Štúdia varuje pred nárastom kardiovaskulárnych ochorení
BRATISLAVA 27. októbra (WEBNOVINY) - Počet pacientov s vysokou hladinou cholesterolu sa každým rokom zvyšuje. Poukazujú na to aj závery Štokholmskej štúdie, ktorá mapovala suboptimálnu liečbu cholesterolu do roku 2020. Tiež sa v nej píše o náraste výskytu ostatných rizikových faktorov, ktoré vedú k vzniku kardiovaskulárnych ochorení.
Negatívny vývoj by mohla zvrátiť napríklad lepšia vzdelanosť obyvateľstva v tejto problematike. Dôležité je, aby ľudia pochopili nielen čo zvýšená hladina celkového cholesterolu znamená, ale aj to, čo je cholesterol a akú má funkciu v ľudskom tele. Cholesterol je lipidová látka a spolu s triacylglycerolmi (TAG) patrí k najdôležitejším lipidom (tukom). Tretinu celkového množstva cholesterolu prijímajú ľudia z potravy, zvýšené dve tretiny si organizmus vytvára v pečeni a tráviacom ústrojenstve.
Verejnosť sa často stretáva s výrazmi "dobrý" a "zlý" cholesterol. Prvý z nich sa označuje ako HDL a jeho úlohou je chrániť organizmus pred chorobami. Jeho optimálna hladina u žien je nad 1,4 milimolu na liter (mmol/l), u mužov nad 1,2 mmol/l. Pokiaľ vyšetrenie ukáže, že jeho hladina je pod 1,0 mmol/l, hrozí zvýšené riziko vzniku kardiovaskulárnych ochorení. HDL sa dá zvýšiť obmedzením nikotínu, znížením príjmu alkoholu, redukciou hmotnosti a pravidelným aeróbnym cvičením štyrikrát po 15 minút. "Zlý" cholesterol, označovaný ako LDL zasa k rozvoju kardiovaskulárnych ochorení prispieva. Často vedie k vzniku aterosklerózy (kôrnateniu stien tepien). Táto komplikácia vzniká ak sa cholesterol ukladá na vnútorných stenách ciev, čím znižuje prietok krvi a môže dôjsť k uvoľneniu krvnej zrazeniny (trombu), čoho výsledkom je trombóza (upchatie cievy). U dospelého človeka by jeho optimálna hladina nemala presiahnuť hranicu 3,0 mmol/l. Pacienti s už diagnostikovaným kardiovaskulárnym ochorením alebo cukrovkou by mali mať hladinu LDL menej ako 2,5 mmol/l.
K rozvoju aterosklerózy napomáha viacero faktorov, medzi nimi aj genetické predispozície, vek a pohlavie. Tieto sa zmeniť nedajú, no pozitívne na zníženie LDL a zvýšenie HDL vplýva zmena životného štýlu. Významným činiteľom je strava, pričom obmedziť by sa mal príjem tučného mäsa a tučných syrov, masla či slaniny. Hladinu HDL zvyšuje a naopak hladinu TAG znižuje redukcia hmotnosti. Zvýšenie HDL a zníženie LDL je značné aj ak sa človek pravidelne venuje nejakej fyzickej aktivite. Benefitom je navyše, že sa znižuje krvný tlak, eliminuje sa stres a jedinec si tak zlepšuje svoju kondíciu.
V prospech zdravej stravy hovoria aj štúdie Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo OSN (FAO) o zdravotnom stave vegetariánov a vegánov. Zistilo sa, že vegetariáni majú o 57 percent a vegáni o 77 percent nižšiu úmrtnosť na ischemické ochorenia srdca. Tiež sa dožívajú vyššieho veku.
SITA
