Minerálka

Minerálny prameň. Ako vzniká

Aby mohol vzniknúť minerálny prameň (mineralka), musí povrchová (dažďová, riečna) voda presakovať do hlbších vrstiev zemskej kôry, niekedy až do hĺbky 30 kilometrov. Pretekaním hrubými vrstvami zeme sa voda čistí, filtruje a stáva sa podzemným prameňom.

Voda podzemného prameňa sa v zemských hlbinách stretáva s oxidom uhličitým, ktorým sa nasycuje na slabú kyselinu uhličitú. Oxidom uhličitým nasýtená podzemná voda ešte nie je minerálna voda (mineralka). Slabá kyselina uhličitá naleptáva okolité horniny, rozpúšťa ich a nimi sa obohacuje. Pramenitá voda, ktorá je obohatená o rôzne plyny (okrem oxidu uhličitého to môže byť aj sulfán), má menšiu hustotu, a tak vystupuje na povrch. Keď sa prameň vody stretne s horúcimi plynmi, pod tlakom týchto plynov vyviera zo zeme ako horúci prameň. Pri niektorých prameňoch vznikajú kúpele, voda z iných sa plní do fliaš. Len na Slovensku je to ročne niekoľko desiatok miliónov litrov.

Minerálne soli vyskytujúce sa v pitných vodách, ktoré sa vylúhovali z hornín v podzemí, sú mimoriadne užitočné pre liečbu mnohých ochorení. O väčšine prvkov sa už dokázalo, že sú nielen stavebnými prvkami ľudského organizmu, ale aj zabezpečujú normálny chod látkovej premeny - sú jej biokatalyzátormi. O prírodnej minerálnej vode hovoríme vtedy, keď 1 liter vody obsahuje aspoň 1 gram rozpustených látok, inak to je prírodná stolová voda. Minerálnym vodám sa oddávna pripisujú liečivé účinky. Rozvoj chémie umožnil podrobne preskúmať chemické zloženie minerálnych vôd, aby lekári na tomto základe mohli určovať ich liečivé účinky. Kvalitu minerálnej vody ovplyvňujú rôzne faktory. Účinky minerálnych vôd ovplyvňujú predovšetkým pomery prvkov.

Minerálne vody na Slovensku

Slovensko je krajina, ktorá sa radí množstvom, výdatnosťou a chemickým zložením minerálnych vôd medzi najvýznamnejšie štáty sveta. Ich rozloženie na území republiky je nerovnomerné, najväčšiu hustotu dosahujú v páse tiahnucom sa od Bardejova a Prešova, cez Popradskú kotlinu, Liptov, Turiec, Strážovské vrchy až po Trenčín. Ďalšou oblasťou s vysokou hustotou výskytu prameňov je údolie Hrona od prameňa po Zvolen a západná časť Slovenského rudohoria. Relatívne najmenej prameňov sa vyskytuje v oblasti Východoslovenskej a Podunajskej nížiny. Zatiaľ čo minerálna voda v horských a podhorských oblastiach sa na zemský povrch dostáva prirodzenými vývermi, v nížinných oblastiach prevažujú hydrogeologické vrty.

Pramene s termálnou vodou (nad 25 °C) sú na Slovensku oveľa menej rozšírené ako studené. Je ich zaregistrovaných 123. Z nich najvyššiu teplotu dosahuje voda v Čalove, okres Dunajská Streda - 94,0 °C. Z celkového počtu termálnych prameňov je 26 obyčajných teplíc - akratoteriem. Kúpeľnícky významné z nich sú akratotermy v Bojniciach a v Rajeckých Tepliciach.

Najrozšírenejšie sú u nás minerálne vody studené, preplynené. Z preplynených vôd sú zas najpočetnejšie vody uhličité, nazývané aj kyselky. Takýchto prameňov je na Slovensku 789. Najvyšší obsah kysličníka uhličitého majú pramene v Korytnici. V Korytnici máme najchladnejšiu minerálnu vodu z prameňa Klement. Teplota tu dosahuje iba 5,0 °C.

Nie menej významné a veľmi rozšírené sú sírne, zväčša sírovodíkové minerálne vody. Najvyšší obsah titrovateľnej síry má prameň v kúpeľoch Smrdáky - 680 mg/l. Je to okrem vulkanických oblastí jedna z najbohatších koncentrácií sírovodíka nielen v Európe, ale aj vo svete. Celkový počet sírnych prameňov na Slovensku je 219.

Podľa obsahu farmakologicky významných prvkov sú u nás najznámejšie vody železnaté. Železnaté vody má u nás 69 minerálnych prameňov, zväčša uhličitých. Najvyšší obsah železa (Fe) bol zistený v Horných Strhároch - až 210 mg/l. Najvýznamnejšie železnaté vody sú však v kúpeľoch Korytnica, v Bardejovských Kúpeľoch a v kúpeľoch Sliač.

