Deň výskumu rakoviny
Po prvýkrát 7. marec – Deň výskumu rakoviny má dva hlavné ciele:
- ukázať pacientom a ich rodinám, čím konkrétnym im výskum pomáha,
- presvedčiť lekárov – onkológov, že ich spolupráca na výskume je nevyhnutná pre ďalšie napredovanie v boji s rakovinou.
Podľa predsedu Ústavu experimentálnej onkológie SAV Čestmíra Altanera je nevyhnutný vznik nádorovej banky, ktorej existenciu a financovanie by zaručovala legislatíva. Za prioritu považuje aj systematickú diagnostiku dedičných predispozícií na vznik rakoviny. Pomohlo by aj operatívne financovanie novovyvinutých diagnostických a liečebných metód zo zdravotného poistenia. Liečba pacientov s rakovinou by tiež bola úspešnejšia, ak by sa voľba terapeutických postupov určovala na základe molekulárnych markerov zistených na nádorových bunkách.
Rozvoju aplikovaného výskumu rakoviny by podľa Č. Altanera pomohlo zvýšenie a zintenzívnenie účasti lekárov na aplikovanom výskume. Odporúča aj vytvorenie kombinovaných tímov molekulárnych biológov a lekárov. Dobrým predpokladom by bola možnosť nadštandardných molekulárno-diagnostických vyšetrení v biomedicínskych akademických zariadeniach, ktoré by sa stali poskytovateľmi ústavnej zdravotnej starostlivosti – to všetko by bolo podporené legislatívou.
Pre vedomostnú spoločnosť, ale aj ekonomiku by bolo prínosom, keby sa:
- verejne deklaroval počet pacientov s rakovinou, ktorých život sa podarilo zachrániť alebo predĺžiť, príp. zlepšiť vďaka pokrokom vo výskume a jeho aplikácii v praxi,
- vytvorili lepšie podmienky pre patentovanie a využívanie onkologických a diagnostických testov a liečebných postupov vyvinutých na Slovensku,
- každoročne zverejnil objem financií, ktoré sa ušetrili v rezorte zdravotníctve vďaka onkologickému výskumu.
Podľa prezidentky Nadácie Výskum rakoviny Margity Klobušickej nadácia by chcela poukázať na problémy aplikovaného výskumu rakoviny, ktoré spomaľujú prenos vedeckých poznatkov do klinickej praxe, teda „z laboratórií k pacientom“. Napríklad výskumné pracoviská Slovenskej akadémie vied patria do rezortu školstva, výskum s aplikáciou do onkológie však vytvára ekonomicky vyčísliteľné výstupy do rezortu zdravotníctva. Okrem toho príslušnosť do dvoch rôznych rezortov sťažuje vytváranie kombinovaných tímov vedcov a lekárov a brzdí efektívnu prácu v prospech onkologických pacientov, dodáva M. Klobušická.