadne aj lekára z iného odboru. Ak zistí, že podmienky pre umelé prerušenie tehotenstva sú splnené, oznámi žene, v ktorom zdravotníckom zariadení sa umelé prerušenie tehotenstva vykoná. Ak riaditeľ zdravotníckeho zariadenia nezistil podmienky pre umelé prerušenie tehotenstva, oznámi žene písomne výsledok preskúmania, ktorý je konečný.

Podmienkou je, že v posledných 6-tich mesiacoch žena nepodstúpila umelé prerušenie tehotenstva, čiže zo zákona má žena nárok na interupciu dvakrát do roka. Ak má viacej, ako 35 rokov a má dve žijúce deti, potom toto časové obmedzenie odpadá a ak má viacej ako 40 rokov nemusí spĺňať ani podmienku o počte porodených detí.

Po spísaní žiadosti sa žena podrobí gynekologickému vyšetreniu a ultrazvukovému vyšetreniu, ktoré overí, či je plod uložený skutočne v maternici, overí, že sa jedná o živý plod a zároveň sa spresní doba tehotenstva. Za spísanie žiadosti a prevedenie príslušných vyšetrení a samotný zákrok sa platí. Celkové náklady spojené s interupciou sú v súčasnej dobe maximálne 7,5 tisíc Sk podľa zvoleného pracoviska.

Zákon upravuje okolnosti, za ktorých žena môže žiadať o prerušenie zo zdravotných dôvodov. Pri týchto okolnostiach, čiže pri odporúčaní zákroku odborným lekárom, je zákrok bezplatný a hradí ho poisťovňa.

Dôvody na umelé prerušenie tehotenstva

V krajinách, v ktorých je interupcia legálna sa môže žena rozhodnúť pre prerušenie tehotenstva aj z iných, než len medicínskych dôvodov. Celosvetovo medzi najčastejšie dôvody vedúce k prerušeniu tehotenstva patrí naplnený počet detí v rodine, prerušenie tehotenstva kvôli práci alebo škole, nedostatok financií alebo problémy vo vzťahu rodičov, nízky vek budúcej matky, alebo znásilnenie. To však nie sú jediné dôvody, pre ktoré sa matky, alebo páry rozhodujú pre interupciu. Milióny rodičov si želajú dieťa len určitého pohlavia. Iní sú pod tlakom populačnej kontroly, ako napríklad v Číne. Ďalší pristupujú k interupcii v dôsledku nedostatku ochranných prostriedkov pred neželaním otehotnením, či kvôli slabej osvete.

Ostatné dôvody k prerušeniu tehotenstva môžu byť zdravotné, kedy tehotenstvo ohrozuje zdravie alebo život ženy alebo vývoj plodu by mohol byť ohrozený ochorením matky (napr. infekcia) alebo lieky, ktoré žena užívala na začiatku tehotenstva a sú pre vývoj plodu nebezpečné (vrodené vývojové chyby). Tehotenstvo sa dá tiež ukončiť, ak vzniklo z kriminálneho činu - znásilnenia. To všetko je upravené tzv. interupčným zákonom.

Interupčný zákon je v Slovenskej republike pomerne liberálny. Jeho filozofia vychádza z faktu, že výrazná reštrikcia by na jednej strane bola výrazným porušením slobodného rozhodnutia ženy plánovane otehotnieť a na druhej strane by viedla k ilegálnym potratom eventuálne k tzv. potratovej turistike, tak ako to vidíme v iných štátoch Európy a sveta.

Liberálnosť tohto zákona je tŕňom v oku mnohým inštitúciám, na čele s rímskokatolíckou cirkvou a v poslednej dobe sa stáva aj predmetom politického boja. Odporcovia interupcií argumentujú nespochybniteľným právom jedinca na život a snažia sa dokázať, že plod je v dobe prerušenia tehotenstva už stvorenie so všetkými právami. Naopak, obrancovia interupcií obhajujú právo ženy samostatne sa rozhodnúť o svojom tehotenstve.

Prerušenie tehotenstva zo zdravotných dôvodov

Ako sme už uviedli, výkon je možno urobiť do dvanásteho ukončeného týždňa gravidity. Výnimku tvorí ochorenie ženy v priebehu prvého trimestru, kedy pre vysokú pravdepodobnosť postihnutia plodu sa hranica posunula na šestnásty týždeň.