Jódové vody sú u nás veľmi vzácne. Nielenže prameňov týchto vôd je málo, iba 8 [Číž, Čáry, Gbely, Oravská Polhora (4 pramene), Smrdáky], ale aj výdatnosť týchto zdrojov je veľmi malá, zväčša okolo 0,20 l/s. Preto sa v posledných rokoch intenzívne hľadajú nové zdroje najmä slaných jódových vôd. Priaznivé náznaky sú najmä na Východoslovenskej nížine, ale v pomerne veľkých hĺbkach, a v Smrdákoch, kde možno počítať s niekoľkolitrovými využiteľnými množstvami za sekundu.

Najväčší obsah rozpustených pevných látok, teda celkovú mineralizáciu majú minerálne vody v Oravskej Polhore, kde hodnota mineralizácie dosahuje až 45 000 mg/l. V Cigeľke dosahuje celková mineralizácia 31 500 mg/l, v Dolných Plachtinciach 24 500 mg/l, v Michaľanoch 21 000 mg/l, v Podhájskej 19 000 mg/l a v Kuzmiciach 15 000 mg/l.

Podľa obsahu prevládajúcich iónov, vyjadrenom v percentách milivalov, poznáme na Slovensku 56 druhov vôd. Z nich najrozšírenejšie sú minerálne vody hydrouhličitanové, vápenato-horečnaté, podľa staršej klasifikácie zemité - 149 prameňov. Najznámejšie takéto vody sú v Baldovciach, Belušských Slatinách, Čeríne, Hajnáčke, Lipovciach (Salvátor).

Okrem týchto vôd sú veľmi rozšírené aj vody síranovo-hydrouhličitanové, vápenato-horečnaté, teda sadrové zemité, ktorých máme na Slovensku 71. Z nich známejšie sú na lokalitách Badín, Banská Bystrica, Korytnica, Kováčova, Kráľova Lehota, Kremnica.

Z rýdzich typov sú najrozšírenejšie minerálne vody hydrouhličitanové sodné, ktoré sme prv poznali pod názvom zásadité. Poznáme 47 prameňov, najmä v miestach Bardejovské Kúpele, Cigeľka, Kalinovo, Nimnica (kúpele).
Z uvedených typov sú ako stolové vody s osviežujúcimi účinkami najvhodnejšie minerálne vody hydrouhličitanové, vápenaté alebo vápenato-horečnaté (zemité).

Ďalším predpokladom je čo najnižšia mineralizácia. Vody s vyššou mineralizáciou sa odporúčajú striedať. V zásade sa vôbec neodporúča byť "skalným" pre jeden typ stolovej vody.

Minerálne liečivé vody pitné s celkovou mineralizáciou nad 5000 mg v jednom litri a s farmakologicky účinnými zložkami treba pokladať za liek a majú sa piť v určitých dávkach podľa predpisu lekára. Inak ich možno piť iba v malých množstvách a nie sústavne.

Hoci je Slovensko bohaté na množstvo prameňov minerálnych vôd, nie je natoľko bohaté na množstvo vody, vytekajúcej alebo využiteľnej z týchto prameňov. Najbohatšie na množstvo vody sú u nás termálne pramene. Najväčšie množstvo termálnej vody sa využíva v našich svetoznámych kúpeľoch Piešťany. Z hľadiska hydrogeologického však nie je vhodné, aby sa využívala ich vysoká výdatnosť. Preto je odber termálnej vody upravený na menšie ustálené množstvá.

Rozdelenie minerálnych a liečivých vôd

Existuje niekoľko typov minerálnych vôd a aj napriek tomu, že Slovensko je krajina malá, nachádzajú sa tu všetky známe typy minerálnych vôd okrem rádioaktívnych. Niektoré z týchto typov sa tu nachádzajú vo veľkých koncentráciách.

Minerálne vody sú vody, ktoré sa od obyčajných vôd odlišujú svojim chemickým zložením a fyzikálnymi vlastnosťami. V súčasnosti sa používa nasledovné členenie minerálnych vôd:

• prírodné minerálne vody – nachádzajú sa v prírodných prameňoch i v umelých záchytných objektoch. _V mieste výveru majú obsah rozpustených pevných látok viac ako 1000mg/_l rozpusteného CO2.
• prírodné liečivé vody - vzhľadom na svoje chemické zloženie a fyzikálne vlastnosti majú vedecky dokázané blahodárne účinky na ľudské zdravie, takže ich možno využívať na liečebné účely.
• prírodné minerálne vody stolové - svojím chemickým zložením, fyzikálnymi a chuťovými vlastnosťami sú vhodné ako diabetické osviežujúce nápoje. Obsah rozpusteného kysličníka uhličitého je vyšší ako 1000mg/l a obsah rozpustených pevných látok nižší ako 5000mg/l.

