ZZP a analytici majú voči zmenám pre ZP výhrady
BRATISLAVA 1. októbra (ZDRAVIE.sk z WEBNOVIN) - Združenie zdravotných poisťovní SR (ZZP), analytici ako aj predstavitelia niektorých súkromných zdravotných poisťovní majú k novele zákona o zdravotných poisťovniach, ktorú v stredu schválila vláda, vážne výhrady. "Ide o zásah do hospodárenia a vlastníckych práv poisťovní, ako aj o vytváranie podmienok výhodných len pre najväčšiu zdravotnú poisťovňu," povedal pre agentúru SITA výkonný riaditeľ Združenia zdravotných poisťovní SR Eduard Kováč. Z návrhu novely zákonov je podľa neho zrejmé, že sa vláda svojimi legislatívnymi a ekonomickými krokmi naďalej usiluje vytlačiť súkromné zdravotné poisťovne (ZP) z tohto priestoru a smerovať k vytvoreniu jednej zdravotnej poisťovne. Podľa zdravotníckeho think-tanku Health Policy Institute (HPI) chce vláda schvaľovať rozpočty súkromných zdravotných poisťovní s odôvodnením, aby verejné financie boli pod verejnou kontrolou. Lenže aj bez zmeny legislatívy sú podľa neho verejné zdroje v zdravotných poisťovniach pod verejnou kontrolou. "Zákonné kompetencie v tejto oblasti má Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ministerstvo financií a ministerstvo zdravotníctva," pripomína analytik HPI Tomáš Szalay. Zámerom predkladateľa tak podľa neho nie je kontrola verejných zdrojov, ale rozhodovanie o ich použití. Novela zároveň podľa HPI nerieši viacero vyvstávajúcich problémov. Napríklad, čo sa stane, ak vláda neschváli rozpočet niektorej zdravotnej poisťovne, respektíve, čo ak zdravotná poisťovňa schválený rozpočet nedodrží. Na navrhované zvýšenie podielu prerozdelenia doplatí podľa zdravotníckeho think-tanku najviac štátom vlastnená Spoločná zdravotná poisťovňa, ktorá je už v súčasnosti najväčším platiteľom do prerozdelenia. "Keďže najväčším prijímateľom zdrojov z prerozdelenia je taktiež štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa, domnievame sa, že vláda by mala oprášiť návrh na zlúčenie oboch štátnych poisťovní," uviedol Szalay. Kým dosiaľ prerozdelenie prebiehalo len na základe vekovo-pohlavnej štruktúry poistencov, vládny návrh rozširuje parametre prerozdelenia o ekonomickú aktivitu poistencov. "Hoci táto zmena má ambíciu viesť k spravodlivejšiemu prerozdeleniu zdrojov, náklady a metodické problémy s ňou spojené prevyšujú jej zamýšľaný prínos," domnieva sa Szalay. Výrazné zlepšenie prerozdelenia nastane podľa neho až vtedy, keď sa pri prerozdeľovaní zdrojov budú zohľadňovať parametre zdravotného stavu poistencov. Pozitívne hodnotí HPI zmenu úpravy platobnej schopnosti oproti pôvodnému ministerskému návrhu, ponechanie technických rezerv v zákone ako aj vypustenie netransparentného príspevku štátu na kompenzáciu rizík zdravotných poisťovní. Zásadné pripomienky majú k novele aj Zdravotná poisťovňa Dôvera a Union zdravotná poisťovňa. Okrem iného odmietajú to, aby vláda schvaľovala aj rozpočty súkromných zdravotných poisťovní. "Nesúhlasíme s týmto návrhom, nevidíme naň dôvod a nie sú nám jasné praktické dôsledky, najmä v otázke štatutárnej zodpovednosti za rozpočet zdravotnej poisťovne," vyhlásila PR manažérka poisťovne Dôvera Zuzana Horníková. Podobné stanovisko zaujala aj Union zdravotná poisťovňa. "Vláda by sa tak dostala do konfliktu záujmov, keďže v dvoch zdravotných poisťovniach vykonávajú akcionárske práva ministerstvá. Vláda SR a prostredníctvom nej akcionári dvoch zdravotných poisťovní by tak schvaľovali rozpočty svojich konkurentov," upozornila hovorkyňa poisťovne Judita Smatanová. Zdravotná poisťovňa Dôvera však odmieta aj ďalšie zmeny, ako napríklad nové vnímanie platobnej schopnosti. "Hoci by sa dal vylepšiť aj súčasný výpočet a vzorec minimálnej miery platobnej schopnosti, považujeme ju za lepší a výpovednejší parameter ako to, čo navrhuje Ministerstvo zdravotníctva SR, teda merať platobnú schopnosť zdravotnej poisťovne ako (ne)existenciu záväzkov po lehote splatnosti viac ako 30 dní počas istého obdobia," poznamenala Horníková. Minimálna miera platobnej schopnosti fungovala podľa nej zjednodušene ako kontrolka, ktorá merala, či má zdravotná poisťovňa istú finančnú rezervu. "Meranie záväzkov po lehote splatnosti takúto funkciu plniť nedokáže," konštatovala. Poisťovni sa nepáčia ani zmeny v prerozdeľovaní. Aj medzinárodné skúsenosti totiž podľa jej predstaviteľov dokazujú, že čím vyššia miera prerozdelenia, tým nižšia motivácia na efektívny výber poistného. "Preto tento návrh nepodporujeme," vyhlásila Horníková. Podľa nej by naopak privítali takú zmenu prerozdelenia, ktorá by do neho pridala údaje o zdravotnom stave pacientov. Podporujú aj zavedenie mechanizmu dodatočného prerozdelenia nákladov na mimoriadne finančne náročnú zdravotnú starostlivosť. "Obe zmeny znamenajú vylepšenie súčasného systému v prospech pacientov a zabezpečenie solidarity medzi zdravotnými poisťovňami," vysvetlila. Schvaľovanie rozpočtov súkromných zdravotných poisťovní vládou, určovanie platobnej schopnosti na základe schopnosti poisťovní uhrádzať svoje záväzky, či zvýšenie miery prerozdelenia sú pre zdravotné poisťovne reálnejšie. Vláda totiž v stredu schválila diskutovanú novelu zákona o zdravotných poisťovniach. Ak zmeny pre poisťovne odsúhlasí aj parlament, mali by platiť od začiatku budúceho roka. SITA
