Krvinkový deficit

Zdroj foto: Shutterstock

Popis

Červené krvinky vznikajú v kostnej dreni. Počas dozrievania strácajú jadro a všetky orgány bunky, ktoré nie sú potrebné na prenos kyslíka. Ich vnútro je vyplnené jednou jedinou bielkovinou - hemoglobínom (červeným krvným farbivom). Zrelé červené krvinky majú tvar malých terčíkov s priemerom 7,2 m m (mikrometer je tisícina milimetra) a zboku vyzerajú ako piškóty. Vďaka svojej pružnosti môžu prejsť aj najužšími vlásočnicami, ktorých vnútorný priesvit je len okolo 2-3 m m. Erytrocyty človeka žijú 120 dní. Na konci ich života sú vychytávané a odstránené z obehu slezinou.

Málo červených krviniek

Ak je počet červených krviniek abnormálne nízky, hovoríme o málokrvnosti (anémii). Zákernosť anémie spočíva v tom, že jej príznaky spravidla nie sú zreteľné a často ich prekrývajú príznaky základnej choroby.

Prečítajte si tiež:

Aké sú príznaky chudokrvnosti?

Príznaky

Chorí ľudia s ťažkou anémiou sú bledí (ale môžu mať aj žltačku), slabí, majú problémy s dychom a búšenie srdca.

Príčiny

Anémia môže mať rôzne príčiny, ale základné delenie anémií je veľmi jednoduché: K anémii môže viesť znížená tvorba červených krviniek (erytrocytov) alebo ich zvýšené straty.

Anémie zo zníženej tvorby erytrocytov vznikajú pri poškodení kostnej drene, pri nedostatku železa a dvoch vitamínov - kyseliny listovej a vitamínu B12. Kostná dreň môže byť poškodená žiarením, zničená pri leukémiách a občas pri dlhodobom podávaní niektorých liekov.

Nedostatok železa bol v minulosti častou príčinou málokrvnosti, predovšetkým žien, ktoré mali veľa detí. Každá ťarchavosť totiž odoberá telu matky asi 300 mg železa. Ak straty nie sú kryté plnohodnotnou stravou, dochádza k vyčerpaniu zásob a k ťažkej anémii. Pekné bledé ženy, ktoré vidieť na obrazoch holandských maliarov zo XVII. storočia, pravdepodobne mali anémiu tohto typu.

Anémia z nedostatku železa

U nás už nie je častá a ak sa vyskytuje, lieči sa preparátmi železa. Málokrvnosť tohto typu však ohrozuje státisíce žien, ktoré žijú v chudobných krajinách sveta. Ešte v tridsiatych rokoch minulého storočia existovala ťažká choroba s názvom perniciózna (zhubná) anémia. Postihnutí mali veľmi málo krviniek a hemoglobínu a navyše ich červené krvinky boli nezrelé - väčšie ako normálne erytrocyty a obsahovali zvyšky jadra. Choroba sa netýkala len krvi, postihnutí mali zmeny na slizniciach a v pokročilom štádiu aj poškodenia srdca a nervového systému.

Pokrok vo výskume vitamínov vyriešil príčinu tejto choroby - ide o absenciu vitamínu B12 a kyseliny listovej. Ťažká forma sa u nás vyskytuje len vzácne a dá sa úspešne liečiť podávaním kyseliny listovej a injekcií B12.

Ďalšie príčiny

Zvýšené straty môžu nastať pri krvácaní a pri rozpade krviniek priamo v cievach (hemolýze). Celkové množstvo krvi v tele dospelého človeka je približne 5 litrov. Z toho asi polovicu tvoria červené a biele krvinky a krvné doštičky. Druhá polovica je krvná plazma bohatá na rôzne bielkoviny.

Strata niekoľkých mililitrov krvi pri malom krvácaní nemá za následok málokrvnosť. Ani darcovia krvi po odbere takmer pol litra krvi sa okrem mierne zníženého tlaku nesťažujú na žiadne príznaky. Na druhý deň sa im zvýši krvotvorba (čo sa dá sledovať počítaním najmladších erytrocytov, ktoré sa volajú retikulocyty). Strata viac ako pol litra krvi už môže ohroziť krvný obeh. Následkom však nie je anémia, ale prudký pokles krvného tlaku a šok.

Zdroj foto: Shutterstock

Málokrvnosť sa môže objaviť pri dlhotrvajúcich malých stratách krvi, konkrétne u chorých s chorobami obličiek, vredovou chorobou a u žien s gynekologickými chorobami.

Rozpad červených krviniek v obehu sa volá hemolýza. Príčiny hemolýzy sú veľmi rozmanité. Môžu to byť dedičné poruchy hemoglobínu, z ktorých najznámejšia je kosáčiková anémia (sickle cell disease), ktorá ohrozuje život mnohých detí s čiernou farbou pleti. U nás sa táto choroba nevyskytuje.

Hemolýzu u nás môžu zapríčiniť rôzne jedy a poruchy imunity. Z rozpadnutých červených krviniek sa uvoľňuje železo a zložitá organická molekula, ktorá v hemoglobíne drží atóm železa - hem. Uvoľnený hem sa premení na žlté farbivo - bilirubín, ktorý z organizmu odchádza žlčou a stolicou. Pri hemolytických anémiách je rozpad červených krviniek zvýšený, tvorí sa veľa bilirubínu a sprievodným príznakom týchto ochorení býva žltačka.

