Palmový a kokosový sú horšie než bravčová masť

BRATISLAVA 30. mája (WEBNOVINY) - Srdcovo-cievne ochorenia (SCO) sú na Slovensku už dlhé desaťročia najčastejšou príčinou úmrtí. Ako upozornila Jana Jurkovičová zo Združenia pre zdravie a výživu, SCO vznikajú v dôsledku pôsobenia kombinácie viacerých rizikových faktorov, vyvíjajú sa spravidla pomaly a dlhé roky sa neprejavia nijakými subjektívnymi príznakmi, ktoré by jedinca varovali, že má problém tohto charakteru.

Ochorenie potom môže vrcholiť akútnym infarktom myokardu alebo náhlou cievnou mozgovou príhodou. Výsledkom sú trvalé následky alebo smrť. Znamená to, že vysoký krvný tlak ani zvýšenú hladinu cholesterolu v krvi jedinec nerozpozná, zistiť sa totiž dajú iba zmeraním ich hladín u lekára. "Najväčší počet rizikových faktorov vzniku ochorenia patrí do skupiny, ktorú nazývame spoločným názvom: životný štýl.

Nesprávny životný štýl sa označuje aj za najväčšieho "vinníka" pri vzniku SCO a súčasne zmena životného štýlu je aj najefektívnejšia v predchádzaní choroby," povedala Jurkovičová a dodala, že k hlavným postupom, ktoré ponúka primárna prevencia, a ktoré sú kľúčové vo všetkých odporúčaniach pre všetky populačné skupiny, patria zlepšenie stravovacích zvyklostí, zvýšenie telesnej aktivity, úprava telesnej hmotnosti a nefajčenie.

Chorobnosť a úmrtnosť na SCO teda veľmi výrazne ovplyvňujú práve stravovacie zvyklosti. Zdravé stravovanie znižuje riziko SCO viacerými mechanizmami. Postupne dôjde k zníženiu hmotnosti, zníži sa krvný tlak, zlepšia sa hladiny tukových látok a cukru v krvi a pod. Zníženie LDL cholesterolu, nazývaného aj "zlý" o desať percent môže znížiť riziko srdcového ochorenia až o 20 percent.

Zvyšovanie hladiny cholesterolu v krvi negatívne ovplyvňujú najmä tzv. nasýtené tuky. Do tejto skupiny patria hlavne tuky živočíšneho pôvodu, z rastlinných najmä palmový a kokosový. Tie dokonca obsahujú približne dvojnásobok nasýtených mastných kyselín ako bravčová masť.

Ešte škodlivejšie pôsobia tzv. trans-formy mastných kyselín, ktoré vznikajú najmä pri vyprážaní alebo fritovaní a pri hydrogenácii rastlinných tukov. Ich hlavnými zdrojmi sú tukové pečivá, koláče, keksy, zákusky, instantné výrobky a všetky vyprážané a fritované jedlá, najmä jedlá tzv. rýchleho občerstvenia, dokonca aj rastlinného pôvodu. Ako uviedla Jurkovičová, príkladom môžu byť zemiakové hranolky, vyprážaný karfiol, šampiňóny, langoše, šišky a podobne.

Okrem toho sa v potrave vyskytujú aj látky, ktoré naopak, môžu hladinu cholesterolu znižovať. Pozitívne účinky sa zaznamenali pri vláknine, ktorej zdrojom je ovocie, zelenina a niektoré huby, celozrnné obilniny a strukoviny. "Priaznivý vplyv na krvné tuky majú aj nenasýtené mastné kyseliny, nachádzajúce sa hlavne v mastných rybách, v rastlinných olejoch, kvalitných rastlinných tukoch a v orechoch, vitamín C a tiež rastlinné steroly, ktoré majú podobnú štruktúru molekuly ako živočíšny cholesterol a v tráviacom trakte ho konkurenčne vytláčajú a zabraňujú tak jeho vstrebávaniu," odporučila Jurkovičová.

SITA