Neandertálci putovali ďaleko na východ

BRATISLAVA 1. októbra (WEBNOVINY) - Európski neandertálski ľudia, ktorí záhadne vymreli približne pred 28-tisíc rokmi, migrovali omnoho viac na východ, ako vedci predpokladali. Vyplýva to zo štúdie publikovanej v nedeľu v britskom magazíne Nature. Pozostatky tohto hominida v minulosti našli na území rozprestierajúcom sa medzi Španielskom a Uzbekistanom, ...

BRATISLAVA 1. októbra (WEBNOVINY) - Európski neandertálski ľudia, ktorí záhadne vymreli približne pred 28-tisíc rokmi, migrovali omnoho viac na východ, ako vedci predpokladali. Vyplýva to zo štúdie publikovanej v nedeľu v britskom magazíne Nature. Pozostatky tohto hominida v minulosti našli na území rozprestierajúcom sa medzi Španielskom a Uzbekistanom, nové poznatky však posúvajú ich hranice o dvetisíc kilometrov na východ. Dostali sa tak na južnú Sibír, priamo nad územie, ktoré dnes patrí Číne.

Fosílie, ktoré slúžili ako základ štúdie, boli známe už dlhšie, ale pri ich analyzovaní tentoraz vedci použili novú technológiu. Genetik Svante Paabo z Inštitútu evolučnej antropológie Maxa Plancka a jeho kolegovia porovnávali časti mitochondriálnej DNA (mtDNA) z kostí nájdených na dvoch miestach - v oblasti Tešik-Taš (Uzbekistan) a v pohorí Altaj (Sibír). Vedci skúmajúci stavbu pozostatkov zo strednej Ázie sa dlho nevedeli zhodnúť, či ide o neandertálcov alebo druh Homo sapiens sapiens. Výsledky štúdie dohady ukončili. Potvrdila, že približne 40-tisíc rokov staré sibírske fosílie sa geneticky zhodujú s európskym neandertálskym druhom. "Fakt, že žiadne veľké rozdiely v mtDNA sme nezistili, dokazuje, že nežili odlúčene dlhý čas," podporili vedecké výsledky teóriu o kolonizácii väčšiny ruského územia neandertálcami približne pred 125-tisíc rokmi.

Každá ľudská bunka obsahuje tisícky mitochondrií. Premieňajú energiu z jedla na iné energetické formy, ktoré bunky dokážu využiť. Napriek tomu, že väčšina DNA je uložená v chromozómoch v jadrách, aj mitochondrie obsahujú ich malú časť. Mitochondriálna DNA je bohatšia ako jadrová DNA. Okrem toho sa mtDNA prenáša iba z matkinej strany, takže zmeny z generácie na generáciu sú výsledkom len jednej mutácie.

Neandertálci boli menší ako moderní ľudia a žili na území dnešnej Európy, strednej Ázie a Blízkeho východu asi 170 tisíc rokov. Približne pred 28 až 30-tisíc rokmi títo hominidi zmizli, čo vyvoláva u vedcov mnoho otázok. Podľa niektorých ich zničilo náhle oteplenie. Viac výskumov však preukázalo, že na vine môžu byť súčasní ľudia. Existujú aj ďalšie dve názorové línie. Jedna tvrdí, že neandertálci súperili o jedlo i obydlia a moderní ľudia ich vyvraždili kamennými nástrojmi a zbraňami. Podľa inej sa dva druhy zblížili, skrížili a menej početní neandertálci sa vytratili.

SITA/AFP