Na detskú výživu treba klásť väčší dôraz
BRATISLAVA 2. júna (WEBNOVINY) - Strava malých detí by mala byť výživná a zdravá. Zhodujú sa na tom všetci odborníci, realita je však často iná.
Deti by v porovnaní s dospelými mali konzumovať iba desatinu množstva soli. Rýchlo si totiž zvyknú na jej nadmerne vysoké hladiny v potrave, čo vedie k zvýšenej spotrebe soli v neskoršom veku.
Slané a korenisté jedlá navyše vyvolávajú väčší pocit chuti do jedla, čo vedie k prejedaniu sa. V tejto súvislosti odborníci upozorňujú na príliš skorý prechod na kravské mlieko u malých detí. Práve toto mlieko totiž obsahuje dvakrát viac soli ako štandardné dojčenské mlieka. Skrytú soľ obsahujú aj potraviny určené na rýchlu prípravu. Nadmerné množstvo soli môžu znamenať aj malé dávky syrov a chleba. Príliš veľa soli pritom zaťažuje ešte nezrelé obličky.
Nevhodným sú aj presladené jedlá, hoci je pravdou, že cukor zohráva v strave detí významnú rolu. Prirodzene sa však vyskytuje vo výživných potravinách, akými sú ovocie, zelenina a materské mlieko. Tie teda treba uprednostniť pred rôznymi sladkosťami. Vo všeobecnosti ale sladká strava nie je pre deti vhodná a jej množstvo treba regulovať s ohľadom na správnu ústnu hygienu.
Dieťa v porovnaní s dospelým potrebuje na kilogram svojej váhy až trikrát viac energie a až osemkrát viac nutričných látok. Strava dospelých preto nemusí spĺňať ich výživové potreby. Potreba železa nevyhnutného pre rast mozgu je u dieťaťa najvyššia v siedmom mesiaci, takže je nevyhnutné aby sa aj strava prispôsobovala jednotlivému vekovému štádiu.
O zelenine platí, že je batoľatami najviac odmietanou stravou. Odpor majú najmä k zelenine zelenej farby. Kým dieťa príjme určitý druh zeleniny, zvyčajne ho najskôr až desaťkrát ochutná. Je to normálne, čo podmieňuje fakt, že kyslé a horké chute človek prirodzene odmieta. Dieťa skôr akceptuje sladšiu a hutnejšiu zeleninu ako hrášok a mrkva a najčastejšie odmietne horké druhy ako karfiol alebo brokolicu.
Na zeleninu v strave dieťaťa nemožno zabúdať, rôzne druhy zeleniny sú totiž dobrým zdrojom rozličných výživných látok. Dôležité je preto obmieňať ich od začiatku prikrmovania. Výskumy potvrdili, že ak počas týždňa striedate viacero druhov, dieťa si rýchlejšie zvyká a prijíma nové chute. Zelenina je aj výborným zdrojom vlákniny v dojčenskej a batoľacej výžive. Dieťa síce nepotrebuje vysoké množstvo, ale dve dávky zeleniny denne mu dodajú potrebné množstvo vlákniny, ktorá zabraňuje zápcham a podporuje pozitívnu črevnú mikroflóru.
Čo sa týka podávania ovocia odporúčania sa rôznia. Vo všeobecnosti by ale dieťa malo dostávať dve až tri dávky ovocia denne. Veľkosť dávky by sa mala postupne zvyšovať. Z niekoľkých lyžičiek v prvých mesiacoch prikrmovania, až po dávku, ktorá sa rovná veľkosti päste batoľaťa. Jedna dávka sa dá nahradiť stopercentným ovocným džúsom, viac sa neodporúča. Rovnako, ako množstvo, je dôležitá rozmanitosť ovocia.
Dôležitú úlohu vo výžive dieťaťa zohráva aj dojčenie. Práve ono nahrádza po pôrode výživne správnu stravu. V prípade, že matka dojčiť nemôže, mala by si vybrať mlieko, ktoré dokáže poskytnúť dieťaťu všetky potrebné živiny pre vývoj mozgu, očí a predovšetkým zabezpečí správne fungovanie imunitného systému.
Vhodná umelá výživa by sa mala zavádzať najskôr od ukončeného štvrtého mesiaca, v prípade bezproblémového dojčenia, od pol roka. Dieťa by nemalo dostávať bežnú domácu stravu, pretože obsahuje veľké množstvo soli. Bežná strava navyše nemusí spĺňať výživové požiadavky dieťaťa. Približne v siedmom mesiaci veku života výrazne narastá potreba železa. Preto by matka mala pred kravským mliekom uprednostniť špeciálne upravené "pokračovacie" mlieka. Kravské mlieko totiž nepokrýva zvýšenú potrebu železa a dôležitých vitamínov v tomto vekovom štádiu. Dôležité je podávanie rozmanitých druhov ovocných a zeleninových príkrmov.
SITA, AP
