Hodnotenie nadhmotnosti a obezity u detí pomocou štandardov BMI
1. Štandard WHO – vychádza zo štandardu USA. Nie je vhodný pre použitie v Európe, lebo detská populácia v USA sa vo viaceých charakteristikách odlišuje od európskej (iné stravovacie návyky, iný genotyp a pod.).
2. Štandard IOTF (International Obesity Task Force) – sa vypracoval na základe údajov Veľkej Británie, Hong Kongu, Holandska, Singapúru, Brazílie a USA. Šlo o snahu spracovať celosvetovo platný štandard do vlastných tabuliek. Vychádza z predpokladu, že hraničné hodnoty BMI pre nadhmotnosť (25 kg/m 2 ) a obezitu (30kg/m 2 ) platné pre dospelých, možno štatisticky prepočítať na deti (ako keby dieťa bolo určitou zmenšeninou dospelého človeka). Proti tomuto kritériu namietala odborná verejnosť poukazujúcich na nepoužiteľnosť vo Veľkej Británii, Číne, ČR, Taliansku, atď.
3. Národné štandardy (National Reference Standards) – sa vytvorili na základe systematického sledovania vývoja antropometrických parametrov populácie v danej krajine. Najlepšie vystihujú stravovacie zvyklosti, miestny genotyp. Umožňujú včas zachytiť zmeny a upozorniť na potrebné systémové opatrenia. Ich nevýhodou je, že nie všetky krajiny majú potrebných odborníkov na vykonávanie rozsiahlych antropometrických prieskumov, ktoré sú náročné na organizačné a finančné zabezpečenie.
Na Slovensku majú takéto prieskumy dlhoročnú tradíciu. Prvý sa konal v rámci celého Československa už v roku 1951 a ďalšie prieskumy sa konali vždy v prvý rok nasledovného desaťročia.
Slovensko sa tým zaradilo medzi krajiny s veľmi dobre sledovanými rastovými charakteristikami detskej populácie a súčasne sa takto získali dlhodobé prehľady o vývinových trendoch slovenských detí a mládeže. Slovensko je jednou z mála krajín sveta, ktoré majú k dispozícii vlastné národné štandardy BMI.
Rôznorodosť prístupov na určenie hraničných hodnôt percentilov BMI:
| Krajina | USA | WHO | Veľká Británia | ČR | SR |
|---|---|---|---|---|---|
| Nadhmotnosť (percentil) | 85 | 85 | 92 | 90 | 90 |
| Obezita (percentil) | 95 | 95 | 98 | 97 | 97 |
Výsledky výskytu nadhmotnosti a obezity u detí a mládeže vo veku od 7 do 18 rokov sa získali spracovaním výsledkov celoštátneho antropometrického prieskumu (CAP), ktorý v roku 2001 organizoval Úrad verejného zdravotníctva SR. Spracovali sa na základe národných referenčných štandardov vypočítaných z výsledkov CAP v SR v roku 1991 rovnako pod vedením Úradu verejného zdravotníctva SR.
Výsledky štatistického spracovania antropometrických údajov získaných v roku 2001 a hodnôt BMI v jednotlivých vekových skupinách rozčlenených podľa Fettera, v každej vekovej skupine a vypočítané stredné, minimálne a maximálne hodnoty BMI, sú uvedené v tabuľke 1 a 2.
V tabuľkách sú uvedené aj počty jedincov zo skúmaného súboru, ktorých hodnota BMI presahuje úroveň 90 a 97 percentilu slovenského štandardu získaného z CAP 1991 rovnakým spôsobom. Výsledky uvedené v tabuľke 1 predstavujú spracovanie údajov súboru 10 889 chlapcov a v tabuľke 2 súboru 10 742 dievčat.
Z výsledkov vyplynulo niekoľko veľmi zaujímavých zistení. U chlapcov je závislosť výskytu nadhmotnosti a obezity na veku iná ako u dievčat . Pri skupine 7- až 8-ročných chlapcov je výskyt nadhmotnosti zhruba 11 %, z čoho výskyt obezity je okolo 7,2 percenta. S narastajúcim vekom percento chlapcov s nadhmotnosťou stúpa, až dosiahne vo veku 11 až 12 rokov (pred nástupom puberty) maximum. Potom opäť klesá.
Maximum predstavuje 17,5 percenta 12-ročných chlapcov s nadmernou hmotnosťou a 9,8 % obéznych 11-ročných chlapcov.