Ďalej minerálne a liečivé vody rozdeľujeme a hodnotíme podľa:

• obsahu rozpustených plynov – uhličité, sírne
• obsahu rozpustených pevných látok (celkovej mineralizácie) - obyčajné, slabo mineralizované,stredne mineralizované a silne mineralizované.
• hlavných iónových zložiek - sírne, jódové, brómové, železnaté a so zvýšeným obsahom prvkov: Li (Lítium), Sr (Stroncium), Ba (Bárium), Mn (Mangán), F (Fluór), H2SiO3 (kyselina kremičitá), HBO2 (kyselina boritá)
• biologicky a farmakologicky významných zložiek
• aktuálnej reakcie – veľmi kyslé, veľmi alkalické
• rádioaktivity – radónové

Podľa chemického zloženia vo väčšine obsahujú katióny lítia, sodíka, draslíka, vápnika a z aniónov najmä fluór, chlór, bróm, jód.
Podľa prevládajúceho katiónu ich delíme na vody:

• Sodné,
• horečnaté,
• vápenaté,
• s iným katiónom.

Podľa prevládajúceho aniónu ich delíme na vody:

• Hydro-uhličitanové,
• uhličitanové,
• síranové,
• chloridové
• vody s inými aniónmi.

Ak minerálna voda alebo stolová voda obsahuje v 1 litri aspoň 1 gram rozpusteného kysličníka uhličitého, je to kyselka (medokýš), ak obsahuje v1 litri 1 miligram sírovodíka, je to sírna voda.
Veľká časť našich prírodných minerálnych prameňov sú kyselky s obsahom kysličníka uhličitého. Ten sa však k minerálnej vode môže pridať aj umelo (karbonizovaná voda).

Liečivé vody delíme na:

• sírne,
• jódové,
• železnaté,
• so zvýšeným obsahom arzénu
• so zvýšeným obsahom jednotlivých iónov.

Podľa prirodzenej teploty pri prameni sa vody s teplotou vyššou ako 25ºC označujú ako termálne a podľa osmotického tlaku sú hypotonické, izotonické a hypertonické.

Prehľad stolových minerálok. Porovnanie ich obsahu

Minerálna voda môže obsahovať prirodzený oxid uhličitý, alebo nemusí. Môže byť však dodatočne oxidom uhličitým obohatená, tzv. sýtená alebo jej môže byť odobratý.

Chlórové preparáty ani iné chemické dezinfekčné látky sa na zdravotné zabezpečenie vody nesmú používať. Podľa celkovej mineralizácie sa minerálne vody delia na: jednoduché (1000 mg/l), slabo mineralizované (1000-5000 mg/l), stredne mineralizované (5000-15000 mg/l), silne mineralizované (nad 15000 mg/l).

Pri nákupe minerálnej vody si treba pozrieť jej zloženie a obsah minerálnych látok. Vody s vysokou mineralizáciou nie sú vhodné na každodenné pitie. Voda so zvýšeným obsahom fluóru (nad 1,5 mg/l) nie je vhodná pre deti.
Optimálny pomer vápnika (Ca) a horčíka (Mg) vo vode by mal byť 2 : 1, čo je dôležité pre optimálne vstrebávanie horčíka. Rovnaký pomer sa doporučuje aj pri minerálnej vode.
Otvorená voda by sa mala skladovať v chlade a temne a spotrebovať do 3 - 4 dní. Oxid uhličitý zabraňuje rozmnožovaniu mikroorganizmov, takže sýtená voda vydrží dlhšie ako "tichá", ktorú je potrebné skladovať v chladničke a čo najrýchlejšie vypiť.

Na každodenné pitie pre ľudí bez rozlíšenia veku a zdravotného stavu sú vhodnejšie pramenité a balené vody s mineralizáciou 200 až 500 mg/l. Prírodné minerálne vody by sa nemali konzumovať trvalo a nikdy nie viac ako 2 litre za deň, optimálne množstvo je asi 0,5 litra a je dobré striedať rôzne druhy. Cielene podávaná minerálna voda môže mať veľa prospešných účinkov.
V nasledujúcej tabuľke nájdete porovnanie zloženia najznámejších minerálok dostupných na našom trhu: (viď zlozenie_mineralnych_vod.xls v prílohe)

Legenda k tabulke:

Významnú úlohu v doplnkovej liečbe pacientov zohráva používanie minerálnych vôd. Pitné režimy, stanovené odbornými lekármi pomáhajú regenerovať vnútorné prostredie človeka. Účinok ich podávania sa prejavuje hlavne harmonizáciou vnútorného prostredia a pôsobením pri civilizačných chorobách.

Liečivé vody, teplejšie ako 25 °C (teplice), pôsobia pri pití diureticky, preto sú vhodné pri akútnych zápaloch dolných močových ciest, pri obličkových kameňoch.

