Neurologické vyšetrenie

Zdroj foto: Shutterstock.com

Ako prebieha vyšetrenie?

Pri prvom vyšetrení si sestrička najprv opíše vaše osobné údaje z kartičky poistenca. Potom prejdete k lekárovi. Vyšetrenie sa začína bežným vyšetrovacím postupom.

• Lekár najprv odoberie anamnézu, tzn. bude sa vás pýtať na ťažkosti, ktoré vás k nemu priviedli: kedy ťažkosti vznikli, aký majú charakter. Ďalej sa pýta podľa charakteru ťažkostí. Napr. pri bolesti hlavy – v ktorých oblastiach vás hlava presne bolí, či bolesti niečo predchádza, či ju niečo sprevádza, nevoľnosť, vracanie, závraty...
  Pokračuje osobnou anamnézou. Aké lieky užívate? Máte na niečo alergiu? Liečite alebo liečili ste sa na niečo iné, alebo chodíte na kontroly k iným odborníkom? Prekonali ste nejaké operácie? Mali ste doteraz nejaké úrazy?
  Epidemiologická a cestovateľská anamnéza: Boli ste v poslednom čase v zahraničí? Najmä v oblastiach so zvýšeným výskytom infekčných ochorení? Nepoštípal vás kliešť? Ste v kontakte so zvieratami? Nepohrýzlo alebo nepoškrabalo vás nejaké zviera? Boli ste v poslednom čase v kontakte s chorým?
  Rodinná anamnéza: Lekár sa pýta na vrodené, dedičné alebo iné závažné ochorenia u pokrvných príbuzných, najmä rodičov, súrodencov, deti.
  Takúto podrobnú anamnézu lekár odoberá len pri prvom vyšetrení. Pri ďalších vyšetreniach kladie otázky vzhľadom na charakter vašich ťažkostí.
• Potom pristupuje k samotnému neurologickému vyšetreniu. Všíma si celého pacienta. Výraz tváre, sfarbenie kože, polohu, v akej sa nachádza, či je schopný zmeniť polohu, stav vedomia, orientáciu v čase a priestore.
• Základné neurologické vyšetrenie: Postoj – stojí sám alebo s oporou. Vyšetrí postoj v troch stupňoch:
• Stoj s mierne rozkročenými nohami a otvorenými očami,
• nohy spolu, oči otvorené,
• nohy spolu, oči zatvorené

Všíma si rovnováhu, držanie tela, nakláňanie sa na stranu, kolísanie. Niektoré postoje sú charakteristické pre určité poruchy. Napr. pri mozočkových poruchách je typický tzv. Opilecký postoj s kolísaním.
Chôdza. Lekár vás poprosí, aby ste prešli napr. od neho k dverám a naspäť. Všíma si charaketr chôdze, či chodí pacient sám alebo s oporou, kolísanie,...

Poruchy koordinácie vyšetrujeme skúško prst-nos – pacient sa má trafiť ukazovákom na špičku nosa pri otvorených a pri zatvorených očiach. Pri patologických zmenách triafa prstom na postihnutú stranu.

Chrbtica. Lekár sa pozrie na chrbát, vyšetrí bolestivosť výbežkov stavcov na tlak , zakrivenie chrbtice, obmedzanie pohyblivosti. Poprosí vás, aby ste sa predklonili, ruky dali dole, najviac ako sa dá. Vyšetrí pohyblivosť driekovej chrbtice – Stilorov, Schoberov, thomayerov príznak.

Meningeálne príznaky – napínacie manévre, ktoré sú pozitívne pri dráždení mozgových plien:
Opozícia šije – pacient predkloní hlavu a bradou sa dotkne hrudníka. U zdravého človeka je tento menéver možný v plnom rozsahu a nebolestivý.

Kernigov príznak – Pacient leží na chrbte, lekár mu zdvíha vystreté dolné končatiny. Pri pozitívnom príznaku a teda meningeálnom dráždení pacient nohy krčí a pociťuje bolesť v driekovej časti chrbtice.
Brudzinského príznak – pri pasívnom predklone hlavy pacient krčí dolné končatiny a bedrových kĺboch a v kolenách. Zdravý človek dolné končatiny krčiť nebude.

Amosov príznak – príznak trojnožky – lekár vyzve pacienta aby si sadol Pacient si sadá tak, že dáva horné končatiny dozadu – vtedy je príznak pozitívny.

Meningeálne príznaky sú pozitívne napr. pri meningitíde, encefalitíde, krvácaní pod mozgové pleny.

Vyšetrenie hlavy. Lekár si všíma tvar lebky. Poklepom prstami na lebku zistí bolestivosť, zvuk pri polepe. Všíma si uši, nos, ústa – či z nich nevyteká krv, mok, hlienohnis. Vytekanie krvi alebo miku z uší závažným príznakom. V ústnej dutine si všíma uloženie jazyka, či je čapík (uvula) v strednej čiare, poprosí vás jazyk vyplaziť. Všíma si reč, prehĺtanie (može vám podať pohár vody, a poprosiť, aby ste si odpili a prehĺtli.