Ďalšiu výnimku tvoria tzv. genetické indikácie. Tu je hranica ukončenia tehotenstva posunutá do 24. týždňa. Každá tehotná žena prechádza v priebehu tehotenstva v 16. týždni tzv. biochemickým screeningom vrodených vývojových chýb plodu. Na základe pozitívneho screeningu je jej doporučené vyšetrenie plodovej vody - amniocentéza. Amniocentéza je vyšetrenie, ktoré na vysoké percento pravdepodobnosti určí, či čakané dieťa nie je, resp. nebude postihnuté. Tento zákrok sa robí v čase, kedy je dieťa dostatočne veľké, aby chorobu dokázali určiť a zároveň kedy je ešte možná interupcia. Z odobratých vzoriek sa stanovuje karyotyp plodu, teda jeho genetická výbava. Ak sa potvrdí, že je plod nositeľom genetickej poruchy, je žene navrhnuté ukončenie tehotenstva.

Ďalším zvláštnym prípadom je tzv. fetocída - redukcia počtu plodov v maternici. Pri tzv. umelom oplodnení alebo ľudovo, pri oplodnení zo skúmavky sa pre väčšiu úspešnosť koncepcie vkladajú do maternice až 4 oplodnené vajíčka. Pravdepodobnosť, že sa ich uchytí viac ako jedno sa pochopiteľne zvyšuje. Ak sa uchytia všetky vajíčka a žena čaká napr. štvorčatá, je pravdepodobnosť tehotenských komplikácii extrémne vysoká. Najčastejšie hrozí potrat alebo predčasný pôrod ťažko postihnutých detí. Preto sa týmto ženám ponúka redukcia počtu plodov v maternici a tým sa výrazne zlepší prognóza úspešne ukončeného tehotenstva. Čiže sa prevádza redukcia plodov zo 4 na 2, 3 na 2, ale je možné za určitých okolností požiadať o redukciu z 2 na 1. Plody sa vlastne usmrtia injekciou draslíku do srdca. Výkon sa prevádza okolo 10. týždňa gravidity. Do konca tehotenstva sa zvyšky usmrtených plodov úplne vstrebú. Plody k fetocíde sa vyberajú celkom náhodne a výkon samozrejme podlieha interupčnému zákonu.

Posledné a najsmutnejšie sú prípady, kedy sa v ďalšom priebehu tehotenstva zistí, že plod je poškodený, a chyba ktorú pôrodník odhalil, je nezlučiteľná so životom. Aj v týchto zložitých prípadoch je možné požiadať o ukončenie tehotenstva, teda kedykoľvek v priebehu tehotenstva, kedy je chyba zistená. Tehotenstvo je možné ukončiť kedykoľvek v priebehu tehotenstva aj v prípadoch, kedy by ohrozilo tehotnú na živote. V týchto prípadoch sa potrat umelo vyvoláva pomocou látok, ktoré nazývame prostaglandíny. Aplikujú sa cez brušnú stenu a stenu maternice priamo do plodovej vody alebo lokálne vo forme tabliet alebo gélu do pošvy. Tieto látky umožňujú „dozretie“ krčka maternice, jeho otváranie a nástup kontrakcií, po ktorých dochádza k vypudeniu plodu.

Samotný výkon zákroku

Samotný výkon sa prevádza na gynekologických oddeleniach. Bezbolestnosť výkonu je zaručená analgosedatívnou, alebo celkovou anestéziou. Operačný zákrok, pri nekomplikovanom priebehu zvyčajne trvá 10 až 15 minút. Pri samotnej operácii sa najprv musí zistiť veľkosť maternice - robí sa sondáž krčkového kanála a dutiny maternice kovovou sondou. Potom sa musí kanál krčka maternice (ktorý je zatvorený) rozšíriť (dilatovať) kovovými nástrojmi (dilatátormi). Po umelom rozdilatovaní krčka maternice sa do dutiny maternice zavedie kanyla z umelej hmoty, ktorá sa napojí na výlevku a po vytvorení primeraného podtlaku v maternici sa obsah dutiny maternice sa šetrne odsaje. Veľkosť kanyly závisí od dĺžky tehotenstva, čím staršie je tehotenstvo, tým širšiu kanylu treba použiť. tzv. miniinterupcia sa technicky nelíši od normálnej interupcie. Len dilatácia krčka maternice je menšia (takmer o polovicu) a použitá kanyla je užšia. Strata krvi je minimálna. Tzv. miniinterupciu môžeme previesť do 8. týždňa tehotenstva. Miniinterupcia je ambulantný zákrok, tzn. že po niekoľkých hodinách, ak je všetko v poriadku, žena opúšťa nemocnicu. Má nárok na krátkodobú pracovnú neschopnosť.