Jednoduché kyselky (menej ako 1 gram tuhých častí, ale viac ako 1 gram oxidu uhličitého v 1 litri) pôsobia na prekrvenie kože, sliznice žalúdka, zvyšujú vylučovanie žalúdkovej kyseliny, urýchľujú prechod potravy žalúdkom a spôsobujú zníženie krvného tlaku. Pôsobia aj diureticky a využívajú sa pri nechutenstve a močových kameňoch.

Zemité vody (v 1 kg viac ako 1 g tuhých častí) znižujú spazmus hladkého svalstva tráviacich a močových ciest, majú diuretický účinok a zvyšujú vylučovanie kyseliny močovej ( pri dne), využívajú sa pri zápalových zmenách močových ciest, chronických zápaloch obličkovej panvičky, pri hypertrofii prostaty, žalúdočných a črevných ochoreniach, spojených so zvýšeným vylučovaním žalúdočnej kyseliny.

Alkalické (zásadité) vody (v 1 kg vody viac ako 1 g tuhých častíc) neutralizujú účinok kyseliny soľnej v žalúdku (pri jedle trvá neutralizačný účinok dlhšie), spôsobujú pokles hladiny cukru v krvi a jeho vylučovanie močom, čo predurčuje ich použitie pri cukrovke. Pomáhajú lepšie využiť cukor v pečeni a šetria inzulín. Vhodné sú aj pri chorobách dýchacích ciest s produkciou vazkého hlienu, zápaloch močového mechúra (cystitíd), dny, žlčových kameňov, či chronickom zápale žlčových ciest.

Soľné vody (v 1 kg vody viac ako 1 g tuhých častíc, najmä Na+ a Cl-) zvyšujú sekréciu žalúdočnej šťavy, koncentrované majú mierny preháňací účinok, preto sú vhodné pri hypacitíde (nedostatok kyseliny soľnej v žalúdočnej šťave), chronickej zápche alebo nechutenstve. Brzdia vylučovanie vody z organizmu. Vody s prevahou vápnika naopak podporujú vylučovanie vody z organizmu a majú protizápalové a protialergické účinky.

Jódové vody (aspoň 1 mg jódu v 1 kg vody) zvyšujú hladinu vápnika v krvi a jeho ukladanie do kostí - použitie pri kostnej TBC, využívajú sa pri chorobách dýchacích ciest spojených s produkciou vazkého hlienu - uľahčujú jeho vykašliavanie. Taktiež pôsobia na činnosť štítnej žľazy.

Síranové alebo sulfátové vody (viac ako 1 g tuhých častí v 1 kg) podporujú činnosť žlčníka, vyvolávajú jeho zvýšené vyprázdňovanie, slizniciam odoberajú tekutinu a dráždia ich k zvýšenej sekrécii, čím zvyšujú svoj objem a pôsobia na peristaltiku čriev, vhodné sú pri chorobách pečene a pankreasu, pri zápche a dne. Salinické vody rozpúšťajú v dýchacích cestách a v žalúdku hlien a stimulujú vonkajšiu sekréciu pankreasu.

Okrem liečebného a osviežujúceho účinku na organizmus môžu mať minerálne vody aj nežiadúce účinky, najmä ak sa pijú vo veľkom množstve a v nevhodných prípadoch. Napríklad, ak ľudia s chorým srdcom alebo vyským tlakom pijú Cígeľku alebo Fatru, ktorá obsahuje veľa sodíka, zhoršuje sa ich choroba. Podobne alkalické vody sa nemajú piť pri náhlych zápaloch močových ciest. Na minerálne vody sa teda musíme pozerať ako na liečivá, ktoré však treba správne používať (indikovať) a dávkovať.

Minerálne vody sú významným zdrojom príjmu vody aj pre zdravých ľudí v rámci pitného režimu, dôležitého pre zdravú životosprávu. Priemerná denná spotreba vody je asi 35 gramov na 1 kilogram hmotnosti. Napríklad muž s hmotnosťou 70 kg by mal denne prijať 2-2,5 litra vody. Tekutiny v podobe vody, ovocných nápojov, polievok, ovocia by sa mali prijímať rovnomerne po celý deň a zvykať si na to treba od detstva. Jednou z foriem príjmu je pitie minerálnej, resp. stolovej vody.

Pitný režim. Pravidlá dodržiavania

Pitný režim je slovné spojenie, ktoré už v dnešnej dobe poznajú aj deti. Vieme ale prečo je pitný režim taký dôležitý? Poznáme správne zásady jeho dodržiavania? Dodržiavame ich? Toto sú otázky, ktoré si musíme položiť hneď na začiatku a zamyslieť sa nad nimi.

