Valentovič chce v správe pre NR SR kritizovať Zajaca
BRATISLAVA 5. júna (SITA) - Minister zdravotníctva Ivan Valentovič pripravil správu pre Národnú radu SR, v ktorej chce kritizovať bývalé vedenie ministerstva. Reformný tím pod vedením vtedajšieho ministra Rudolfa Zajaca podľa Valentoviča pripravil zákony, ktoré mali negatívny dopad na dostupnosť zdravotnej starostlivosti.
"Pocítili to predovšetkým sociálne zraniteľné skupiny - občania nad 60 rokov, dlhodobo chorí pacienti - pretože zvýšenie miery finančnej spoluúčasti občana na zdravotnej starostlivosti najviac postihlo práve ich," uvádza minister v správe, ktorou by sa v stredu mala zaoberať vláda.
Valentovič v správe tvrdí, že v domácnostiach dôchodcov aj napriek výnimkám z platenia poplatkov a zavedeniu príspevku na zdravotnú starostlivosť podľa Štatistického úradu SR výrazne vzrástli výdavky na zdravotnú starostlivosť a mnohokrát bol tento nárast finančne nezvládnuteľný. Poplatky podľa ministra nesplnili svoj účel - výrazne neklesol počet návštev v ambulanciách a náklady na lieky a ich spotreba takisto neklesli. Valentovič tvrdí, že analýzu, ktorá to preukázala, si dal pripraviť ešte bývalý minister Zajac. "Avšak jej výsledky nezverejnil, nakoľko nezodpovedali jeho predstavám," píše Valentovič vo svojej správe, ktorú by mal predniesť na júnovej schôdzi parlamentu.
O nedokonalosti šestice reformných zákonov podľa Valentoviča svedčí aj skutočnosť, že za posledných 10 mesiacov registruje ministerstvo zdravotníctva návrhy profesijných a stavovských organizácií, ako aj samotných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti na 334 úprav týchto zákonov.
Minister zdravotníctva kritizuje aj oblasť zdravotného poistenia. Podľa neho zmena poisťovní na akciové spoločnosti "narušila jeden zo základných princípov verejného zdravotného poistenia - neziskovosť, čím sa vybrané poistné stalo majetkom súkromných poisťovní a to namiesto toho, aby tieto finančné prostriedky poisťovne iba spravovali za adekvátnu odmenu", charakterizuje Valentovič zmeny v predchádzajúcom období.
"Cieľom tejto zmeny bolo vytvorenie takého podnikateľského prostredia, aby podnikateľské subjekty priamo alebo nepriamo napojené na finančné skupiny, ako je napríklad Penta alebo J&T, profitovali zo zdrojov verejného zdravotného poistenia," tvrdí Valentovič. Podľa neho je zámerom finančných skupín vytvoriť uzavretý finančný reťazec všetkých prvkov v systéme, teda vlastniť zdravotnú poisťovňu, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, distribútorov liekov, lekárne, zdravotné záchranné služby a riešiť finančné toky a tvorbu hospodárskeho výsledku podľa svojich potrieb.
Zisky zdravotných poisťovní podľa Valentoviča v roku 2006 reálne odčerpali 2,3 mld. Sk z prostriedkov verejného zdravotného poistenia. "Tieto finančné prostriedky, ktoré zdravotnícke zariadenia nevyhnutne potrebujú na svoju činnosť, sa bezdôvodne kumulujú na účtoch zdravotných poisťovní bez toho, aby štát mal na ne akýkoľvek dosah," vysvetľuje minister.
Súkromné poisťovne podľa neho čerpali neúmerne veľa financií na vlastnú správu. "Doslova premrhali peniaze poistencov na vlastnú réžiu, hoci tie mali ísť na nákup zdravotnej starostlivosti. Aj to je dôkaz o priehľadných zámeroch predchádzajúcej vlády," vyhlasuje Valentovič. Podľa neho súkromné poisťovne čerpali v roku 2006 na svoju prevádzkovú činnosť finančné prostriedky vo výške od 5,69 % do 9,13 % z objemu vybraného poistného, kým štátne vynaložili 3,16 %, resp. 3,37 %.
Minister kritizuje aj vytváranie neziskových organizácií, kde väčšinu vkladu má ministerstvo zdravotníctva a vklad spoluzakladateľov nedosahuje ani jedno percento. Valentovič poukázal na Detskú psychiatrickú liečebňu Hraň, kde ministerstvo ešte pred transformáciou zainvestovalo zo štátneho rozpočtu takmer 88 mil. Sk a po transformácii ďalších 5,7 mil. Sk, pričom po jej odštátnení bol do správnej rady dosadený Peter Biroš, v tom čase poslanec NR SR za stranu ANO.
Rovnakým príkladom je podľa Valentoviča aj nemocnica Piešťany, kde pred transformáciou išlo zo štátneho rozpočtu takmer 30 mil. Sk a po jej odštátnení sa riaditeľom stal Peter Ottinger, bývalý štátny tajomník ministerstva zdravotníctva a poslanec NR SR za SDKÚ-DS. Ako ďalší príklad ministerstvo uvádza ústav v Dolnom Smokovci, kde pred transformáciou išlo takmer 108 mil. Sk, pričom po jej odštátnení sa do správnej rady dostal Karol Džupa, v tom čase poslanec parlamentu (ĽS-HZDS, neskôr nezávislý).
Správa kritizuje aj odštátnenie tzv. lukratívnych častí nemocníc, ako je patológia, dialýza, vyšetrovacie zložky či lekárne. Príjmy z ich prenájmu podľa ministerstva sú výrazne nižšie, ako boli príjmy pred odštátnením. To je podľa ministra zároveň jednou z príčin, pre ktoré vzrastajú dlhy zdravotníckych zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti štátu. Ďalšími sú najmä nedostatočné platby poisťovní, nárast platov, zrušenie regulácie cien, rast nákladov na lieky, cien energií a nákladov na exekúcie.
Ostrú kritiku si vyslúžila aj informačná kampaň hradená z prostriedkov Svetovej banky. Niektorí prijímatelia odmien podľa ministra sú v rovnakých firmách, ako vtedajší vrchný riaditeľ sekcie ekonomiky ministerstva zdravotníctva Ján Králik. Niektoré fyzické a právnické osoby za konzultačnú činnosť vyplácalo aj samotné ministerstvo zo svojho rozpočtu. Na "výplatnej listine“ sa za dané obdobie nachádzali okrem Jána Králika a ďalších aj členovia reformného tímu R. Zajaca. Správa spomína mená Miroslav Králik, Ernest Valko, Róbert Lenceš, Ján Árendárik, Henrieta Maďarová, Angelika Szalayová, Tomáš Szalay, Peter Pažitný, Alexandra Novotná či Jana Ježíková.
SITA
