Neznášam lepok!

Celiakia (gluténová enteropatia) je chronický zápal sliznice tenkého čreva a prejavuje sa ľuďom s určitými genetickými vlohami. Celiakia je zapríčinená neznášanlivosťou bielkoviny gluténu, nazývanou aj lepok. Nachádza sa v obilovinách – v pšenici, jačmeni, žite a ovse. Pre permanentnú neznášanlivosť lepku dochádza k vyhladeniu sliznice tenkého čreva, ktorá je normálne zvrásnená. Vyrovnaním sliznice sa zmenšuje plocha na vstrebávanie živín, preto odchádzajú nevyužité stolicou a v tele je ich nedostatok.

Človek s celiakiou chudne, má hnačky, nedostatok dôležitých látok v organizme (mnohé sa dajú vyšetriť z krvi). Miera subjektívnych ťažkostí a odchýlok v laboratórnych vyšetreniach závisí od veľkosti a stupňa vyhladenia sliznice. Ak je mierne, ťažkosti sú nevýrazné, a naopak, pri úplnom vyhladení sa príznaky prejavujú naplno.

Celakia je známa od roku 1888, kedy ju po prvýkrát popísal Samuel Gee. V roku 1950 Dick objavil vzťah medzi lepkom a ochorením, mechanizmus toxického efektu lepku však nie je doteraz presne známy.

Ťažko ju odhaliť

Celiakia sa v minulosti považovala za pomerne zriedkavé ochorenie prejavujúce sa najmä u detí. S príchodom nových diagnostických možností (hlavne vyšetrovanie hladiny špecifických protilátok z krvi) je však výskyt ochorenia v našich zemepisných šírkach asi desaťnásobne vyšší. Postihuje jedného zo 140 až 300 ľudí. Tým sa celiakia stáva jedným z najrozšírenejších ochorení tráviaceho systému s rôznorodým a širokým spektrom klinických príznakov.

Hlavne medzi dospelými je veľa nediagnostikovaných prípadov celiakie. Od objavenia sa prvých príznakov až po diagnostikovanie celiakie môže uplynúť mnoho času, podľa skúseností od 8 do 15 rokov. Choroba sa dokonca niekedy nezistí, pretože príznaky celiakie nemusia byť špecifické. Pri deťoch sa na celiakiu myslí často, lebo podozrenie na chorobu je podporené typickými ťažkosťami.

Pri celiakii môžete mať niektoré z nasledovných typických príznakov:

• hnačka, ale aj zápcha,
• tuková mastná stolica,
• chudnutie,
• chudokrvnosť (anémia),
• rednutie kostí (osteoporóza),
• zvýšená kazivosť zubov,
• slabosť.

Niektorým celiakiu zistia vyšetrením, ktoré absolvujú len preto, lebo ich prvostupňoví príbuzní mali celiakiu. Koncom 90. rokov sa sledovali novozistení dospelí celiatici – ochorenie sa vyskytovalo vo všetkých vekových skupinách žien aj mužov. Laboratórne sa v súčasnosti najčastejšie zisťuje chudokrvnosť pri nedostatku železa, vitamínu B 12 alebo kyseliny listovej, nízka hladina bielkovín, minerálnych látok – najčastejšie vápnika, horčíka, draslíka a fosforu.

V mladosti aj dospelosti

Celiakia sa môže prejaviť v každom veku. Typické symptómy nie sú v dospelosti také výrazné ako u detí. V detstve býva pri celiakii dominujúcim príznakom hnačka, ktorá je vo vyššom veku zriedkavejšia (ak sa vyskytuje, tak v epizódach). Dospelých častejšie trápi nafukovanie, škŕkanie v bruchu, pocit prelievania črevného obsahu, plynatosť, niekedy dokonca zápcha. V popredí môžu byť mimočrevné ťažkosti, hlavne slabosť a ľahká unaviteľnosť, pokles hmotnosti, nižší vzrast, bolesti brucha, kazivý chrup, mravčenie na dolných končatinách alebo ich opuchy z nedostatku bielkovín, kožné zmeny, časté infekcie dýchacích ciest, tzv. ústne kútiky.