Dve tretiny nášho tela tvorí voda. Telo musí prijímať pitím približne 1,5 až 2,5 litra vody za deň. Okrem toho si vodu vyrába organizmus sám pri spaľovaní živín – metabolickými cestami. Nespotrebovaná, zužitkovaná voda sa z tela vylučuje najmä močením, únikom vodnej pary pri dýchaní a samozrejme potením.

Pitný režim je systém doplňovania tekutín stratených z ľudského organizmu pri bežných ale najmä náročnejších činnostiach. Je neoddeliteľnou súčasťou výživy vrátane regenerácie organizmu.
Pre správne dodržiavanie pitného režimu platia 3 základné princípy:__

Princíp správneho nápoja – Hlavnou látkou pre život ľudského organizmu je voda. Ostatné nápoje sa od čistej vody odlišujú svojim obsahom cukru, dochucovadiel a konzervačných látok. Každá z týchto ingredencií má svoje špecifiká, ktoré ju vylučujú z vhodnosti pre pitný režim, pretože zvyšujú spotrebu vody v biochemických procesoch. Preto ich konzumácii by sme mali úmerne prispôsobiť aj konzumáciu vody v pitnom režime. Najvhodnejším typom vôd sú prírodné stolové vody, ľahké minerálne vody z vyrovnaným obsahom minerálnych látok do 500 mg/l.

Princíp správneho času – Pocit smädu je prvým signálom nedostatku vody. Pri správnom dodržaní pitného režimu by sme nemali pocítiť smäd. V priereze dňa je dôležité dodržiavať najmä pravidelnosť a priebežné pitie. Nevhodným návykom je pitie väčšieho množstva tekutín počas jedla. Sťažuje to tráviace procesy a znižuje efektívnosť využitia energie z prijatej stravy. Správne je napiť sa prvýkrát ráno po prebudení a ďalej piť medzi hlavnými dennými jedlami. Najlepšie v intervale zhruba pol hodiny po jedle a najneskôr pol hodiny pred jedlom.

Princíp správnych dávok – Aby bol organizmus hydratovaný efektívne je správne prijímať menšie objemy vody v častejších intervaloch. Nesprávne je jednorázové pitie väčšieho množstva, ktoré zdanlivo odstráni pocit smädu ale neprimeraný objem nie je v súlade s aktuálnymi potrebami organizmu. Telo si nedokáže „vyrobiť“ zásoby a voda iba „pretečie“ organizmom. Preto ho zásobujme vodou plynulo.

Minerály v ľudskom organizme

Pri výbere minerálnej vody je dôležité preštudovať si tabuľku obsahu jednotlivých minerálov. V nasledujúcom zozname Vám preto predstavíme najdôležitejšie minerály a ich účinky na ľudský organizmus.

Vápnik (Ca) – je najviac zastúpeným minerálom v tele. Organizmus dospelého človeka obsahuje viac než 1 kg vápniku. Je nevyhnutný nielen ako stavebný materiál kostí a zubov, ale tiež spolupracuje na regulácii akcie srdca, pri zrážaní krvi, podieľa sa na udržovaní svalového tonusu a na nervovom prenose. Zdravý človek by mal uprednostňovať vodu, ktorá obsahuje v jednom litri 40 – 70 mg vápnika. Najviac ho potrebujú nastávajúce mamičky, kojace matky a mládež.

Nedostatok vápenatých solí v organizme sa prejavuje u detí krivicou, u dospelých mäknutím kostí a u starších ľudí rednutím kostí. Ďalšími dôsledkami nedostatku vápnika sú poruchy nervových vzruchov, zrážanlivosti krvi a srdcovými poruchami.

Pri nadbytku vápnika sa dostavuje svalová kontraktivita, znížená nervová nervová dráždivosť a srdcová arytmia.

Horčík (Mg) – je jedným z najdôležitejších minerálov a v tele sa nachádza hlavne v kostiach viazaný spolu s vápnikom. Je nevyhnutný pre správnu činnosť nervovej sústavy a srdcového svalu, ovplyvňuje metabolizmus cukrov, tukov i bielkovín. Predpokladá sa, že pomáha v prevencii kardiovaskulárnych ochorení tým, že predchádza zrážaniu krvi v tepnách a spôsobuje rozširovanie ciev. Pre zdravého človeka stačí 20 mg v jednom litri vody.
Nedostatok horčíka ovplyvňuje funkčnosť obličiek, štítnej žľazy, prištítnej žľazy a nervového systému. Prejavuje sa podráždenosťou, neurózami, migrénami, kŕčami v nohách,rýchlou únavou, vypadávaním vlasov, lámavosťou nechtov a kazivosťou zubov.

Nadbytok horčíka vzniká najmä pri zlyhaní obličiek, je však menej pravdepodobný, ako ich nedostatok v organizme. Nadmerný obsah horečnatých katiónov v niektorých minerálnych vodách býva príčinou ich laxačných účinkov.