Pri tehotenstve medzi 8. až 12. týždňom je pre veľkosť maternice a plodu výkon o niečo technicky náročnejší aj rizikovejší. Hrozí väčšie krvácanie a preto sú ženy na 24 hod. hospitalizované. Tieto ženy by mali mať k výkonu zistenú krvnú skupinu a Rh faktor. Ak je Rh negatívny, musia po výkone dostať anti Rh imunoglobulín, ktorý zabráni ich senzibilizácii, ktorá by viedla k tvorbe protilátok proti červeným krvinkám plodu v ďalšom tehotenstve a tým k jeho vážnemu ohrozeniu na živote.

Prerušenie tehotenstva po 12. týždni tehotenstva je potrebné pre riziko vážnych komplikácií, prevádzať iným spôsobom. Cez brušnú stenu sa priamo do dutiny maternice, do amniálneho vaku, aplikuje látka prostaglandin, ktorá vyvolá maternicové kontrakcie a maternica sama plod vypudí. Dôjde teda k indukovanému samovoľnému potratu. Následne sa v celkovej narkóze maternicová dutina šetrne kyretou zreviduje, aby bola istota, že je bezpečne prázdna. Táto procedúra môže trvať aj niekoľko dní a je potrebná starostlivá kontrola pacientky počas hospitalizácie.

Operatér počas operácie nevidí dovnútra maternice, takže nemôže zrakom kontrolovať operačné pole, čiže operuje „naslepo“ a pri operácii sa riadi citom ruky.

Komplikácie

Riziko komplikácií pri tejto operácii je pomerne malé - pohybuje sa okolo dvoch percent. Komplikácie môžu byť skoré (krvácanie, zápal, poranenie maternice, strata menštruácie) alebo neskoré (neplodnosť, sexuálne dysfunkcie, komplikácie v nasledujúcej tehotnosti - nedostatočnosť krčka, problémy s placentou).

Jednou z najľahších komplikácií je silnejšie krvácanie v pooperačnom období. Toto sa zvyčajne dá riešiť injekciami na „stiahnutie“ maternice (uterotoniká), liekmi na zníženie krvácania (hemostiptiká) alebo v niektorých prípadoch hormonálnymi tabletkami na niekoľko dní či mesiacov. V niektorých prípadoch môže byť príčinou krvácania aj infekcia, ktorá sa počas operácie dostala z pošvy do maternice. Vtedy má žena aj bolesti v podbrušku a zvýšenú teplotu. V takomto prípade je potrebná antibiotická liečba, pokoj na lôžku a niekedy aj hospitalizácia.

Po niekoľkých dňoch sa môže objaviť krvácanie, neurčité bolesti v podbrušku prechádzajúce až do kŕčov s následným vzostupom telesnej teploty. Jedná sa o zápal sliznice maternice endometritídu, ktorá pokiaľ včas žena nevyhľadá lekára, môže prejsť do zápalu celej maternice a jej okolia. Na zabránenie zápalu (alebo liečbu už začínajúceho) sa podávajú antibiotiká.

Ďalšou komplikáciou, ktorá sa môže prejaviť krvácaním, bolesťami alebo aj teplotou, sú reziduá po potrate (v maternici zostanú malé súčasti plodového vajca) alebo ak je tehotenstvo veľmi mladé a umiestnené tak nešťastne, že výkonom nie je prerušené a pokračuje ďalej. Vtedy je potrebné ešte raz v narkóze vyčistiť maternicu (znovu vykyretovať).

Pri interupcii sa môže aj „príliš zoškrabať“ sliznica maternice. V maternici sa potom vytvoria zrasty a žena nemenštruuje, alebo len veľmi slabo, pretože sliznica je veľmi nízka alebo takmer žiadna („Ashermanov syndróm“). Riešenie tohto problému spočíva v operačnom odstránení zrastov v maternici (hysteroskopická operácia), zavedení nehormonálneho antikoncepčného telieska do dutiny maternice (aby sa zabránilo vzniku nových zrastov medzi stenami maternice) a podávaní hormónov na povzbudenie rastu sliznice v maternici.

