Neuropatická bolesť má negatívny vplyv na kvalitu života

BRATISLAVA 17. februára (ZDRAVIE.sk z WEBNOVIN) - Takmer 22 miliónov Európanov a Európaniek trpí neuropatickou bolesťou. Vyplýva to z minuloročného celoeurópskeho prieskumu. Napriek tomu sa takmer dve tretiny (58%) opýtaných s týmto pojmom nikdy nestretli. Viac ako tretina (34%) z tých, ktorí ho poznajú, nevedela jeho obsah vysvetliť. Väčšina pacientov a pacientok trpiacich neuropatickou bolesťou o nej nepočula predtým, ako im ju diagnostikovali. Podobný prieskum, ktorý by zisťoval situáciu na Slovensku, sa doteraz neuskutočnil. František Cibulčík, ktorý pôsobí na Katedre neurológie Slovenskej Zdravotníckej Univerzity a na Neurologickej klinike FNsP Ružinov v Bratislave, si však myslí, "že sa to veľmi neodlišuje od európskych štandardov." Domnieva sa, že Slováci a Slovenky v tomto smere dosahujú "lepší európsky štandard". Neuropatická bolesť, ktorá je výsledkom priameho poškodenia niektorej časti nervového systému je intenzívna a často má chronický charakter. Jej sprievodnými javmi sú "poruchy spánku, malátnosť, depresia a nechutenstvo," a môže tak výrazne zhoršiť kvalitu života. Uviedol Cibulčík na dnešnej tlačovej konferencii. "Bolesť neuropatická je chorobná od svojho základu," dodal. Na rozdiel od nociceptívnej bolesti, ktorá vzniká bezprostredne po poškodení tkaniva, sa začne prejavovať až o niekoľko dní až týždňov. Pacienti a pacientky ju prežívajú veľmi subjektívne, no často sa sťažujú na pocit pálenia, rezania, pichania, brnenia či podkožného mravčenia, pocit chladu až mrazenia v postihnutej časti tela. Okrem týchto príznakov je pre neuropatickú bolesť typické, že aj normálny podnet, napríklad dotyk či trenie oblečenia, spôsobia bolesť. Inokedy "na dotyk necitlivá časť spontánne bolí," povedal Cibulčík. Okrem zhoršenia kvality života má neuropatická bolesť aj socioekonomický vplyv. Takmer 50 percent pacientov a pacientok v produktívnom veku má zníženú alebo úplne znemožnenú schopnosť pracovať, vyhlásil Cibulčík. Neuropatická bolesť má mnoho príčin. Podľa údajov z roku 1998, ktoré pochádzajú z ambulancií pre liečbu bolesti v USA, je najčastejšou ischias (bolesť spôsobená tlakom na korene sedacieho svalu), diabetická neuropatia (poškodenie nervov spôsobené dlhotrvajúcim zvýšením hladiny cukru v krvi) a postherpetická neuralgia (závažná komplikácia pásového oparu - infekciu vírusom Herpes zoster). Aneta Kováčiková z Neurologickej kliniky FNsP Ružinov v Bratislave má podobné skúsenosti. Na prvom mieste výskytu však uviedla vertebrogénne ochorenia - bolesti chrbta. Podľa Cibulčíka je dôležité neliečiť len samotnú neuropatickú bolesť, ale najmä "základné ochorenie". Zmiernenie alebo úplné utíšenie bolesti majú na starosti neurológovia a neurologičky. Okrem liekov proti bolesti sa používajú aj epileptiká či antidepresíva. Väčšinu liekov môže predpísať len neurológ či neurologička, iné aj všeobecný lekár, lekárka, psychiater alebo psychiatrička. Ľudia trpiaci neuropatickou bolesťou môžu navštíviť tiež ambulancie chronickej bolesti, kde sa im bude venovať algeziológ či algeziologička. Bolesť sa lieči i operatívne, či pomocou cvičenia a rehabilitácie. "Sú pacienti, ktorí sú liečení na neuropatickú bolesť aj 15 až 20 rokov a nedokážeme im ju úplne potlačiť," upozornil Cibulčík. "V medicíne nie je nič stopercentné. Nie je žiadny liek, ktorý stopercentne vylieči nejaký príznak," povedal pre agentúru SITA. Ako dodal, "nemožno vyčítať človeku, u ktorého zlyhal štandardný postup, že sa obráti na alternatívne liečby", napríklad na akupunktúru. Nedá sa však presne povedať, či je tento spôsob vždy účinný. Podľa neho je dôležité, aby "bola takáto činnosť zdokumentovaná SITA