Sodík (Na) – jeho hlavnou funkciou je regulovanie distribúcie telesných tekutín a acidobázickej rovnováhy (pH). Optimálna voda by však nemala obsahovať viac než 200 mg sodíka v 1 litri. Vody s vyšším obsahom sodíka sú vhodné iba pri stavoch spojených so zvýšenými stratami tekutín i minerálov – zvýšeným potením (pri namáhavej fyzickej práci, pri športovaní a pobyte v saune), ale i pri hnačkových ochoreniach.

Nedostatok sodíka sa prejavuje smädom,pocitom únavy, neschopnosťou jasne myslieť, bolesťami hlavy, niekedy depresiami. Príznakom nedostatku sodíka sú tiež kŕče v lýtkach a prstoch nôh.
Nadmerný príjem sodíka môže viesť k hromadeniu tekutín v tele, opuchom, u náchylných jedincov k zvýšeniu krvného tlaku. Preto by jeho príjem mali redukovať najmä ľudia trpiaci na ochorenia kardiovaskulárneho systému a obličiek, a do celkovej dennej spotreby by mali zaratúvať aj soli, ktoré vypijú v minerálnych vodách.

Draslík (K) – hrá dôležitú úlohu pri regulácii osmotického tlaku vo vnútrobunkovej tekutine, uplatňuje sa pri svalovej kontrakcii, pri prenose nervového vzruchu a udržovaní normálnej nervovej dráždivosti.

Nedostatok draslíka sa prejavuje svalovou ochabnutosťou, poruchami v krvnom obehu, tráviacej sústave, poruchami činnosti srdca (arytmia) a nervového systému. Dlhodobý nedostatok draslíka môže negatívne ovplyvniť činnosť obličiek. Nadbytok draslíka sa prejavuje zmätenosťou, slabosťou, strnulosťou, ochabnutím dýchacích svalov, útlmom centrálnej nervovej činnosti.

Fosfor (P) – spolu s vápnikom je hlavnou zložkou kostí a zubov, okrem toho sa nachádza prakticky všade v tele, v krvinkách a iných bunkách. Fosfor ovplyvňuje činnosť mozgu a nervstva, kostrového a priečne pruhovaného svalstva i metabolizmus všetkých hlavných živín. Výrazne sa podieľa na premene energie v tele. Bežnou stravou je potreba fosforu dobre krytá.

_Nedostatok, ktorý je zriedkavý, spôsobuje úzkostné stavy, bolesti kostí, únavu, nepravidelný dych, podráždenosť, otupenosť, precitlivelosť kože, triašky, slabosť, ochabnutosť svalov a zmeny telesnej hmotnosti. Chronický nedostatok môže spôsobiť deformácie kostí (krivicu)._Zvýšený príjem fosforu vyvoláva znížený príjem vápnika. Pri dennom príjme viac ako 1500 mg fosforu sa vyskytujú poruchy metabolizmu vápnika.

V pramenitých a minerálnych vodách sa vyskytujú aj stopové prvky ako napríklad železo (Fe), zinok (Zn), jód (I) a ďalšie, avšak tie získava naše telo v dostatočnom množstve v bežnej potrave, ktorú denne prijímame.

Voda pre kojencov

U novorodenca tvorí voda asi tri štvrtiny hmotnosti. S vekom sa tento pomer zmenšuje. Taktiež látková premena prebieha živšie ako u dospelého človeka, z čoho logicky vyplýva, že malé deti majú vyššiu spotrebu vody. Dieťa vo veku 1– 2 rokov spotrebuje za deň okolo 1200– 1500 ml vody. Najlepšou a najzdravšou tekutinou je pre dojčatá materské mlieko, ale v období vyššieho výdaja telesných tekutín (napr. potenie sa v lete) treba ich množstvo dopĺňať aj dojčenskými vodami a pod.

Pramenité a dojčenské vody, tvoriace dve blízke kategórie balených vôd, pochádzajú z chránených podzemných zdrojov. Kvalita a čistota musia byť ich prirodzenou vlastnosťou na rozdiel od bežnej pitnej vody, ktorej kvalita sa môže po finálnej úprave zmeniť a líšiť od tej pôvodnej. Pramenitá a dojčenská voda musia byť pred balením prepravované len potrubím.

Ako „dojčenská voda“ je možné označiť minerálnu vodu, v ktorej nesmú byť prekročené stanovené najvyššie hodnoty minerálnych látok a stopových prvkov. Je to dôležité, pretože vnútorné orgány, medzi nimi aj obličky, ešte nie sú pred koncom prvého roka života dostatočne vyvinuté. Prebytočné minerály môžu byť preto vylúčené iba čiastočne.

