Deti sa dozvedeli, prečo v bruchu škvŕka
BRATISLAVA 18. júla (WEBNOVINY) - Prečo v bruchu škŕka zaujíma oveľa viac detí než sa môže na prvý pohľad zdať. Mnohé z nich, ktoré sa dnes zúčastnili prednášky profesora Ivana Ďuriša na túto tému v rámci Detskej univerzity Komenského 2007 (DUK) sa hlásili o slovo. Niektoré prišli v červených tričkách a šiltovkách symbolizujúcich univerzitu do budovy Divadla Aréna samé, iné v sprievode rodičov.
Ako na začiatku povedal Ďuriš, kto nevie, ako fenomenálne škvŕkanie v bruchu znie, mal by si nafúknuť balón a prejsť po jeho obvode naslineným prstom. Kto nevie, čo je brucho, mal by si zasa zopakovať čosi o ľudskom bruchu, presne ako dnes urobili deti v DUK 2007. "Keď potôčik ide pomaly, o nič nenaráža, je potichu. Keď mu ale v ceste stojí brod, čiže zúženina, voda naráža o kamienky, pletie sa so vzduchom, speňuje sa," povedal Ďuriš čím sa snažil deťom vysvetliť, že takto nejako prebieha aj proces v črevách človeka. Keď dôjde k zmiešaniu pevnej látky, tekutiny a vzduchu, nastáva povestné škŕkanie. Vzduch sa dostáva do tela pri hltaní potravy. Obsahuje viacero plynov, či už je to dusík (N2), kyslík (O2), kysličník uhličitý (CO2), vodík (H2), metán (CH4) a iné. Čím viac vzduchu sa dostane do tela, tým viac v bruchu škvŕka. Rovnaká úmera platí o grganí.
Nadmerná plynatosť sa nazýva meteorizmus. Ako profesor Ďuriš prezradil deťom, za zdravé sa považuje ak má človek vetry denne asi 25-krát, alebo menej. V prípade, že sú častejšie, je to chorobné. Ako zaujímavosť uviedol napríklad, že v parížskom Moulin Rouge je akrobat, ktorý dokáže vzduch nasávať aj konečníkom.
Keď prišiel čas kladenia otázok, deti sa z odpovedí profesora Ďuriša dozvedeli, že bežný žalúdok má objem dva až tri litre, no je to individuálne. Ako príklad uviedol spomienku z mladosti, keď bol s kamarátmi na lyžovačke. Keď vošli do pohostinstva, ktorýsi jeho spolužiak povedal, že vypije desať trojdecilitrových pohárov malinovky. Krčmár na to odvetil, že ak sa mu to podarí, nemusí za ne platiť. Napokon vypil iba osem pohárov, pri deviatom sa povracal. Deťom navyše odporučil, aby sa zďaleka vyhýbali rôznym súťažiam v jedení, kde sa účastníci pokúšajú vytvárať nové rekordy v jedení halušiek či slivkových knedlí a pod. Takýmto nezdravým súťažením môže dôjsť ku kolapsu, alebo vážnemu postihnutiu pankreasu.
Na dnešnej prednáške DUK 2007 sa deti dozvedeli aj to, prečo sú črevá dlhé, že nie sú dlhé zbytočne a prečo sa krútia. "Krútia sa práve preto, lebo sú dlhé a dlhé sú preto, aby sa prechodom cez ne mali živiny čas vstrebať do tela," vysvetlil Ďuriš a dodal, že zdravý dospelý človek má tenké črevo dlhé asi 3,5 metra. Ak by meralo iba meter, stav takéhoto človeka by bol nezlučiteľný so životom. Živiny potrebné pre život by totiž nemali čas vstrebať sa. Ako upozornil, hrubé črevo meria 1,5 metra preto je jeho vyšetrenie kratšie. Trvá asi 30 až 40 minút, tenké sa vyšetruje asi dve až tri hodiny. "Japonskí lekári vedeli vyšetriť hrubé črevo aj za dvadsať minút. Európski si preto mysleli, že nie sú šikovní ako japonskí. Potom sa ale zistilo, že Ázijci majú kratšie hrubé črevo," vysvetlil.
Deti okrem iného zaujímalo i to, ako vyzerá slepé črevo, čo to vlastne je a aká je jeho funkcia. Profesor Ďuriš trpezlivo vysvetľoval, že slepé črevo je veľké asi ako ceruzka a vlastne to je akýsi prívesok na hrubom čreve. "Slepé črevo je lymfatický orgán, čo znamená, že bojuje s baktériami ako napr. mandle. Na ňom sa nachádza malý červovitý výrastok (mylne často označovaný práve ako slepé črevo), ktorý keď sa zapáli a prederaví, musí z brucha von," povedal.
Ďuriš odpovedal aj na otázky malých zvedavcov, "prečo žalúdočné kyseliny nerozkladajú steny žalúdka", "ako sa v bruchu vyrába slepé črevo", alebo "ako vzniká zlatá žila". Zvedavci sa dozvedeli aj to, prečo niektorí ľudia môžu jesť sklo a neporežú sa. Vysvetlil to tým, že vedia s jazykom obratne pracovať, i keď pre neho samého je to záhada. Črevo je ale citlivé a vnímavé. "Aj keď človek prehltne ihlu, črevo sa správa tak, aby sa do neho nezapichla a iba ním plynule prešla," povedal.
SITA