Počas operácie môže dôjsť aj k poraneniu maternice operačnými nástrojmi. Najmenej ohrozujúce je čiastočné poranenie steny maternice (krytá perforácia), ktoré sa zvyčajne spontánne vyhojí v priebehu niekoľkých dní. Poranenie (perforácia), ktoré preniká celou stenou maternice, vyžaduje v niektorých prípadoch laparoskopické ošetrenie (cez dva až tri dvojcentimetrové rezy na bruchu sa pod optickou kontrolou v celkovej narkóze ošetrí krvácajúce poranenie maternice). Zriedkavo je poranenie maternice také závažné a hrozivé, že je nutné odstránenie celej maternice. Úplne raritne môže nastať pri perforácii maternice aj poranenie čriev, ktoré si potom vyžaduje chirurgické riešenie.

V drvivej väčšine sú všetky vyššie popísané komplikácie zvládnuté bez trvalých následkov. Ale je treba si uvedomiť, že zápal môže prejsť do chronického štádia a výsledkom sú zmeny na vajíčkovodoch, ktoré môžu viesť k sterilite ženy. Tieto ženy potom končia v programoch asistovanej reprodukcie (umelého oplodnenia). Aj keď úspešnosť týchto programov stále stúpa, ešte zďaleka nedosahujú ani 50% úspešnosti.

Niektoré ženy majú po umelom prerušení tehotnosti určité psychické problémy (depresívne stavy) a časť žien má problémy so sexuálnym životom (sexuálne dysfunkcie). Neplodnosť patrí medzi neskoré komplikácie zákroku. Najčastejšie je spôsobená upchatím vajíčkovodov (zápalom, zrastmi), ktoré sú potom nepriechodné pre spermie a vajíčko. V niektorých prípadoch sa dá problém riešiť operáciou, v iných je jedinou šancou ženy na dieťa umelé oplodnenie. Dôsledky interupcie sa môžu prejaviť aj v nasledujúcej tehotnosti. Uzáverový aparát krčka maternice sa môže po interupcii oslabiť a nedokáže udržať celú „ťarchu“ tehotnosti. U žien po interupcii je vyššie riziko potratu či predčasného pôrodu. Ďalšou komplikáciou v nasledujúcej tehotnosti môže byť nepriaznivé uloženie placenty (vcestná placenta = placenta praevia), alebo problém s odlučovaním placenty po pôrode (placenta sa neodlučuje, lebo pevne drží na stene maternice, alebo je dokonca do nej rôzne hlboko vrastená). Tieto stavy môžu ohroziť ženu aj na živote (silným krvácaním).

Post-interupčný syndróm

Aj keď zdanlivo všetko dobre dopadne, umelé prerušenie tehotenstva je zásah do psychiky každej ženy, ktorá je nútená ho podstúpiť. Sú tisíce dôvodov a pohnútok, prečo sa k tomuto zákroku rozhodla a od toho sa odráža aj miera určitého previnenia. Zvlášť u mladých dievčat sa stretávame so stavmi, keď po interupcii majú nejaký čas depresívne stavy, odmietajú sex, sťažujú sa na bolesti v oblasti genitálu pri normálnom gynekologickom náleze. Súbor týchto príznakov nazývame post-interupčný syndróm.

V ňom dominuje úporná snaha ženy o vytesnenie akýchkoľvek prežitkov potratu z podvedomia a zúfalé, niekedy až patologické úsilie preniesť všetku vinu na plecia partnera, či dokonca lekára. Občas vzniká závažná psychóza konfrontácie s krutými výčitkami v prebdených nociach, seba obviňovanie a prejavy sexuálnej frigidity, ba až nenávisti. Nielen voči partnerovi, ktorý to všetko zavinil, ale aj voči sebe samej a tie pocity viny sú niekedy také silné, že vedú až k úvahám o samovražde!

Odporúčania po výkone

Po odchode z nemocnice treba zostať doma, pretože sa môžu vyskytnúť sťahy, nevoľnosť, únava či mierne nechutenstvo.