Hlavové nervy. Lekár sa pýta na čuch, chuť, zrak a sluch. Tým zisťuje správnosť zrakového, čuchového, sluchového nervu. Ak máte ťažkosti s niektorým z týchto zmyslov, pošle vás na ďalšie vyšetrenie k jednotlivým odborníkom – očný, ušno-nosovo-krčný lekár.
Oči. Lekár si všíma symetriu očných štrbín, postavenie očných gúl, veľkosť zreníc. očné viečka, či nie je jedno poklesnuté, či sa oči úplne zatvárajú,. Vyšetrí reakciu zreníc na svetlo – fotoreakciu. Pri nepriamej fotoreakcii vám zavrie prikryje oko dlaňou. Po chvíli oko odokryje, zrenica by sa mala zúžiť. Potom vyšetrí druhé oko. Pri priamej fotoreakcii zasvieti z boku do oka baterkou. Zrenica by sa mala zúžiť.
Korneálny (rohovkový) reflex – kúskom vaty sa dotkne rohovky. Pri správnom korneálnom reflexe pacient zovrie viečka.
Vyšetrenie okohybných nervov – lekár vás poprosí aby, ste sledovali očami (nie hlavou) jeho prst. Všíma si pohyby očných gúľ a nystagmus.
Trojklanný nerv (nervus trigeminus, n.V). Vyšetrujeme bolestivosť výstupov nervu tlakom palca v troch oblastich – na obočí, v bolasti čeľustí a na brade. Jeho matorickú funkciu vyšetríme tak, že pacient zatne zuby a prstami hmatáme napätie žuvacích svalov. A maseterový reflex – pacient pootvorí ústa, na špachtľu, ktorá sa opiera o dolné rezáky udrieme kladivkom. Žuvacie svaly by sa mali stiahnuť a ústa sa poouzavrú.

Tvárový nerv (nervus faciealis, n. VII). Jeho senzitívnu funkciu vyšetríme tak, že prechádzame prstami alebo vatou po tvári pacienta a pýtame sa, čí cíti dotyk, či cíti dotyk rovnako na obidvoch stranách. Pri vyšetrovaní matorickej zložky tohto nervu si najprv všímame symetriu tváre v pokoji, pokles viečka, ústneho kútika, šírku očných štrbín, žmurkanie. Vyšetrí aj reflexy tvárového nervu poklepaním kladivkom na koreń nosa, pred ušnicu, na hornú a dolnú peru.

Vyšetrenie krku. Lekár si všíma náplň žíl, pulzáciu karotíd, symetriu krku, či nie ste naklonený na jednu stranu.
Vyšetrnei horných a dolných končatín. Neurológ si všíma symetriu končatín, gfarbu kože, svalstvo, rozsah pohybov vo všetkých kĺboch pri pasívnom (lekár hýbe vašou končatinou) aj aktívnom ( končatinou hýbete sami) pohybe. Svalovú silu – vyzve vás, aby ste napr. stlačili jeho ruku. Pritom si všíma ako silno mu ruku stlačíte a či je stisk rovnako silný na obidvoch stranách. Citlivosť – či cítite dotyk a či ho cítite na obidvochkončatinách rovnako. Vyšetrí sľachovosvalové a šľachovookosticové reflexy. Niektoré sú fyziologické, tzn. Sú prítomné u zdravých jedincov. Iné sú patologické, tzn. Objavujú sa pri niektorých poruchách. Vyšetrujú sa úderom neurologického kladivka na presne určené miesta alebo podráždením ostrejším predmetom a pod.

Reflexy vyštrujeme aj na bruchu podráždením kože ostrým predmetom. Odpoveďou má byť kontrakcia svalov.

Ďalšie vyšetrovacie metódy

Podľa charakteru vašich ťažkostí a nálezu pri základnom neurologickom vyšetrení vám môže neurológ doporučiť ďalšie vyšetrenia:

• Odber likvoru – odber mozgovo-miešnej tekutiny. Najčastejšie sa robí lumbálnou punkciou – nabodnutím likvorového priestoru v driekovej oblasti. Vpich sa robí v štrbine medzi 3. a 4. alebo 4. a 5. driekovým stavcom, prí. Medzi 5. driekovým stavcom a krížovou kosťou. Miecha končí pri 2. driekovom stavci, pretomsa nemusíte báť jej poškodenia pri tomto vyšetrení.
• RTG lebky v rôznych projekciách.
• RTG chrbtice.
• Angiografia mozgových ciev, karotíd.
• CT.
• NMR.
• USG.
• EEG (elektroencefalografia).
• EMG (elektromyelografia).
• Evokované potenciály – po podaní sluchového, zrakového alebo somatosenzorického podnetu sa vyprovaokujúe v príslušnej kôrovej oblasti mozgu potenciály, ktoré sa snímajú a zanamenávajú do kriviek.
  Rôzne iné vyšetrenia. Neurológ vám môže doporučiť aj vyšetrenie u iných špecialistov – otorinolaryngológ, ortopéd, psychiater a pod.
  Ďalšie postupy závisia od vyšich príznakov neurologického nálezu. Poproste svojho lekára o bližšie vysvetlenie.

Čo je k vyšetreniu potrebné?

Pacient sa objedná k neurológovi na doporučenie praktického lekára alebo iného špecialistu. Prípadne aj sám. Na vyšetrenie si donesie kartičku poistenca, vhodná je aj zdravotná dokumentácia.
Neurológ využíva pri vyšetrení reflexné kladivko, vatu, špendlík, baterku, špachtľu. 

Patologické zmeny môžeme nájsť pri všetkých neurologických ochoreniach, ochoreniach chrbtice, niektorých poruchách vnútorného ucha.