S narastajúcim vekom sa percento jedincov s nadhmotnosťou znižuje na úroveň 10 až 11 % vo veku 16 až 18 rokov. V tomto veku je percento obéznych chlapcov na úrovni 6 až 7 %. Z celkovej sledovanej vzorky populácie chlapcov malo nadhmotnosť 12,5 %, z čoho obéznych bolo 7,8 %. Aj keď tieto čísla sú mierne vyššie ako u dievčat, nemožno na ich základe povedať, že u chlapcov je významne vyšší výskyt obezity a nadhmotnosti ako u dievčat . Zrejme úlohu hrá neskorší nástup puberty u chlapcov.
Tab. 1: Prehľad hodnôt BMI podľa vekových skupín chlapcov, výskyt obezity a nadhmotnosti v absolútnych počtoch a v percentách (2001)
| Vek | Počet | Hodnoty BMI (kgm -2 ) | Počet | Percento | ||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| BMI str | BMI min | BMI max | nadhm. | obez. | nadhm. | obez. | ||
| 7 | 833 | 15,67 | 8,89 | 34,51 | 94 | 60 | 11,28 | 7,20 |
| 8 | 898 | 15,89 | 8,71 | 29,48 | 95 | 64 | 10,58 | 7,13 |
| 9 | 973 | 16,5 | 9,14 | 41,83 | 120 | 87 | 12,33 | 8,94 |
| 10 | 746 | 17,04 | 11,85 | 38,39 | 109 | 71 | 14,61 | 9,52 |
| 11 | 734 | 17,42 | 12,02 | 29,67 | 115 | 72 | 15,67 | 9,81 |
| 12 | 791 | 17,98 | 11,86 | 33,82 | 138 | 67 | 17,45 | 8,47 |
| 13 | 863 | 18,58 | 11,74 | 39,28 | 121 | 77 | 14,02 | 8,92 |
| 14 | 943 | 19,17 | 11,43 | 36,82 | 107 | 78 | 11,35 | 8,27 |
| 15 | 1114 | 20,14 | 13,31 | 37,87 | 145 | 81 | 13,02 | 7,27 |
| 16 | 1055 | 20,61 | 14,92 | 35,77 | 108 | 68 | 10,24 | 6,45 |
| 17 | 1020 | 21,29 | 14,29 | 37,38 | 102 | 77 | 10,00 | 7,55 |
| 18 | 919 | 21,66 | 14,27 | 38,02 | 108 | 52 | 11,75 | 5,66 |
Tab. 2: Prehľad hodnôt BMI podľa vekových skupín dievčat, výskyt obezity a nadhmotnosti v absolútnych počtoch a v percentách (2001)
| Vek | Počet | Hodnoty BMI (kgm -2 ) | Počet | Percento | ||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| BMI str | BMI min | BMI max | nadhm. | obez. | nadhm. | obez. | ||
| 7 | 832 | 15,63 | 7,15 | 50,39 | 120 | 68 | 14,42 | 8,17 |
| 8 | 907 | 15,91 | 11,52 | 30,22 | 132 | 81 | 14,55 | 8,93 |
| 9 | 941 | 16,34 | 10,29 | 29,25 | 120 | 61 | 12,75 | 6,48 |
| 10 | 774 | 16,86 | 7,15 | 44,77 | 101 | 50 | 13,05 | 6,46 |
| 11 | 767 | 17,55 | 11,28 | 38,47 | 107 | 64 | 13,95 | 8,34 |
| 12 | 837 | 18,05 | 9,12 | 36 | 106 | 55 | 12,66 | 6,57 |
| 13 | 843 | 18,71 | 12,5 | 38,67 | 86 | 45 | 10,20 | 5,34 |
| 14 | 832 | 19,7 | 12,11 | 38,86 | 98 | 65 | 11,78 | 7,81 |
| 15 | 1025 | 20,22 | 13,22 | 34,68 | 104 | 59 | 10,15 | 5,76 |
| 16 | 1011 | 20,77 | 13,81 | 60 | 112 | 63 | 11,08 | 6,23 |
| 17 | 1034 | 20,87 | 7,15 | 50,39 | 107 | 70 | 10,35 | 6,77 |
| 18 | 939 | 21,03 | 13,52 | 56,53 | 107 | 64 | 11,40 | 6,82 |
U dievčat sa percento dievčat s nadhmotnosťou, resp. obezitou pohybuje od 10 do približne 14,5 percenta, pričom výskyt nadhmotnosti je vyšší v mladších vekových skupinách a klesá smerom k dospelosti. Z toho výskyt obéznych dievčat sa pohybuje od 5,34 % do 8,93 % s maximom pri mladších vekových skupinách okolo 7 až 8 rokov.