Ženy môžu mať poruchy menštruačného cyklu, dokonca im hrozí neplodnosť. Ochorenie sa často prejaví v gravidite, po pôrode, v stresových situáciách, pri vysokom príjme gluténu, ale aj po infekčných ochoreniach spôsobených napríklad adenovírusom 12.

Klinický obraz klasickej celiakie závisí od:

• veku,
• stupňa histologických zmien na tenkom čreve,
• od výživy,
• príjmu gluténu potravou,
• dĺžky dojčenia dieťaťa,
• od včasnosti začiatku podávania gluténu potravou.

Pri dlhšom dojčení dieťaťa, alebo keď sa múčna potrava do jedálnička zaradí neskôr (po 7. mesiaci), v dospelosti je potom menšie riziko, že ochorie na celiakiu.

Svojské ochorenie

Celiakia patrí medzi autoimúnne ochorenia, s inými sa môže aj združovať, hlavne s chorobami s podobným genetickým základom. Najčastejšie s herpetiformnou dermatitídou, ktorá postihuje kožu hlavne nad lakťami, kolenami, na predlaktiach a označuje sa za kožný prejav črevnej imunitnej odpovede na príjem gluténu, ale aj s postihnutím štítnej žľazy (autoimúnnou tyreoitídou), zápalovým ochorením pečene (chronickou hepatitídou), postihnutím kĺbov (reumatoidnou artritídou) Sjőgrenovým syndrómom alebo s diabetom mellitus 1. typu (5 – 7 % ľudí).

Navyše, klinicky manifestovanú celiakiu má iba časť chorých. Ostatní nemajú hlavné symptómy, ale typické poškodenie sliznice druhej časti tenkého čreva. V súčasnosti sa odhaduje, že celiakia je výrazne poddiagnostikovaná. Liečená je iba špička ľadovca, asi 20 % zo skutočného počtu celiatikov. Väčšinou ide o ľudí s typickými klinickými príznakmi (tzv. klinická celiakia). Neliečených je teda asi 80 % osôb. V týchto prípadoch ide o tichú, skrytú bezpríznakovú (latentnú) a potenciálnu celiakiu.

Tichá celiakia – ľudia bez klinických príznakov, ale s poškodením sliznice tenkého čreva.

Latentná celiakia – charakterizovaná normálnou sliznicou, ale súčasne sú pozitívne protilátky v krvi.

Potenciálna celiakia – označuje ľudí, ktorí nemajú alebo nikdy nemali histologické zmeny na sliznici tenkého čreva, ale majú imunologické znaky podobné tým, ktoré sa nachádzajú pri celiakii.

Ako ju liečiť

Liečba celiakie spočíva vo vynechaní gluténu – lepku z potravy, ktorý sa nachádza v pšenici, jačmeni, raži a ovsi. Všetky tieto produkty nahraďte bezlepkovými výrobkami, sú označené symbolom – prečiarknutým pšeničným klasom. Používajte bezlepkovú múku a z nej vyrobený chlieb, pečivo, cestoviny aj sladkosti.

Na prvý pohľad je liečba a aj samotná bezlepková diéta jednoduchá, no nezabúdajte, že na prípravu mnohých jedál potrebujete múku, napríklad aj zemiaková omáčka musí byť zahustená špeciálnou bezlepkovou múkou, palacinky či párky musia byť tiež bezlepkové. Pozor na to, že lepok môže byť aj v potravinách, v ktorých by ste ho vôbec neočakávali, napríklad v horčici, kečupe, žuvačkách, v niektorých druhoch alkoholu (whisky).

Zdroj: Časopis DIABETIK 05/2006