Anémia a cukrovkári

Ľudia s diabetes mellitus by mali mať normálny počet červených krviniek a normálnu koncentráciu hemoglobínu, ale nie je to vždy tak. V poslednom čase sa zistilo, že diabetici s poškodenou funkciou obličiek majú často anémiu. Okrem toho rôzne formy anémie sa môžu vyskytovať aj u chorých s diabetes mellitus bez súvislosti s ich základnou chorobou.

Laboratórne vyšetrenie červených krviniek sa opiera o tri základné údaje:

• koncentrácia hemoglobínu v krvi

• počet červených krviniek v jednotke objemu krvi

• pomer medzi krvinkami a plazmou (hematokrit)

Aké sú normálne hodnoty?

Hemoglobín:

Muži: 130 - 180 g/l

Ženy: 120 - 160 g/l

Deti podľa veku: 1-mesačné a menšie: 145 - 200 g/l, 1 - 3-mesačné: 135 - 170 g/l, 4 - 12-mesačné: 100 - 140 g/l, do 16 rokov: 115 - 145 g/l, pozn.: staré jednotky boli udané ako g/100ml a boli desaťkrát nižšie (160 g/l = 16 g/100 ml)

Erytrocyty:

Muži: 4.5 - 5.9*10 12 /l

Ženy: 4.0 - 5.2*10 12 /l

Deti podľa veku: 1-mesačné a menšie: 3.9 - 5.9 10 12 /l, 1 - 12-mesačné: 3.7 - 5.310 12 /l, 1 - 16-ročné: 3.9 - 5.1*10 12 /l pozn.: 10 12 = tisíc miliárd (miliónkrát milión).

To znamená, že v litri krvi máme priližne 5 tisíc miliárd erytrocytov, v jednom mililitri je ich 5 miliárd a v jednom mikrolitri 5 miliónov. Staré jednotky boli dané v miliónoch na 1 mikroliter - číselná hodnota bola taká istá ako v nových jednotkách.

Hematokrit (pomer krviniek a plazmy v krvi):

Muži: 0,42 – 0,52

Ženy: 0,37 – 0,47

Deti podľa veku: novorodenci: až 0,65, 2-mesačné a menšie: 0,28 – 0,42, 2 - 12-mesačné: 0,30 – 0,40, 1 - 6-ročné: 0,32 – 0,41, 7 - 16-ročné: 0,37 – 0,47

Retikulocyty (najmladšie červené krvinky):

Percentuálne by mal mať človek 0,5 – 1,5% retikulocytov z celkového počtu červených krviniek. Zvýšené hodnoty svedčia o vystupňovanej krvotvorbe (napr. po krvácaní), znížené sa vyskytujú pri rôznych anémiách so zníženou tvorbou krviniek.

Normálna životnosť ľudských erytrocitov (červených krviniek) 110 - 120 dní (denne sa vymení približne 0,8% starých erytrocytov za nové).

Koľko bielych krviniek by sme mali mať?

Dospelí: 4,0 – 10,8*10 9 /l

Novorodenci: 9,0 – 30,010 9 /l, 1-mesačné a menšie: 5,0 – 20,010 9 /l, 1-mesačné až 3-ročné: 5,5 – 18,010 9 /l, 4 - 7-ročné: 5,5 – 15,510 9 /l, 8 - 13-ročné: 4,5 – 13,510 9 /l, 14 až 16 ročné: 4,0 – 10,010 9 /l

Vhodné potraviny pri anémii:

• čerstvá šťava z červenej repy (pol litra šťavy denne) alebo jablčný mušt
• strukoviny, hlavne šošovica a biela fazuľa
• bylinky ako pažítka a petržlenová vňať
• zelenina, napr. paradajky, cibuľa, pór, listová zelenina
• ovocie - jahody, marhule (považované za vynikajúce pri regenerácii hemoglobínu), jablká, ostružiny
• orechy, avšak maximálne 15 ks malých orieškov alebo 8 - 10 ks veľkých (najmä mandľové a para orechy, pistácie semená tekvice a sezamu)
• pšeno
• šípkový čaj
• kuracie a chudé mäso
• vaječné žĺtky

Zdroj foto: Shutterstock

V rámci samoliečby ľudia v minulosti verili, že keď napichajú do jablka klince, nechajú jablko istú dobu stáť a potom ho zjedia, budú mať v tele, a teda aj v krvi dostatok železa. Vysvetlenie: Po takejto liečbe budú mať málokrvní ľudia nielen anémiu, ale nadobudnú zrejme aj ďalšie zdravotné problémy.

Treba si uvedomiť, že anémia môže mať rôzne príčiny. Najprv treba zistiť príčinu (napr. opakovane malé straty krvi, nedostatok niektorých vitamínov, nedostatok železa). Potom je potrebné adekvátne liečiť príčinu a až potom príde na rad pomocná liečba, ale v žiadnom prípade nie klince zapichnuté do jablka!

Prečítajte si aj tento článok:

Aké sú príznaky chudokrvnosti?