Paradoxy pohybu… Znamenie Býka má v sebe vášeň, ľudská povaha nevyspytateľnosť. David Beckham sa v tomto znamení narodil a vie niečo o červenej farbe mulety, ktorá na okamih dokáže zatemniť rozum. Vie niečo o strese, ktorému je vystavený každý, kto v živote vášnivo usiluje o víťazstvo. A nemusí to byť len Viktória. David pamätá časy, kedy ho celá Británia preklínala za vylúčenie pre nedovolený zákrok a rovnako nezabudol, ako sa to isté Anglicko modlilo za rýchle zhojenie zlomeniny druhého metatarzu na jeho ľavej nohe. Vraví sa, že jediné zviera v aréne je dav ...
Päť dlhých kostí priehlavku nohy je súčasťou pozdĺžne klenutého oblúku, ktorý je v prednej časti prekrížený oblúkom priečnej klenby. Tieto dva víťazné oblúky pripomínajú pôvodne víťazstvo ľudského tela nad zemskou príťažlivosťou. Po rokoch preťažovania, zanedbávania a nevhodného obúvania zostanú často z oblúkov iba ruiny a vybočené palce. A treba držať palce tým, ktorí sa snažia mať nohy vždy na poriadku a v bavlnke. Architektonická štruktúra nohy má kľúčový význam pre rozloženie axiálnych kompresívnych síl počas stoja, pri chôdzi, či behu. Kým u Beckhama prišlo k zlomenine po mechanickom kontakte s protihráčom v zápale boja, v oblasti metatarzov nie sú zriedkavé ani tzv.stresové zlomeniny, čiže zlomeniny bez evidentného vonkajšieho násilia. Takáto únavová zlomenina najčastejšie postihne druhý a tretí článok nohy. Je to ďalší z paradoxov pohybu. Vyšportovaný atlét znenazdajky odkríva z hracej plochy s prasknutou kosťou nohy a staršia pani s dokázanou osteoporózou bez ujmy pretancuje na stretávke celý večer. Kým psychický stres môže pôsobiť zhubne, fyzikálne napätie môže mať prekvapujúco pozitívne účinky.
Príkladom môže byť jeden z najznámejších tenzegritov tzv. Veža z ihiel. Je to 30 metrov vysoký útvar, ktorý sa nachádza v Holandsku. Je to fascinujúca štruktúra. Povedali by ste, zázrak prírody, ibaže tentokrát je za tým ľudský um. Konštrukcia pozostávajúca z pevných hlíníkových tyčí a pružných oceľových drôtov odoláva spoľahlivo gravitácii i poveternostným vplyvom. Napätie drôtov, ktoré spájajú konce tyčí podľa dômyselného plánu udržuje konštrukciu v stabilnej polohe bez vzájomného dotyku pevných komponentov. Pre tenzegrity je charakteristické, že tieto štruktúry stabilizujú samé seba fenoménom axiálneho paradoxu, čiže trvalým napätím v dôsledku priblíženia v ťahu. Model tenzegrity ponúka aj nový pohľad na chrbticu ako staticko-dynamickú štruktúru. Zabudovanie stavcov v komplikovanej sieti ligament, fascií a svalov zodpovedá tenzegritickej architektúre. Vnútorné napätie tenzegritu i chrbtice prevláda nad vplyvom gravitácie. Pôsobenie lokálnych tlakov zvonka rieši chrbtica i tenzegrit podobne: tlaky sa rozkladajú po celej štruktúre, takže nakoniec nie je preťažený ani jediný bod. Na druhej strane, zlyhanie jediného článku oslabí celú konštrukciu, podobne ako jediný nekoordinovaný moment vyvolá nestabilitu a následnú bolesť.
Axiálny paradox znamená priblíženie v ťahu. Je v ňom súčasne pružnosť i pevnosť, blízkosť i vzdialenosť, kľud i pohyb. Presne ako v medziľudských vzťahoch ...