Dojčenská voda vlastne akousi podkategóriou pramenitých vôd, pre ktorú platia ešte prísnejšie požiadavky. Obsah dusičnanov smie byť len 10 mg/l, u pramenitých 25, koncentrácia sodíka má medznú hodnotu 20 mg/l, pramenitá 100. Prísnejšie sú aj mikrobiologické ukazatele. Jej celková mineralizácia nesmie prekročiť 1000 mg/l. Ak je voda sýtená CO2, musí sa na etikete nachádzať upozornenie, že voda sa pre kojencov môže používať až po odstránení oxidu uhličitého varom.

Zdravotné zabezpečenie dojčenskej vody možno vykonávať iba ultrafiltráciou alebo UV - C žiarením. Práve preto, že je u nej zakázaná akákoľvek úprava meniaca jej zloženie, je dojčenská voda jediná balená voda, pri ktorej je zaručené pôvodné prírodné zloženie. Je preto vhodná nielen pre kojencov, ale aj pre všetky vekové kategórie.

Norma pre pitnú vodu, potravinový kódex

Pitná voda všeobecne:

Kvalita pitnej vody sa hodnotí na základe výsledkov rozborov vody z vodovodnej siete, surovej povrchovej vody a surovej podzemnej vody, ktorú dodávajú podniky vodární a kanalizácií. Rozsah stanovených ukazovateľov vychádza z požiadavky STN 75 7111 “Kvalita vody. Pitná voda.”, novelizovanej v júli roku 1998.
Pitná voda je voda zdravotne nezávadná, ktorá ani pri trvalom požívaní nevyvolá ochorenie ani poruchy zdravia prítomnosťou mikroorganizmov alebo látok ovplyvňujúcich akútnym, chronickým alebo neskorším pôsobením na zdravie spotrebiteľa a jeho potomstva a jej zmyslovo postihnuteľné vlastnosti nebránia jej požívaniu.

Balená minerálna, dojčenská voda:

Podľa údajov na etikete môžeme zistiť, čo vlastne pijeme. Certifikát kvality, obsah jednotlivých zložiek, informácie pre spotrebiteľov a reklamné nápisy – všetky tieto funkcie etiketa na fľaši minerálky spĺňa. Slúži ako prostriedok, kde sa nachádzajú zákonom – Potravinovým kódexom - predpísané informácie pre spotrebiteľa.
Na spotrebiteľskom obale minerálnej vody musia byť uvedené aj tieto údaje:

• miesto a názov prameňa, z ktorého sa voda získava a plní do spotrebiteľských obalov,
• označenie, ktoré charakterizuje jej klasifikáciu,
• minerálne zloženie prameňa alebo minerálne zloženie zmesi minerálnej vody, ak je čerpaná z viacerých prameňov v jednom mieste,
• použité postupy na jej zdravotné zabezpečenie,
• obmedzenie používania, ak to vyplýva z jej zloženia,
• výsledky chemickej skúšky s uvedením názvu laboratória, ktoré skúšku vykonalo a dátum vykonania skúšky,
• celková mineralizácia a obsah plynov,
• informácie o zvýšenom množstve s uvedením množstva niektorých významných látok, ako sú fluoridy, horčík, sodík alebo chloridy.

Na spotrebiteľskom obale dojčenskej vody musia byť uvedené aj tieto údaje:

• miesto a názov prameňa, z ktorého sa získava a plní do obalov,
• požiadavky na skladovanie v chladných priestoroch bez priameho slnečného žiarenia,
• upozornenie: "Použite až po odstránení oxidu uhličitého varom", ak bol tento použitý na jej stabilizáciu .

Znečistenia vôd a ich účinky na organizmus

Znečistenie vôd patrí ku globálnym problémom. Voda je univerzálne rozpúšťadlo a na svojej ceste k spotrebiteľovi sa obohacuje o rôzne látky a prímesi. Celkové množstvo rozpustených látok vo vode sa udáva v miligramoch na liter (mg/l). Slovenská norma pre pitnú vodu STN 75 7111 udáva prípustnú hodnotu pre celkové množstvo rozpustených látok vo vode 1 000 mg/l.

Americká Agentúra na ochranu životného prostredia EPA (Environmental Protection Agency) uvádza asi 35 000 toxických zlúčenín, z ktorých väčšina je výsledkom ľudskej činnosti. Mnohé synteticky vytvorené organické zlúčeniny (zložené z atómov uhlíka a iných prvkov) majú komplikované štruktúry, napodobňujúce molekuly ľudského tela. Táto podoba im môže pomôcť preniknúť do organizmu a spôsobiť v ňom chorobné zmeny. Akútne ochorenia sa liečia podľa príznakov, laboratórnych výsledkov a odborných vyšetrení. Pôvodná príčina choroby sa však môže skrývať ďaleko v minulosti a v dlhodobom pôsobení vyvolávajúceho faktora.
Medicínske výskumy a merania dokázali, že aj malé množstvá nečistôt spôsobujú poruchy v organizmoch skúmaných zvierat. Dôkladná analýza vody je veľmi komplikovaná úloha. Na Slovensku sa analyzujú parametre okolo 400 znečisťujúcich látok vo vode, v USA 1400.

