Priedušková astma postihuje každého dvadsiateho človeka
BRATISLAVA 30. mája (WEBNOVINY) - Prieduškovou astmou je postihnutý približne každý dvadsiaty človek, spolu s ňou teda trpí asi tristo miliónov ľudí na svete. Pôvodne bolo toto ochorenie považované za poruchu pľúcnej svalovej hmoty, základná úloha zápalu v dýchacích cestách zistili až neskôr.
Dnes pribúdajú dôkazy, ktoré svedčia o systémovom charaktere astmy. Na zlom zvládaní tohto ochorenia sa môže u astmatikov podieľať aj alergická nádcha. Alergickú nádchu má totiž súčasne viac než 80 percent astmatikov. Tú charakterizuje ochorenie horných dýchacích ciest, pre ktoré je typické zdurenie nosnej sliznice, sekrécia z nosa, kýchanie a svrbenie v nose.
Zistenie, že astma a alergická nádcha sa spolu bežne vyskytujú, viedlo k vzniku koncepcie "jedny dýchacie cesty - jedno ochorenie". Vzťah medzi astmou a alergickou nádchou sa pritom niekoľko rokov pripisoval len spoločnému alergickému základu. Nové dôkazy však svedčia o tom, že alergická nádcha trojnásobne zvyšuje riziko rozvoja prieduškovej astmy.
Liečba chronických zápalových ochorení, medzi ktoré patrí aj priedušková astma, má už viac ako 100-ročnú históriu. Spočiatku boli možnosti liečby iba minimálne, najskôr bola skôr empirická, orientovaná na príznaky, ako na podstatu ochorenia. Neskôr, keď už bola podstata ochorenia známa, pacienti začali užívať kortikosteroidy v tabletkovej forme. Výrazný posun však nastal až v 60. rokoch, keď sa zdokonalili inhalačné pomôcky a medicína začala používať práškové formy kortikosteroidov. K výraznému posunu pomohlo aj objavenie ďalšej skupiny protizápalových liekov - antileukotriénov (v tabletkovej forme).
Astma sa môže objaviť v ktoromkoľvek veku života. Niektorých postihuje od detstva, u iných sa vyvinie v dospelosti, bez toho aby predtým spozorovali výrazné príznaky. Problémom ostáva, že mnohí o svojom ochorení ani nevedia. Na túto problematiku každoročne upozorňuje Svetový deň astmy, ktorým je 1. máj.
Pri tejto príležitosti sa aj na Slovensku konalo tento rok niekoľko podujatí v ktorých si astmatici mohli zmerať svoje sily. Dávno totiž neplatí, že pacienti s astmou sú vyradení zo spoločnosti a už vôbec nie, že nemajú športovať. Stretnutia astmatikov a ich priateľov sa tento rok konali 11., 12 a 19. mája na plavárňach v Bratislave, Trenčíne, Banskej Bystrici, Poprade a Košiciach. Plávanie je totiž vhodnou aktivitou na posilňovanie funkcie pľúc. Na plavárňach sa spolu stretlo 1 053 detí. Takmer polovica z nich podstúpila meranie pľúcnych funkcií.
Z výsledkov vyplýva, že u deviatich percent nedosahovali normálne hodnoty.
Medzi najčastejšie príznaky astmy patrí dýchavica (pocit ťažkého dýchania), záchvaty kašľa a piskoty. Stav astmatika sa mení podľa fyzickej námahy, stresu, počasia, alebo po kontakte s určitými látkami.
SITA
