Nadváhou trpí polovica dospelých a každé tretie dieťa

BRATISLAVA 8. marca (WEBNOVINY) - Výskyt obezity sa za posledné dve desaťročia trojnásobne zvýšil. Nadváhu má v Európskom regióne Svetovej zdravotníckej organizácie (ER WHO) polovica dospelých a každé tretie dieťa. Alarmujúce je, že tretina z nich trpí obezitou a ich počet sa rýchlo zvyšuje. Epidémia obezity preto predstavuje jednu z najzávažnejších výziev pre verejné zdravotníctvo v ER WHO. Cieľom Európskej charty boja proti obezite, ktorú prijali vlani v holandskom Noordwijku, je potlačiť a zvrátiť súčasný trend zvyšujúcej sa hmotnosti obyvateľstva. Podľa riaditeľa Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR Ivana Rovného by mal byť do konca roku vypracovaný národný program boja proti obezite, ktorý by v priebehu štyroch až piatich rokov vyriešil súčasnú nepriaznivú situáciu. Medzi základnými opatreniami by malo byť zníženie marketingového tlaku, predovšetkým na deti, zlepšenie dostupnosti zdravších potravín, znižovanie tukov, voľných cukrov a solí vo vyrábaných produktoch a mnohé ďalšie. Pomocou lepšieho mestského plánovania dopravnej stratégie by sa mala podporiť chôdza a bicyklovanie.

Nadváha a obezita sú dané nadmernou hrúbkou podkožného tuku. Sú chronickým ochorením, ktoré je spojené s celým radom ďalších porúch. Ako rizikové faktory sa podieľajú na vzniku cukrovky, srdcovo-cievnych ochorení, nepriaznivo vplývajú na dĺžku a kvalitu života. Obézni ľudia majú problémy aj so zníženou pohyblivosťou. V ER WHO spôsobujú ochorenia súvisiace s nadmernou telesnou hmotnosťou ročne viac ako milión úmrtí. Obezita a nadmerná telesná hmotnosť sú totiž nezanedbateľnými predpokladmi aj pre vznik vážnych malígnych ochorení, akými sú nádory hrubého čreva, konečníka, prostaty, prsníka či krčka maternice. Zároveň sú príčinou mnohých gastrointestinálnych, endokrinologicko-reproduktívnych či šľachovo-skeletálnych ochorení, nevynímajúc problémy dýchacieho ústrojenstva. Nadváha a obezita sú nebezpečné obzvlášť v detskom veku, pretože si ju prenášajú aj do dospelosti. Ročná miera zvyšovania detskej obezity je desaťkrát vyššia ako bola v roku 1970. Podľa celoštátneho antropometrického prieskumu z roku 2001 trpí na Slovensku vyše 12 percent dievčat ako aj chlapcov nadváhou. Z nich je 7,8 percenta obéznych chlapcov a 6,9 percenta obéznych dievčat. Vzhľadom na nové moderné pohľady ako má človek vyzerať, aby bol krásny a príťažlivý, sa u dievčat vo veku 17 až 18 rokov objavili trendy zoštíhľovania. Ako dôkaz slúži porovnanie, z ktorého vyplýva, že chlapci za posledných päťdesiat rokov narástli o 9 centimetrov, no zároveň sa ich hmotnosť zvýšila o 7,7 kilogramu. Dievčatá síce narástli tiež, konkrétne o 5 centimetrov, ale k zmene hmotnosti u nich neprišlo. Ako povedala vedúca odboru hygieny detí a mládeže ÚVZ SR Jana Nováková, výskyt obezity na Slovensku ešte nemá charakter epidémie. Zároveň však upozornila, že nastal správny čas na to, aby sa zabránilo rozširovaniu nadváhy.

Obezita ovplyvňuje aj sociálny a ekonomický vývoj jednotlivých krajín. Nadmerná hmotnosť je zodpovedná za 6 percent výdavkov na zdravotnú starostlivosť v ER WHO. Epidémiu obezity majú "na svedomí" zmeny v sociálnom, ekonomickom, kultúrnom a fyzickom prostredí. Ako povedal riaditeľ Ústavu verejného zdravotníctva SR Ivan Rovný, energetická nerovnováha sa u obyvateľstva prejavila v dôsledku zníženia fyzickej aktivity či zmien v stravovacích návykoch. Zároveň k tomu prispela zvýšená konzumácia energetických, ale na živiny chudobných jedál a nápojov. Odporúčanú dávku zeleniny a ovocia si doprajú ľudia len v niektorých krajinách. Až dve tretiny dospelej populácie vo väčšine krajín ER WHO nie sú dostatočne fyzicky aktívne. Na celkovom zdraví človeka sa pritom podieľa životný štýl až 40 percentami. Podľa štúdie WHO Health Behaviour in School-aged Children (HBSC), do ktorej sa zapojilo po 1 500 žiakov piatych, siedmych a deviatych ročníkov zo 41 krajín vrátane Slovenska, strávi 46 percent detí dve až tri hodiny denne pri televízore. Počítačové hry pohltia cez pracovné dni 40 percentám školákom dve hodiny. Popritom až 25 percent detí nikdy neraňajkuje a 43,8 percent zje i niekoľko sladkostí denne. Ovocie má na dennom jedálničku 31 percent žiakov, pričom na zelenine si denne pochutí len 22 percent opýtaných detí. Deťom preto chýbajú odporúčané denné dávky vitamínov či minerálnych látok, ktoré by mali prijímať práve v podobe ovocia a zeleniny. "Musíme preferovať podávanie vitamínov v prirodzenej forme, teda podávať ovocie a zeleninu. Opodstatnenosť syntetických vitamínov je len vtedy, ak je dieťa choré, v rekonvalescencii alebo pri zvýšenej námahe," povedala Nováková. Podľa nej neexistuje dobrá a zlá potravina. "Existuje iba nesprávne a správne stravovanie. Strava má byť zmiešaná, čiže z každého niečo, ale v správnom pomere. Keď človek jedáva viackrát denne menšie dávky, je tam menšie riziko vzniku obezity, ako keď sa raz za deň poriadne naje a potom neje nič," dodala. Deťom by zároveň nemal chýbať pravidelný pohyb. Podľa Novákovej je výbornou motiváciou pre deti víkendové rodinné športovanie, ktoré si dieťa osvojí už v predškolskom veku. Chýbať by však nemali ani pravidelné pohybové aktivity v rámci školy či rozličných krúžkov. "Pohybu by malo byť každý deň troška, aby bol kontinuálny a stal sa súčasťou každodenného života dieťaťa," uviedla Nováková.

SITA