Prvý týždeň po výkone by sa žena mala telesne šetriť, do menštruácie by sa mala vyhýbať nadmernej telesnej záťaži napr. pri športe. Za dva týždne po výkone by bezpodmienečne mala navštíviť svojho gynekológa, na kontrolné vyšetrenie. Aj keď je na prvý pohľad v poriadku, je kontrola potrebná, viď vyššie popísané komplikácie.

Sexu by sa mala vyhnúť do prvej menštruácie, najmenej však 14 dní po výkone. Pohlavný styk by v tomto prípade mal byť chránený kondómom, aby sa zabránilo zápalovým komplikáciám.

Žena by mala dbať v tomto období na úzkostlivú hygienu. V letných mesiacoch by sa nemala kúpať a aj doma by sa mala skôr sprchovať, ako kúpať vo vani.

Prvá menštruácia po interupcii býva spravidla silnejšej intenzity a nemôžu sa počas nej používať tampóny. Často je bolestivá a dostaví sa do 6 týždňov po výkone. Po prvej menštruácii by mala nasledovať ďalšia kontrola u gynekológa, rovnako aj, pokiaľ sa menštruácia do 6 týždňov nedostaví. Žena by si mala, najlepšie v spolupráci so svojim gynekológom, zvoliť spôsob antikoncepcie.

Pokles potratov

Hysterická argumentácia odporcov právnej úpravy rešpektujúcej osobnosť ženy - matky ignoruje sociálne reálie dnešného sveta, v ktorom zreteľne dominuje zodpovedný prístup k problémom plánovaného rodičovstva. Predpoklady, že liberalizácia potratov automaticky vedie k ich katastrofálnemu nárastu sú absolútne neodôvodnené. Dnes sa v Holandsku a Belgicku na tisíc žien v plodnom veku realizuje iba približne 6 potratov, čo je vôbec najnižšia úroveň na svete. Pritom je tam interupčný zákon veľmi liberálny, antikoncepcia každému dostupná a za prerušenie tehotenstva sa neplatí. V súlade s celoeurópskym trendom aj u nás interupcií stále ubúda.

V ktorých štátoch je, a v ktorých nie je povolená interupcia?

• Poľsko - Interupcie sú povolené do dvanásteho týždňa tehotenstva, a to len v prípade znásilnenia, incestu, keď je ohrozený život matky, alebo v prípade poničenia plodu.
• Maďarsko - Aj tu sú interupcie legálne do dvanásteho týždňa. Pokiaľ by sa dieťa malo narodiť do krízovej rodinnej situácie, v prípade ohrozenia matky alebo vrodeného poškodenia plodu až do konca tehotenstva.
• Nemecko - Prerušenie tehotenstva v prvých troch mesiacoch je povolené na žiadosť matky.
• Rakúsko - Interupcie sú povolené do dvanásteho týždňa tehotenstva.
• Slovensko - Interupcie sú povolené do dvanásteho týždňa tehotenstva.
• Írsko - Umelé prerušenie tehotenstva je v rozpore s ústavou. Výnimočne môže byť interupcia povolená, ak je život matky v priamom ohrození.
• Španielsko - Interupcie sú povolené do dvanásteho týždňa tehotenstva len v prípade vážneho ohrozenia fyzického a psychického zdravia matky.
• Colorado a Kalifornia - Legalizovali interupciu v júni 1970.
• Aljaška, Hawaii sú v otázke interupcií liberálne štáty.
• Arkansas, Georgia, Kansas, Mississippi, New Mexico a iné - veľmi obmedzujúci prístup. Potrat dovoľujú len z dôvodu znásilnenia, incestu alebo v prípade ohrozenia matky či hendikepu dieťaťa.
• Malta - Interupcie sú rovnako ako rozvody ilegálne.
• Rumunsko, Čína – interupcie sú zakázané.