V sledovanej skupine dievčat v roku 2001 sa teda prejavoval trend znižovania výskytu nadmernej hmotnosti a obezity s narastajúcim vekom. Tento pokles bol pri nadhmotnosti asi 0,5 % za rok života a aj pri obezite je tento pokles približne rovnaký. Naznačovalo by to, že s príchodom puberty, dospievaním a zorientovávaním sa vo svete dospelých začínajú dievčatá viac dbať o svoj zovňajšok a vzhľad. Menia svoje detské a pubertálne stravovacie návyky, pozornejšie sledujú svoju telesnú hmotnosť a riadia svoje stravovanie.
Pri časti z nich sa však často prejaví úplne opačný trend k zmene smerom k neúmernej štíhlosti, chudej postave a s tým spojenými problémami. Celkové percento dievčat s nadhmotnosťou bolo 12,1 % a s obezitou 6,9 %.
Obezita mladých v Európe
T. Lobstein a M. L. Frelut uverejnili v roku 2003 v časopise Obesity Review prehľad o výskyte nadmernej hmotnosti vo viacerých európskych krajinách. Väčšinou sa použila metodika IOTF, ale v niektorých krajinách, ako napr. Francúzsko, Česká republika, Veľká Británia, sa tieto parametre hodnotili podľa vlastných kritérií. Najviac údajov bolo pre spoločnú vekovú kategóriu 7 až 11 rokov, preto sme z našich výsledkov vybrali túto vekovú kategóriu a vypočítali sumárny údaj pre chlapcov a dievčatá, čím sa naše údaje stali porovnateľné s údajmi použitými v publikácii Prevalence of overweight among children in Europe spomínaných autorov.
Na základe týchto výsledkov je celkový výskyt nadhmotnosti vo vekovej skupine 7 až 11 rokov 13,2 %, čo je jedna z najnižších hodnôt v Európe . Pri použití metodiky IOTF a desatinného vekového členenia (WHO) dostaneme veľmi podobné hodnoty a nemá to prakticky žiadny vplyv na postavenie v európskom rebríčku.
Postavenie vekovej skupiny 7- až 11-ročných zo SR vo výskyte nadhmotnosti podľa publikácie Prevalence of overweight among children in Europe v Obesity Review je uvedený na obr. 1. Autori tejto publikácie vidia v geografickom rozložení výskytu nadhmotnosti dva základné trendy.
Jeden pripisujú rozdeleniu Európy na staré európske štáty s výrazne vyšším výskytom nadmernej hmotnosti a nové demokracie v strednej a východnej Európe plus Rusko . Tu rozdiel pripisujú najmä horším sociálnym pomerom, horším výživovým podmienkam a pod.
Druhý významný trend je v smere sever-juh , kde v južných štátoch je veľmi vysoký výskyt nadhmotnosti dosahujúci v niektorých prípadoch aj vyše 30 %. Dôvody tohto trendu môžu byť dva. Populácia v severnejších krajinách je vyššieho telesného vzrastu a zároveň vyššie priemerné teploty v juhoeurópskych krajinách vyvolávajú prirodzenú snahu po úspornom pohybe a nevyžadujú zďaleka taký energetický výdaj na udržiavanie teploty ako v chladnejších severných krajinách. Doteraz sa nepodarilo preukázať žiaden genetický faktor, ktorý by mal vplyv na toto severo-južné vzrastanie výskytu nadhmotnosti.
