Nechutné! Aké choroby na nás číhajú vo vode?

„P_ri kúpaní vo voľnej prírode, ale aj na kúpaliskách sa dostávame do kontaktu s množstvom mikroorganizmov, ktoré môžu ohroziť naše zdravie. Ide o všetky druhy mikróbov od vírusov a baktérií cez prvoky, huby a plesne, až po črevné parazity,“_ uviedla pre ZDRAVIE.sk MUDr. Margaréta Sláčiková z Úradu verejného zdravotníctva SR (ÚVZ).

„Mikroorganizmy sa dostávajú do vody výlučkami z organizmu ľudí a zvierat. Nie sú to len chorí alebo nosiči. Treba si uvedomiť, že každý zdravý človek je osídlený najrôznejšími aj patogénnymi mikroorganizmami, ktoré sa pri zanedbaní zásad hygieny spláchnu do vody z povrchu tela, telesných otvorov, prípadne sa do nej dostanú rôznymi telesnými výlučkami,“ objasňuje M. Sláčiková. Zo zvierat sú v tejto súvislosti nebezpečné najmä výlučky hlodavcov a vtákov.

Umelé kúpaliská

Na kúpaliskách môže byť voda nebezpečná, keď sa nedodržiavajú zásady hygieny prevádzky, prekračuje sa ich kapacita, nedostatočne sa vymieňa a chlóruje voda. „Svoj podiel na zhoršenej kvalite vody majú aj samotní návštevníci, ktorí nedodržiavajú nariadenia prevádzkovateľov kúpalísk, nepoužívajú WC a sprchy pred vstupom do bazénov, prípadne navštevujú kúpaliská, aj keď vedia, že trpia prenosným ochorením,“ upozorňuje odborníčka MUDr. Viera Jančulová z ÚVZ.

Jazerá a vodné nádrže

V jazerách a vodných nádržiachnie je taká veľká koncentrácia kúpajúcich sa ako v bazénoch, ale na druhej strane zase nie je možná dezinfekcia vody. „ V prospech prírodných lokalít svedčí aj to, že sa v nich voda neprehrieva na 37 °C, čo je ideálna teplota pre prežívanie patogénnych baktérií, ako to často býva v umelých, najmä v termálnych bazénoch. Nebezpečná situácia vzniká pri masívnej kontaminácii vody presakovaním kanalizácie, trativodov žúmp, nehovoriac o priamom vypúšťaní splaškových vôd do riek a jazier,“ vysvetľuje V. Jančulová.

Prenos infekcií

Z vody do organizmu ľudí mikroorganizmy prenikajú rôznymi cestami, napr. prehltnutím, vdýchnutím aerosolu, cez spojivky a iné sliznice, cez poškodenú, ale i zdravú kožu.

Vodou sa najčastejšie šíria pôvodcovia črevných nákaz. Zvyčajne sú to gastroenteritídy. Môžu ich spôsobiť baktérie, ktoré sa za normálnych okolností vyskytujú v stolici zdravých ľudí. „Ich malé množstvo vo vode nemusí predstavovať nebezpečenstvo pre dospelých, ale môže zapríčiniť ochorenie u detí,“ upozorňuje M. Sláčiková. „Môže ísť aj o vírusové gastroenteritídy, ale aj o iné vírusové ochorenia. V minulosti sa u nás aj takto šírila detská obrna, v súčasnosti sú častejšími vírusové zápaly očných spojiviek . Výnimočne, pri masívnej kontaminácii, môže dôjsť aj k vírusovému zápalu pečene typu A,“ uvádza M. Sláčiková.

V bazénoch s termálnou vodou sa môžu vyskytovať prvoky – améby, z ktorých niektoré druhy sú pre človeka nebezpečné a vyvolávajú miernejšie príznaky ochorenia črevného traktu, ale aj zápaly mozgu a mozgových blán.

Deti aj dospelí sú na kúpaliskách vystavení pôsobeniu mikroskopických húb, plesní a kvasiniek, ktoré vyvolávajú najčastejšie povrchové ochorenia kože, nechtov, vlasov a slizníc a prejavujú sa úporným svrbením. Možné sú aj infekcie rán, zápaly močových a pohlavných orgánov.

„ Z vody, do ktorej sa dostali výlučky hlodavcov, sa na kúpajúcich ľudí môžu preniesť leptospiry – špirálovité baktérie, ktoré prenikajú do organizmu cez kožu alebo prehltnutím. Vyvolávajú ochorenia, ktoré majú prejavy chrípky alebo prebiehajú s príznakmi poškodenia CNS (zápal mozgu a mozgových blán), pečene a obličiek,“ hovorí M. Sláčiková.

Nebezpečné sinice

V prírodných vodách sa môžu premnožiť alergizujúce a toxické sinice. „Sinice u citlivých jedincov, najmä u detí, môžu vyvolať alergické reakcie ako sú dýchacie problémy, kožné vyrážky, zápaly očných spojiviek. Po prehltnutí sa môžu prejaviť toxické účinky, nevoľnosť, zvracanie, bolesti hlavy, kŕče a hnačky,“ konštatuje V. Jančulová.

Prevencia

Podľa MUDr. Sone Fundrákovej z Úradu verejného zdravotníctva prevencia infekcií súvisiacich s kúpaním jasne vyplýva z už spomenutých hygienických zásad. Využívať by sme mali len kúpaliská s povolenou a kvalitnou prevádzkou, kde má voda požadovaný obsah chlóru (záznamy o priebežnom meraní obsahu chlóru a teploty vody by mali byť na vývesných tabuliach), je priehľadná (len v bazénoch napĺňaných vodou, ktorú prirodzený obsah minerálnych látok zakaľuje alebo sfarbuje, nemusí byť priehľadná voda), nezapácha po moči, ale ani výrazne po chlóre, kde nie sú steny bazéna porastené slizovými alebo zelenými povlakmi. Deti by sa mali kúpať len v bazénoch pre ne určených.

Každý by mal dodržiavať zásady osobnej hygieny a to pred vstupom do bazénu, ako aj po vykúpaní. Voda v detských bazénoch by sa mala zohrievať najmenej na 30 °C a mala by sa vymieňať minimálne raz za deň. Pri recirkulácii vody by sa mala voda v detskom bazéne vymeniť jedenkrát za hodinu. Pre deti do troch rokov majú byť samostatné bazény.

Na nekrytých plavárňach môžu byť detské bazény vybudované len na miestach dostatočne oslnených a zatrávnených. O povolení prevádzky a dodržiavaní prevádzkových predpisov, o vykonávaní kontroly kvality vody prevádzkovateľom, ako aj orgánmi na ochranu zdravia, sa možno presvedčiť v záznamoch prevádzkovej knihy kúpaliska.

„Neodporúča sa kúpať vo vodách s obsahom siníc (tzv. vodný kvet) a tam, kde je možné prenikanie fekálneho alebo iného znečistenia. Ideálne je čo najskôr sa umyť pod prúdom čistej vody a plavky dôkladne vyprať. Pre deti môže byť rizikom aj hranie sa pri brehoch s nahromadenou kašou vodného kvetu, ktorá vysychá a rozprašuje sa do vzduchu,“ dodáva S. Fundráková.