Pitný režim a minerálne vody

Minerálne vody sú v podstate veľmi zriedenými roztokmi rozličných solí, stopových prvkov a plynov. Od pitnej vody sa minerálna voda odlišuje svojim pôvodom, ktorý je charakteristický množstvom rozpustených minerálnych látok, stopových prvkov a voľného oxidu uhličitého, ako aj určitým fyziologickým účinkom a pôvodným stavom.

Minerálne vody sú v podstate veľmi zriedenými roztokmi rozličných solí, stopových prvkov a plynov. Požiadavky na minerálne vody určuje Výnos Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 15. marca 2004 č. 608/9/2004-100, ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky upravujúca prírodnú minerálnu vodu, pramenitú vodu a balenú pitnú vodu. Podľa tohto výnosu je prírodná minerálna voda druh kvalitnej, mikrobiologický bezchybnej podzemnej vody pôvodného zloženia a čistoty, získanej zo zdroja podzemnej vody, ktorá v jej pôvodnom stave alebo po povolenej úprave, vzhľadom na svoje zloženie priaznivo pôsobí na ľudský organizmus a je v primeranom množstve vhodná ako nápoj. Od pitnej vody sa minerálna voda odlišuje svojim pôvodom, ktorý je charakteristický množstvom rozpustených minerálnych látok, stopových prvkov a voľného oxidu uhličitého, ako aj určitým fyziologickým účinkom a pôvodným stavom.

Minerálna voda môže obsahovať prirodzený oxid uhličitý, alebo nemusí. Môže byť však dodatočne oxidom uhličitým obohatená, tzv. sýtená alebo jej môže byť odobratý. Chlórové preparáty ani iné chemické dezinfekčné látky sa na zdravotné zabezpečenie vody nesmú používať. Podľa celkovej mineralizácie sa minerálne vody delia na: jednoduché (1 g/l), slabo mineralizované (1-5g/l), stredne mineralizované (5-15 g/l), silne mineralizované (nad 15 g/l).

Minerálna voda by nemala byť vystavená slnku a teplu. Ak je totiž voda vystavená priamemu slnku a vyššej teplote vzniká riziko kontaminácie výluhov z plastu. Takéto podmienky podporujú aj nadmerné množenie vo vode prirodzene prítomných baktérií. To môže viesť minimálne k nepriaznivým chuťovým zmenám, u citlivých osôb aj k nešpecifickým zdravotným problémom. Pri nákupe minerálnej vody si treba pozrieť jej zloženie a obsah minerálnych látok. Vody s vysokou mineralizáciou nie sú vhodné na každodenné pitie. Voda so zvýšeným obsahom fluóru (nad 1,5 mg/l) nie je vhodná pre deti.

Minerálne vody sú v podstate veľmi zriedenými roztokmi rozličných solí, stopových prvkov a plynov. Od pitnej vody sa minerálna voda odlišuje svojim pôvodom, ktorý je charakteristický množstvom rozpustených minerálnych látok, stopových prvkov a voľného oxidu uhličitého, ako aj určitým fyziologickým účinkom a pôvodným stavom.

Optimálny pomer vápnika (Ca) a horčíka (Mg) vo vode by mal byť 2 : 1, čo je dôležité pre optimálne vstrebávanie horčíka. Rovnaký pomer sa doporučuje aj pri minerálnej vode. Niekoľko epidemiologických štúdií preukázalo negatívne účinky vody v prípade odchýliek od tohto približného pomeru - ako dolu tak i hore.

Otvorená voda by sa mala skladovať v chlade a temne a spotrebovať do 3 - 4 dní. Oxid uhličitý zabraňuje rozmnožovaniu mikroorganizmov, takže sýtená voda vydrží dlhšie ako „tichá“, ktorú je potrebné skladovať v chladničke a čo najrýchlejšie vypiť.

Kojenci do tretieho mesiaca potrebujú asi pol litra vody denne, na konci prvého roka už okolo jedného litra. Asi od desiateho roku potrebujú deti ako aj dospelí asi 2 až 2 a pol litra vody denne. Počas horúcich dní alebo pri väčšom telesnom zaťažení môže stúpnuť potreba až na dvojnásobok. Už 2-percentná strata vody z organizmu, napríklad potením alebo hnačkou, znižuje telesnú a duševnú výkonnosť (únava, bolesti hlavy a kĺbov). Viac ako 20-percentný deficit vody v tele vedie k zlyhaniu obličiek a krvného obehu.

Liečivé vody majú veľmi vysoký obsah niektorých minerálnych látok a stopových prvkov a sú vlastne liekom. Hodia sa na občasnú, najlepšie lekárom indikovanú pitnú kúru počas kratšieho časového obdobia. Prostredníctvom minerálnej vody – v závislosti od mineralizácie – je možné doplniť do organizmu určité minerálie. Takýto spôsob je vhodný zvlášť pre ľudí, ktorí trpia nedostatkom minerálnych látok, napríklad pri neznášanlivosti na mlieko je možné doplniť do organizmu vápnik.

Oxid uhličitý zabraňuje rozmnožovaniu mikroorganizmov a môže priaznivo ovplyvniť chuť minerálnej vody a v malom množstve podporiť trávenie. Napriek tomu nie je konzumácia sýtenej minerálnej vody vo väčšom množstve veľmi vhodná. Je kyslejšia, môže vyvolávať žalúdočné problémy, nielen u detí. Pri príprave stravy pre kojencov je potrebné odstrániť CO2 varom.

Na každodenné pitie pre ľudí bez rozlíšenia veku a zdravotného stavu sú vhodnejšie pramenité a balené vody s mineralizáciou 200 až 500 mg/l. Prírodné minerálne vody by sa nemali konzumovať trvalo a nikdy nie viac ako 2 litre za deň, optimálne množstvo je asi 0,5 litra a je dobré striedať rôzne druhy. Cielene podávaná minerálna voda môže mať veľa prospešných účinkov. Niektoré minerálne vody nie sú v závislosti na zložení vhodné pre deti (vyšší obsah fluóru) a ľudí trpiacich určitým ochorením – srdca, obehového systému, ľadvín.