Prehľad výskytu nadhmotnosti vo vekovej skupine 7- až 11-ročných v niektorých európskych krajinách
Novakova J., Hamade J.: Public Health Authority of the Slovak Republic, Bratislava, 2006
Tab. 3: Výskyt nadhmotnosti a obezity v populácii chlapcov a dievčat vo veku 7 až 18 rokov podľa kritérií IOTF (údaje CAP 2001)
| Vek | Chlapci | Dievčatá | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Počet celkom | Nadhmotnosť | Obezita | Počet celkom | Nadhmotnosť | Obezita | |||||
| Počet | % | Počet | % | Počet | % | Počet | % | |||
| 7 | 876 | 110 | 12,56 | 48 | 5,48 | 883 | 154 | 17,44 | 37 | 4,19 |
| 8 | 977 | 131 | 13,41 | 40 | 4,09 | 948 | 158 | 16,67 | 46 | 4,85 |
| 9 | 814 | 123 | 15,11 | 42 | 5,16 | 833 | 135 | 16,21 | 30 | 3,60 |
| 10 | 747 | 114 | 15,26 | 29 | 3,88 | 780 | 116 | 14,87 | 24 | 3,08 |
| 11 | 782 | 129 | 16,50 | 27 | 3,45 | 856 | 150 | 17,52 | 21 | 2,45 |
| 12 | 813 | 123 | 15,13 | 22 | 2,71 | 854 | 117 | 13,70 | 18 | 2,11 |
| 13 | 869 | 116 | 13,35 | 26 | 2,99 | 868 | 116 | 13,36 | 22 | 2,53 |
| 14 | 527 | 66 | 12,52 | 21 | 3,98 | 469 | 45 | 9,59 | 6 | 1,28 |
| 15 | 1354 | 173 | 12,78 | 25 | 1,85 | 1269 | 135 | 10,64 | 19 | 1,50 |
| 16 | 1138 | 164 | 14,41 | 27 | 2,37 | 1064 | 104 | 9,77 | 22 | 2,07 |
| 17 | 1157 | 151 | 13,05 | 25 | 2,16 | 1128 | 102 | 9,04 | 21 | 1,86 |
| 18 | 337 | 32 | 9,50 | 8 | 2,37 | 329 | 25 | 7,60 | 7 | 2,13 |
Pri porovnaní údajov v tabuľke s údajmi o výskyte nadhmotnosti a obezity získanými použitím našej metodiky (tab. 1, 2, obr. 2, 3) zisťujeme, že kým pri nadhmotnosti sú číselné údaje výskytu porovnateľné, pri hodnotení výskytu obezity sa výrazne líšia.
Údaje získané podľa kritérií IOTF sú podstatne nižšie, obezita je len na úrovni 1,3 až 5,5 %, priebeh podľa veku je rozdielny a tiež rozdiely medzi chlapcami a dievčatami sú odlišné. Okrem toho slovenská populácia nespĺňa základný predpoklad, o ktorý sa opierala filozofia návrhu IOTF kritérií, a to dosiahnutie hodnôt 25 kg/m 2 a 30 kg/m 2 v 18. roku života, ako hraníc nadhmotnosti a obezity.
Súčasná mladá generácia dosahuje v období dospievania (18. rok života) hodnotu BMI 30 kg/m 2 len veľmi zriedka (zhruba 2,37 % u chlapcov a 2,13 % u dievčat). Preto by používanie IOTF kritérií, ktorých hlavnou ideou je konvergencia kritéria pre obezitu na „dospelú“ hodnotu 30 kg/m 2 vo veku 18 rokov, viedlo ku skresleniu údajov o výskyte obezity smerom nadol a mohlo by viesť k nekritickému uspokojeniu sa so stavom výskytu nadhmotnosti a obezity v našej súčasnej mladej generácii.
Obr. 2: Porovnanie výskytu nadhmotnosti a obezity u chlapcov podľa našej a IOTF metodiky
Obr. 3: Porovnanie výskytu nadhmotnosti a obezity u dievčat podľa našej a IOTF metodiky
Význam antropometrických prieskumov
Dosiahnuté výsledky potvrdili, že antropometrické prieskumy majú mimoriadny význam a získané údaje umožňujú monitorovať rast a vývinové trendy populácie detí a mládeže. Sú podkladom pre individuálnu rastovú diagnostiku v pediatrickej praxi pri posudzovaní zdravotného stavu dieťaťa.
Okrem toho sú potrebné pre získanie národných rastových štandardov, dôležitých pri skupinovej diagnostike ako metódy hygienickej teórie a praxe, sú tiež nevyhnutné pri štúdiu vplyvov životných podmienok na detskú a dospievajúcu populáciu a sú základom normotvorných ukazovateľov priemyselných výrobkov pre deti a mládež (odev, obuv, nábytok, hračky a pod.).
V realizácii celoštátnych antropometrických prieskumov je nutné pokračovať aj v budúcnosti, pretože iba ich prostredníctvom je možné získať referenčné štandardy potrebné na sledovanie tak závažného problému, akým je nadhmotnosť a obezita detskej a dorastovej populácie.
