Žilová trombóza postihuje aj mladých ľudí

BRATISLAVA 20. júna (WEBNOVINY) - Problematika žilovej trombózy a jej následkov, ktorá je v súčasnosti vysoko aktuálna, sa netýka len starších osôb, postihnúť môže aj mladých ľudí. Život ohrozujúce krvné zrazeniny teda nevznikajú len s pribúdajúcim vekom, ale aj pri dlhom sedení, či státí, alebo pri práci s počítačom, keď telo dlhodobo vystavujeme neprirodzenej jednotvárnej polohe. Následkom žilovej trombózy môže byť závažný stav, ktorý ohrozuje život človeka. Venózny trombembolizmus je chorobný proces, ktorý sa začína výskytom krvnej zrazeniny v cievnom systéme. Pozostáva z trombózy hlbokých žíl, najčastejšie dolných končatín a pľúcnej embólie, pri ktorej krvná zrazenina blokuje cievu v pľúcach. "Práve pohyb je jedným z najvýznamnejších prevenčných opatrení žilových trombóz," uviedol Peter Maresch z 1. ortopedickej kliniky Fakultnej nemocnice a Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Angelika Bátorová z Národného hemofilického centra, Kliniky hematológie a transfúziológie FNsP v Bratislave ho však zároveň doplnila, že cvičenie je síce prevenciou, no všetko sa má brať s mierou. Hoci sa dá mnohým úmrtiam predísť preventívnou liečbou, zomrie podľa Marescha v rámci Európskej únie ročne na následky venózneho trombembolizmu vyše 500-tisíc ľudí. Nejde teda "o vedľajší problém, ale o závažnú záležitosť". Trombóza je zrazenina vo vnútri cievy, ktorá zamedzuje prietoku krvi v obehovom systéme človeka. Úlohou cievneho systému, ktorý musí byť dokonale priechodný, je umožňovať prúdenie krvi. Tá roznáša do všetkých tkanív napríklad kyslík a živiny. Ak dôjde k poškodeniu cievy, aktivuje sa krvné zrážanie, ktoré "zalepí" cievu. U zdravého človeka sa vzniknutá zrazenina odstráni. V prípade, že je cievna stena poškodená, zrazenina sa v žile udrží a stáva sa prekážkou. Trombus sa môže odtrhnúť napríklad pri prudkom pohybe, čím sa dostane do iných dôležitých orgánov, kde upchá cievy. Do orgánu sa tak nedostáva kyslík a nemôže normálne fungovať. Ak sa dostane do pľúc, vytvorí pľúcnu embóliu. Podľa Bátorovej ide "o jednu z najzávažnejších komplikácii". K rizikovým faktorom pritom patria poškodené cievy, zmeny v zložení krvi, ale aj pomalé prúdenie krvi. Príčinou vzniku trombózy môžu byť taktiež ťažké úrazy, tehotenstvo, ale aj operácia, ktorá je pre organizmus veľkou záťažou. Najvyššie riziko predstavujú podľa Ľuboša Reháka z 1. ortopedickej kliniky Fakultnej nemocnice a Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave stavy po operáciách zlomenín krčku stehennej kosti, panvy a dolných končatín a taktiež pri úplnej náhrade bedrového a kolenného kĺbu. Problémami doterajšej prevencie sa stávajú predlžujúca sa dĺžka života ľudí, operácie vo vyššom veku a neadekvátne využitie dostupnej liečby. Podľa Reháka by v prípade, že by neexistovali preventívne opatrenia, mohla hlboká žilová trombóza vzniknúť u asi polovice pacientov. Lieky zamerané na prevenciu a liečbu krvných zrazenín sú známe už vyše 70 rokov. "Od roku 2000 sa pozornosť sústreďuje na perorálne užívanie, na lieky, ktoré sa užívajú ústami," uviedla Bátorová. Doterajšia liečba spočíva predovšetkým v podávaní heparínu v infúziách a nízkomolekulového heparínu v injekciách. "Pacienti by si nemuseli lieky pichať, v tom spočíva pokrok týchto liekov," pokračovala a dodala, že nové liečivo "dáva nádej pre všetky vekové skupiny a všetky kategórie pacientov". V budúcnosti by lieky na prevenciu trombóz mali byť účinnejšie a predovšetkým vo forme tabliet. Ich účinok by sa tiež mal dostaviť rýchlejšie, s nižším rizikom krvácania a pacienti by si ich mali aplikovať len raz denne. V súčasnosti musia pacienti dostávať aj niekoľko injekcií denne. Nový liek by mali registrovať na konci tohto roku. SITA