V znamení pohybu - Panna I. 23.8 - 22.9

Fenomenálny američan Lance Armstrong (narodený v znamení Panny 18.9.1971) mal skvele naštartovanú kariéru cestného cyklistu - vytýčil si cieľ byť lepší ako legendárny Edy Mercx. Húževnatý texasan bol úplne v pohode až do októbra 1996. Vtedy lekári oznámili dvadsaťpäťročnému mladíkovi šokujúcu zvesť. Diagnóza rakoviny semenníkov s metastázami do mozgu a pľúc sa rovná prakticky ortieľu smrti - šanca na prežitie je menej ako desať percent. Šokovaný Armstrong si hodil symbolickou mincou a prijal výzvu ozajstných bojovníkov. Podľa jeho vlastných slov mal silný pocit, že jeho športové poslanie sa ešte nenaplnilo! Zákerná choroba v ňom prebudila psychické i fyzické rezervy netušených rozmerov. Zmrazil spermie, podrobil sa chirurgickému zákroku a prežil chemoterapiu. Následne začal s neuveriteľne náročným pohybovým tréningom a v roku 1999 sa postavil na štart najťažších cyklistických pretekov na svete. Skutočnosť, že Tour de France vyhral nielen v tom roku, ale ešte šesťkrát za sebou patrí do dimenzie science fiction.

Pozadie príbehu Lance Armstronga tvorí mimoriadna kombinácia genetickej výbavy a psychickej odolnosti v súvislosti s hrozbou zániku existencie. Výskumy v tejto oblasti preukázali, že existujú takzvané tri bariéry smrti. Zoči voči zániku sa človek po úvodnom šoku inštinktívne snaží uniknúť a urobiť maximum pre záchranu. To je prvá, rozhodujúca bariéra - bariéra bojovníkov. Za touto bariérou to už vyzerá horšie, smrteľné ohrozenie pokračuje a šance indivídua sa zmenšujú, hoci vnútorné i vonkajšie zdroje organizmun sú stále k dispozícii. Ak človek nenájde v sebe dostatok odhodlania a viery, postupne celkom rezignuje a pasívne vyčkáva svoj osud. To je druhá bariéra smrti, bariéra nádeje. Tretia bariéra je bariéra zúfalstva. Za touto hranicou sa už človek nebráni, zmierený s osudom si sám želá okamžitý koniec a sám sa vrhá do náruče nadchádzajúcej smrti.

Z hľadiska modernej vedy sa jedná o panenskú oblasť. Tejto neprebádanej sfére dominuje nový odbor - psychoneuroimunológia. Výzkumy potvrdzujú, že u zložitých ochorení hrá psychika väčšiu úlohu, ako sme si vedeli predstaviť. Všetky myšlienky, všetky pocity vníma a analyzuje nielen centrálna nervová sústava, ale i celé telo. Emócie majú obrovský, netušený a doposiaľ podceňovaný vplyv na naše zdravie. A práve na tomto rozhraní profitujú občas ľudoví liečitelia.

Komplikovaný príbeh Lance Armstronga končí happy endom a má jednoduchý odkaz - prvoradá je ozajstná túžba po obnovení poriadku v našom tele. Tak čo, hodíme si mincou ...?