Zrýchlený pulz v pokojnom stave môže ohroziť život človeka

BRATISLAVA 30. septembra (ZDRAVIE.sk z WEBNOVIN) - Zrýchlený pulz človeka, ak je v pokojnom stave, môže prispieť k skráteniu jeho života. "Srdcová frekvencia je nezávislý rizikový faktor kardiovaskulárnej mortality. Hranica sa tiahne okolo 70 tepov za minútu. Frekvencia nad touto hranicou znamená o polovicu viac infarktov," uviedol na dnešnej tlačovej konferencii primár Oddelenia arytmií a kardiostimulácie Národného ústavu srdcovocievnych chorôb v Bratislave Robert Hatala. Optimálny pulz v pokoji by sa mal pohybovať v rozmedzí 50 až 60 tepov za minútu. Výsledky klinickej štúdie BEAUTIFUL, ktorú prezentovali koncom augusta na Európskom kardiologickom kongrese v Mníchove, preukázali, že pacienti s koronárnou chorobou srdca a dysfunkciou ľavej komory, ktorých srdcová frekvencia je vyššia ako 70 úderov za minútu, majú zvýšené riziko kardiovaskulárnej smrti ako aj ostatných srdcovocievnych príhod. Zistili tiež, že u pacientov so srdcovou frekvenciou vyššou než 70 úderov za minútu liečba ivabradínom znížila riziko výskytu koronárnych príhod až o jednu tretinu, a to aj v prípadoch, keď už pacienti predtým liečbu podstúpili. "Taký jednoduchý parameter ako je srdcová frekvencia môže mať ďalekosiahly prognostický význam. Ale kontrolovať a riadiť aj taký jednoduchý parameter nemusí byť ani v modernej medicíne ľahké," pokračoval Hatala, podľa ktorého sa táto frekvencia dá riadiť pomocou špecifických receptorov v srdci. Klinická štúdia BEAUTIFUL sa začala v decembri 2004. V rámci 781 centier v 33 krajinách, vrátane Slovenska, sa do skúšania zaradilo 10 917 pacientov s koronárnou chorobou srdca a dysfunkciou ľavej komory. Výsledky štúdie ukázali, že nárast kardiovaskulárneho rizika u pacientov so srdcovou frekvenciou nad 70 úderov za minútu predstavuje 34 percent pre kardiovaskulárnu smrť, 46 percent pre infarkt myokardu, 56 percent pre srdcové zlyhanie a 38 percent pre koronárnu revaskularizáciu. Podľa výsledkov tiež ivabradín, antiischemický a antianginózny liek, potvrdil redukciu koronárnych príhod. "Fakt, že dochádza k znižovaniu srdcovej frekvencie, má ďalekosiahle dôsledky na funkciu srdcového svalu. Dochádza k lepšiemu prekrveniu srdca, artérie sa rozšíria, srdce ako pumpa potom pracuje lepšie. Liek ho ochraňuje pred nedokrvením v pokoji, ale hlavne počas záťaže," uviedla Slavomíra Filipová z Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb. Na Slovensku bol koordinátorom štúdie prezident Slovenskej kardiologickej spoločnosti Ján Murín. Hoci najviac údajov o výhodách liečby ivabradínom zaznamenali u pacientov s koronárnou chorobou srdca, predovšetkým so stabilnou angínou pektoris, teda bolestivou formou ischemického ochorenia srdca, liek by mohol pomôcť aj ďalším pacientom. "Ivabradín je vhodný ako alternatíva liečby alebo ako kombinovaná liečba napríklad pre pacientov s prieduškovou astmou, chronickou obštrukčnou chorobou pľúc, pre diabetikov, pacientov, ktorí reagujú na antiischemickú liečbu znížením tlaku, pacientov, ktorí majú iné cievne ochorenia, napríklad zúženie ciev dolných končatín, ale tiež mužov s erektilnou dysfunkciou, či pacientov, ktorí trpia depresívnymi stavmi," vysvetlila Filipová. "Pacienti, ktorí majú koronárnu chorobu srdca a majú súčasne aj postihnutú pumpovaciu funkciu srdca, majú v dôsledku tejto liečby významne znížené koronárne riziko, teda znížený výskyt nežiaducich srdcových príhod," doplnil Hatala, podľa ktorého je liek bezpečný. Pri liečbe a prevencii tejto choroby je však tiež veľmi dôležitá úprava životného štýlu. Koronárna choroba srdca, známa tiež ako ochorenie koronárnych tepien, je najčastejší prejav kardiovaskulárneho ochorenia. Do určitej miery sa vyskytuje ako prirodzený dôsledok starnutia, avšak najvnútornejšia vrstva artérií podlieha poškodeniu v súvislosti s rizikovými faktormi ako je fajčenie, vysoký krvný tlak, diabetes, zvýšená hladina cholesterolu v krvi, obezita a ďalšie faktory ako pohlavie, etnická príslušnosť, či výskyt choroby v rodinnej anamnéze. Koronárne artérie sa zmrštia a zatvrdnú, čo vedie k poklesu krvného prietoku a k zníženiu dodávky kyslíka srdcovému svalu, teda k ischémii. Nedostatok kyslíka pre srdcový sval môže spôsobiť angínu pektoris, ktorá sa prejavuje bolesťou v hrudi. Pokiaľ sa koronárna artéria úplne upchá, nedostatok kyslíka postihne celú sekciu srdcového svalu, ktorá odumiera a spôsobuje infarkt myokardu alebo srdcovú príhodu. Ochorenie predstavuje progresívnu a skrytú chorobu, ktorá veľmi často ostáva nepozorovaná, až kým sa neobjavia prvé príznaky ischémie alebo infarktu. Hoci sa prognóza pacientov s koronárnou chorobou srdca výrazne zlepšila vďaka pokroku v kardiovaskulárnej liečbe, toto ochorenie stále ostáva hlavnou príčinou úmrtí a Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) predpovedá, že ňou v nasledujúcich 20 rokoch aj ostane. U pacientov trpiacich koronárnou chorobou srdca, ktorí tiež vykazujú zvýšenú hodnotu srdcovej frekvencie, je zároveň riziko srdcovej príhody a následného úmrtia veľmi vysoké. SITA