V znamení pohybu - Strelec I. 23.11 – 21.12
Súhvezdie Strelca je mimoriadne zvláštny klenot predlžujúcich sa nocí na konci kalendárneho roku. Podľa starých gréckych mýtov sa jedná o kentaura, polomuža - polokoňa, ktorý sa dostal ako deviate znamenie zverokruhu na nebo iba v dôsledku neprehľadných intríg bohov a bohýň z Olympu. A mudrci z observatórií vyjavia vedomosť, že v našich zemepisných šírkach táto hviezdami ovenčená čudná bytosť nikdy nevychádza celá nad horizont. Skrýva svoje znetvorenie a hanbí sa za svoj handicap. Číha v zálohe a zo svojej jedinečnej pozície v samom strede Mliečnej dráhy neomylne strieľa na nás okrídlené šípy. Paradox pohybu - šíp znamená život, šíp znamená smrť. Pohyb a stagnácia...
Ako sa vyrovnať s handicapom ? Ako sa naučiť žiť so svojou chorobou ? Desaťročia sme boli vychovávaní úplne naopak. Telesne postihnutí jedinci boli izolovaní od ostatnej populácie v zvláštnych ústavoch, či zariadeniach s pitoresknými názvami. Režim hral svoju falošnú a obludnú hru, všetci boli štastní a zdraví. Až do toho novembrového dňa, na ktorý si už spomenie málokto. Z pešiakov na šachovnici dejín sa náhle stali strelci, ktorí namierili svoje kuše na červený terč.
Nie je ľahké pripomenúť zdravým, že okrem nich sú tu aj iní, menej šťastní. Piktogramy na parkoviskách ? Bezbariérová architektúra ? Charita a verejné zbierky ? Stále chýba model, ktorý by pohol svedomím.
Ale predsa raz celý svet zatajil dych a niečo sa zmenilo. Barcelona 1992, slávnostný otvárací ceremoniál olympijských hier. Po prvýkrát v histórii organizátori zverili zapálenie olympijského ohňa handicapovanému športovcovi. Španiel Antonio Rebollo sa narodil v znamení Strelca ( 27.11.1960 ) a dlho bol veľkou nádejou športovej lukostreľby vo svojej rodnej krajine. Po vysokej amputácii ľavej dolnej končatiny sa jeho úspešná kariéra zdanlivo skončila. Rebollo sa však nevzdal a bojoval ďalej. Dosiahol skvelé úspechy v tíme handicapovaných športovcov na medzinárodných súťažiach v ľukostreľbe a stal sa vzorom pre mnoho postihnutých atlétov. Organizátori olympijských hier v Barcelone dokázali urobiť gesto a pre 25 júl 1992 napísali úžasný scénár.
Kto nevidel, neuverí. Stotisícový dav na štadióne vytvoril absolútne ticho. Antonio Rebollo, celý v bielom, zapálil hrot svojho kónického karbónového šípu s dutou hliníkovou kostrou. V okamihu krajného natiahnutia tetivy všetci sklopili oči. Je možné trafiť horacim šípom niekoľko sto metrov vzdialenú vysokú vežu naplnenú horľavinou na opačnom konci štadióna ?
Slovo je ako šíp. Ak ho raz vypustíš, už nikdy sa nedá vrátiť späť. Horiaci šíp Antonia Rebolla zasiahol jednu miliardu ľudí priamo do srdca.