Spomeňme aspoň niektoré základné parametre zjavne vplývajúce na kvalitu vody, ktoré môžeme posudzovať aj senzoricky.

Zákal vody spôsobujú mikroskopické organické a (alebo aj) anorganické častice obsiahnuté vo vode. Dlhý čas ich gravitačného usadzovania vo vode spôsobuje malá hmotnosť častíc. Mnoho nečistôt nemá žiadnu chuť. Tie, ktoré ju majú, sú chuťové poháriky schopné zaregistrovať až pri koncentrácii od niekoľko desiatok mg/l. Len máloktoré však vieme stanoviť presne. Zafarbenie vzniká vo všeobecnosti z organických nečistôt, ale aj zvýšeným podielom anorganických látok rozpustených vo vode. Meria sa vizuálnym porovnávaním s kalibrovanými vzorkami.

Vedecké merania a analýzy ukázali ako pôsobia nadmerné množstvá jednotlivých chemických prvkov na ľudský organizmus. (viď Tabuľka 1)

Chlór je označovaný odborníkmi za najväčšieho zabijaka našich čias. Chlór a nebezpečné zlúčeniny nazývané trihalometány (THM), ktoré vznikajú jeho pôsobením na živé organizmy vo vode, sú preukázateľne rakovinotvorné. Prípustná hodnota aktívneho chlóru je 0,3 mg/l.

Olovo je tichým vrahom bez chuti, zápachu a vône. Dostáva sa do vody zo starších vodovodných rozvodov, farieb a automobilových splodín. Spôsobuje zhoršenie sluchu, vysoký krvný tlak, žalúdočné ťažkosti, alergie, anémiu, spôsobuje trpasličí vzrast a duševnú zaostalosť. Usadzuje sa v pečeni, ľadvinách, mozgu a kostiach. Prípustná hodnota v pitnej vode je 0,01mg/l.

Mangán sa usadzuje v ľadvinách, pečeni, poškodzuje slinivku brušnú a nervový systém. Prípustná hodnota je 0,1 mg/l.

Kadmium poškodzuje systém krvotvorby, pečeň, kosti. Prípustná hodnota je 0,003 mg/l.

Azbest je rakovinotvorný, široko používaný v stavebníctve, v minulosti aj pri výstavbe vodovodov a kanalizácií.

Dusičnany sú dokázateľne rakovinotvorné. Sú výsledkom intenzívnej poľnohospodárskej činnosti a priemyselných odpadov. U kojencov spôsobujú anoxiu. V tráviacom trakte sa menia na dusitany, ktoré sú príčinou vzniku rakoviny tráviaceho traktu. Prípustná hodnota je 50 mg/l (v USA 10 mg/l).

Fluór sa ukladá v zuboch a kostiach, zvyšuje ich krehkosť a lámavosť, poškodzuje obličky a nervový systém a alergizuje organizmus. Viazaním magnézia prispieva k rozvoju srdcového infarktu, kumuluje sa v maternici a poškodzuje vývoj plodu. Prípustná norma je 1,5 mg/l.

Meď sa ukladá v ľadvinách, mozgu (schizofrénia). Je príčinou mužskej neplodnosti, ničí vitamín C v pokožke a pečeni (žltačka - zdrojom ohrozenia sú staré medené rozvody vody). Prípustná hodnota je 0,5 mg/l.
Nadlimitné množstvo železa poškodzuje pečeň, slezinu, krvotvorbu (kostná dreň). Prípustná hodnota je 0,3 mg/l.

Prípustná hodnota nečistôt obsiahnutých vo vode sa stanovuje v miligramoch na liter (mg/l), alebo sa uvádza v jednotkách ppm (jedna častica znečisťujúcej látky na milión častíc vody). V prípade nečistôt, ktoré sú nebezpečné a ktorých prípustná hodnota má napríklad pri ortuti hodnotu 0,001 mg/l, predstavuje táto hodnota pomer jedna ku miliarde. Je zjavné, že takéto znečistenie nie sme schopní vo vode ani uvidieť, ani odmerať bežnými metódami. Ak sú tieto látky navyše bez zápachu a chuti, môžeme vodu považovať naozaj za krištáľovo čistú a chutnú, pričom môže ohrozovať naše zdravie a život. Meranie a identifikácia takýchto množstiev je relatívne ťažká a vyžaduje si príslušné vybavenie. Moderné analytické metódy a prístroje na analýzy vody umožňujú zisťovať niektoré toxické látky dokonca v pomere jedna molekula nečistoty ku miliarde molekúl vody

Tabuľka 1