Mlieko je stále základnou zložkou výživy
Deti sú najohrozenejšou vekovou skupinou z hľadiska príjmu primeraného množstva vápnika. V posledných rokoch sme na Slovensku zaznamenali prudký pokles spotreby mlieka a mliečnych výrobkov, ktoré vápnik obsahujú. Okrem toho mlieko obsahuje stopové prvky ako magnézium, fosfor, draslík, zinok, selén a jód.
V súčasnosti dosahuje príjem vápnika u detí zhruba 60 % odporúčaného množstva (500 až 1 200 mg/deň podľa veku). Dnes, 28. septembra, si pripomíname Svetový deň mlieka v školách.
Podľa zistení štúdií iba 43 % detí pije mlieko každý deň (max. 3 dl), 45 % nepravidelne a 12 % detí nepije mlieko vôbec.
Názory na spotrebu mlieka sú rôzne. Odporcovia pitia mlieka, resp. výrazného zníženia spotreby mlieka tvrdia, že existuje množstvo iných potravín, ktoré obsahujú oveľa viac vápnika ako mlieko (mak, sezam, brokolica, čínska kapusta, mandle, vlašské orechy, listová zelenina, lieskové oriešky, sušené figy, riasy).
Podľa odporúčaní WHO však mlieko je, bolo a bude základnou zložkou výživy človeka.
„Hlavným cieľom zvýšenia spotreby mlieka v školách je zvýšenie spotreby vápnika u školopovinných detí a to obnovením mliečnych desiat na školách a zvýšením spotreby kyslo-mliečnych výrobkov, tvarohu a syrov s nízkym obsahom tuku (do 20 % tuku v sušine),“ vysvetľuje MUDr. Jana Hamade z Úradu verejného zdravotníctva SR. Mliečny program vychádza z Programu ozdravenia obyvateľov SR, ktorý schválila vláda v novembri 1999.
Školský mliečny program
„V rámci obedov v školách a v školských zariadeniach nie je možné zabezpečiť dostatočný prívod vápnika, preto je žiaduce podávať mlieko a mliečne výrobky deťom počas celého dňa, najlepšie podávaním tzv. školského mlieka v rámci školského mliečneho programu,“ uvádza J. Hamade. „Školský mliečny program sa realizuje v základných školách počas prestávok spravidla dopoludnia v školských jedálňach alebo konzumáciou výrobkov napríklad z automatov alebo školských bufetov (napr. na základných školách v Nitre – pozn. aut.).“
Do programu sa zapojilo 181 školských jedální na celom Slovensku (najviac v Košickom – 66, v Banskobystrickom – 46 a 27 v Prešovskom kraji). Z Bratislavského kraja to nie je ani jedna školská jedáleň.
Riziká mliečneho programu
Podľa J. Hamade sú dve základné:
- epidemiologické (sekundárna kontaminácia pri manipulácii, resp. rozlievaní mlieka do pohárov),
- nutričné (výrobky s vysokým obsahom tuku, zníženie nutričnej hodnoty pri ultravysokotepelnom ohreve).
„Pri manipulácii s mliekom v školskom mliečnom programe sa preto dôsledne dodržiavajú hygienické požiadavky,“ zdôrazňuje J. Hamade. Mlieko je, samozrejme, rizikom pre deti, ktoré sú naň alergické.