Fakty o interupciách v celosvetovom meradle

• V celosvetovom meradle je viac ako tretina všetkých tehotenstiev neplánovaná.
• Každoročne sa takmer štvrtina tehotných žien rozhodne pre interupciu (cca 53 miliónov ročne).
• Približne 25% svetovej populácie žije v krajinách, kde platí reštriktívny interupčný zákon (väčšinou v latinskej Amerike, Afrike a Ázii).
• Legalizácia interupcií len vo veľmi malej miere zvyšuje počet umelých prerušení tehotenstva (t.j. ich zakázaním sa počet interupcií takmer neznižuje) – napr. v katolíckom Írsku je zákaz interupcií, napriek tomu si ročne necháva okolo 6.000 Írskych žien vykonať umelé prerušenie tehotenstva v nemocniciach vo Veľkej Británii.
• V krajinách s reštriktívnym interupčným zákonom je väčšina z ilegálne prevádzaných prerušení tehotenstva robená nebezpečnými metódami, ktoré v cca 40% vedú ku zdravotným komplikáciám (pre porovnanie, pri legálne vykonávaných interupciách sa vyskytujú komplikácie len v cca 2% všetkých prípadov).
• V krajinách zakazujúcich interupcie sú to predovšetkým ženy zo slabších sociálnych pomerov, ktoré sa rozhodujú pre nebezpečné metódy prerušenia tehotenstva. Tieto vedú často ku smrti ženy – každých 5 minút zomiera na svete jedna žena na následky nelegálne vykonanej interupcie (cca 200 000 ročne).
• 20 miliónov z celkom vykonaných 53 miliónov umelých prerušení tehotenstva sú prevedených nebezpečnými metódami.

Z toho vyplýva: Legalizácia interupcií predchádza zbytočným ohrozeniam a smrti žien.

Fakty o interupciách na Slovensku

• Na 1000 žien vo fertilnom veku pripadá momentálne na Slovensku necelých 13 interupcií.
• Pokles za posledných 10 rokov o vyše 60%
• Vek žien: až 54 percent umelých prerušení tehotenstva majú ženy nad 27 rokov. V priebehu rokov sa aj mierne zvýšil vek žien, v ktorom najčastejšie chodia na potrat. Pred ôsmimi rokmi to boli 25-ročné ženy (7,8 percenta zo žien v tom veku), posledné údaje hovoria o 27-ročných ženách (3,4 percenta).
• Porovnanie so situáciou v Európe: Slovensko sa môže v súčasnosti pochváliť po Holandsku druhou najnižšou mierou potratovosti v Európe. A to napriek tomu, že interupčný zákon platný od roku 1986 s malými úpravami prakticky dodnes, priniesol skoro úplnú liberalizáciu v tejto oblasti. Na 1000 žien vo fertilnom veku pripadá momentálne v SR necelých 13 potratov. V Dánsku napríklad v roku 1996 pripadlo na 1000 žien vyše 14 interupcií. V potratovosti je z Európskych krajín najlepšia situácia v Belgicku a Holandsku, kde pripadá na tisíc žien iba šesť potratov, a naopak najhoršia v Maďarsku, kde pripadá na 90-tisíc pôrodov až 80-tisíc potratov.
  V Poľskej republike sa vykoná ročne až 200 000 nezákonných potratov (podľa MVO). Tento šokujúci počet spôsobil zákaz beztrestných interupcií, ktorý sa v Poľsku podarilo presadiť.

Hnutia zaoberajúce sa interupciami

V problematike interupcií či reprodukčného správania sa postupne vyprofilovali dva prístupy, tzv.:

• pro-life: Vychádza z konceptu ochrany života od počatia, avšak pôvodný apel proti platnému interupčnému zákonu sa časom rozšíril o útoky voči antikoncepcii, sterilizácii, prenatálnej diagnostike, asistovanej reprodukcii i sexuálnej výchove na školách. K jeho hlavným argumentom patrí náboženská etika a pokles pôrodnosti a presadzuje ho katolícka cirkev a iné kresťanské subjekty (politické strany, občianske združenia, mimovládne organizácie). Táto názorová platforma je veľmi aktívna, vyvíja činnosť na všetkých rovinách spoločenského života, akými sú vláda, parlament, rôzne stupne rozhodovania, vedecké a vzdelávacie inštitúcie, osvetová činnosť.
• pro-choice: vyznačuje sa ľudskoprávnym prístupom, vychádza z konceptu sexuálnych a reprodukčných práv definovaných na pôde OSN a z Charty sexuálnych a reprodukčných práv. Propagujú ju viaceré ženské mimovládne organizácie a Slovenská spoločnosť pre plánované rodičovstvo. Potreba pružne reagovať na neustále iniciatívy platformy „pro-life“ (návrh na novelizáciu ústavy, podanie na Ústavný súd SR, zmluva so Svätou stolicou, prezentácia problematiky v médiách) viedla k vzniku spoločnej iniciatívy Možnosť voľby – za ochranu ľudských práv žien a detí.